Skôr než sa pustíte do čítania článku, spravte si nezaujato tento krátky test. Kvíz si môžete zahrať aj bez registrácie (play without an account). 

Opice versus ľudia

Ak ste veľa odpovedí neuhádli, nie ste sami. Keď Hans Roling testoval otázkami kolegov a študentov v Británii a Švédsku, výsledky dopadli katastrofálne. „Ak som na každú otázku ponúkol tri odpovede a tie som nalepil na banány a spýtal som sa šimpanza v zoo, aby vybral správny banán, vybral ich v náhodnom poradí. Ale Briti dopadli ešte horšie,“ povedal pre televíziu BBC.

Švéd poopravuje a upresňuje naše mylné vnímanie spoločnosti, ktoré je často založené na predsudkoch. Tvrdí, že svet je v omnoho lepšej kondícii, ako si ľudia uvedomujú a médiá informujú. „Zbierajte dáta, robte štatistiky, zaznamenávajte ich. Potom to skombinujte, analyzujte a vyvoďte súvislosti. Pretože cez tento proces sa dá svet okolo spoznať lepšie, než cez čokoľvek iné,“ povedal.

Denník The Financial Times 66-ročného Švéda nazval hviezdou štatistiky a magazín Time ho pred dvoma rokmi zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí planéty. Na výslnie profesorovi Karolinski Institute, ktorý sa zaoberá demografickými vývojmi v oblasti zdravia, pomohla v roku 2006 prednáška TEDx.

Tam predstavil svoj vynález - voľne šíriteľný program na vizualizáciu zdravotníckych a sociologických dát Trendalizer. Ide o prepracovaný software, ktorý ma prístup k veľkému objemu štatistických dát. Jeho veľkou prednosťou je fakt, ze všetky dáta sú tu prezentované v čase, teda môžete si vývoj jednotlivých štátov alebo sektorov pustiť ako film. Úspech sa dostavil už onedlho, keď práva na program od jeho nadácie Gapminder kúpila v roku 2007 spoločnosť Google za bližšie nešpecifikovanú sumu.

Už neexistuje my a oni

Popularizácia hardcore dát, ktoré profesor čerpá z databáz Svetovej banky, OSN a medzinárodných inštitúcií, mu otvorilo dvere na konferencie a umožňovalo sa stretávať so svetovými lídrami. Štatistikami dokazuje, že už neexistuje rozdelenie sveta na pomyselné „my a oni“.

Chudoba klesá prakticky vo všetkých krajinách. Priemerný počet detí na jednu ženu je podobný tak v Ázii ako v akejkoľvek západnej krajine, priemerná dĺžka života sa zvyšuje, úmrtnosť dojčiat prudko klesla.

Jedna otázka za všetky, ktoré nájdete aj v kvíze: Ako sa zmenila svetová chudoba za posledných 20 rokov? Ale čo je vlastne extrémne chudoba? Ekonómovia ju definujú ako príjem menší ako 1,25 dolára na deň. V praxi to znamená, že rodina prežíva z dňa na deň, deti nechodia do školy, ale do práce a nemajú čo jesť. Ľudia zomierajú aj na ochorenia ako zápal pľúc či maláriu. Aká je realita?

Počet ľudí v extrémnej chudobe sa podľa Svetovej banky znížil z dvoch miliárd v roku 1980 na dnešnú miliardu pri výraznom raste populácie. Hoci mnoho ľudí na svete stále žije v chudobe, netýka sa to šiestich zo sedem miliárd ľudí. „Drvivá väčšina ľudí na západe si však neuvedomuje, ako rýchle sa mení aj zvyšok sveta. A často k lepšiemu,“ hovorí skromný Švéd, ktorý tvrdí, že nemá na svetovú politiku a dianie vo svete žiaden vplyv. Jeho syn mu dokonca vraví, že má „najhorší pomer slávy k vplyvu na celom svete“.