EÚ je pod obrovským tlakom, aby v snahe zmierniť náklady na energie zastropovala ceny dovezeného zemného plynu. Na predaji lacného amerického plynu v Európe pritom slušne zarábajú zväčša práve európske spoločnosti, píše Politico.

Skvapalnený zemný plyn (LNG), ktorý sa nakladá v amerických prístavoch, stojí na druhej strane Atlantického oceánu takmer štyrikrát viac. Môže za to hlavne narušenie trhu spôsobené skoro úplným odrezaním dodávok ruského plynu po tom, čo Moskva spustila svoju inváziu na Ukrajinu.

Všetky oči sa teraz upierajú na Európsku komisiu, od ktorej sa očakáva, že načrtne plán zastropovania cien. Niektoré krajiny na čele s Nemeckom sa však tohto opatrenia obávajú, pretože by podľa nich mohlo podnietiť prepravcov, aby náklad začali posielať inam. Aj Komisia je v tejto otázke zdržanlivá a jej utorňajší návrh stanovuje tak náročné požiadavky, že k ich splneniu nedošlo ani počas tohtoročnej letnej cenovej pohotovosti.

Zarábanie na strachu

Veľká časť obchodu však leží v rukách Európy, vysvetľuje najväčší americký vývozca LNG.

Spoločnosť Cheniere Energy tento rok poslala na kontinent až 70 percent svojich dodávok tohto plynu, ktorý predáva na základe systému pevných cien založenom na spotovej cene zemného plynu Henry Hub. Ten sa v súčasnosti pohybuje na úrovni šiestich dolárov za milión britských tepelných jednotiek.

V priemere sú ceny v rámci zmlúv spoločnosti stanovené na 115 percent ceny Henry Hub plus tri doláre, ozrejmuje Corey Grindal, výkonný podpredseda spoločnosti Cheniere pre svetový obchod.

Ide o veľkú prirážku pre kohokoľvek, kto tento LNG predáva ďalej na veľkoobchodný trh Európy a zarába na strachu z toho, že ho v zime možno na kontinente nebude dostatok.

Aj napriek obavám, že akékoľvek únijné zastropovanie spôsobí presmerovanie dodávok plynu do Ázie a jeho celoeurópsky nedostatok, si Grindal nemyslí, že bude mať zastropovanie nejaký vplyv na to, ako Chenier obchoduje s európskymi spoločnosťami.

„Naša bilancia vychádza z dlhodobých zmlúv,“ vysvetľuje Grindal.

V preklade to znamená, že ak sa nákupcovia rozhodnú svoj náklad po jeho obdržaní ďalej predať mimo Európu a tým ho vymeniť za vyššie zisky, tak je to ich rozhodnutie.

Hra na vinníka

Rozdiel medzi americkými a európskymi cenami si všimli aj európski politici. Väčšina z nich ukazuje prstom skôr na amerických výrobcov, než na domácich distribútorov.

„V dnešnom geopolitickom kontexte sa v rámci trhu s plynom medzi krajinami podporujúcimi Ukrajinu vytvorili dve kategórie: tí, ktorí draho platia, a tí, ktorí draho predávajú,“ povedal minulý týždeň francúzsky prezident Emmanuel Macron. Spojené štáty podľa neho ťažia lacný plyn, ktorý potom v Európe draho predávajú, čo v jeho očiach nevyzerá veľmi priateľsky.

Macronovo podpichnutie však prehliadalo skutočnosť, že najväčším európskym držiteľom amerických zmlúv na plyn je práve francúzska spoločnosť TotalEnergies.

Zisky na prvom mieste

Niektorí výrobcovia, napríklad na Blízkom východe, obmedzujú konečné miesto určenia LNG na spotrebiteľov v Ázii a predchádzajú tým ďalšiemu predaju za vyššie ceny. Na rozdiel od nich však americký plyn mení vlastníka hneď, ako dôjde k jeho naloženiu na loď a nie je viazaný žiadnymi obmedzeniami.

Vďaka tomu majú nákupcovia voľnú ruku a môžu plyn presmerovať tam, kde im z neho padne najviac peňazí. Niekedy dokonca aj na úkor svojich klientov, ak ich porušenie týchto už existujúcich domácich záväzkov vyjde lacnejšie.

Ďalšie dôležité správy

A,Uniformed,Worker,Opens,A,Valve,To,Control,Gases
Neprehliadnite

Európska komisia navrhne strop pri cenách plynu na úrovni 275 eur za MWh