„Byty sú často prekurované, teplota v miestnostiach presahuje niekedy aj 24 či 25 stupňov, čo zbytočne zvyšuje celkové náklady domácností na teplo. Na zabezpečenie tepelnej pohody, teda stavu, keď človeku nie je ani príliš teplo a ani chladno, postačuje aj nižšia teplota,“ hovorí Miroslav Obšivaný zo Slovenského zväzu výrobcov tepla.
Úplným vypnutím kúrenia neušetríte
Znížením teploty na dobu neprítomnosti v byte už o jeden stupeň možno ušetriť niekoľko eur. „Zníženie teploty v byte o 1 stupeň Celzia predstavuje úsporu asi 6 percent nákladov na kúrenie,“ hovorí M. Obšivaný. Stiahnutím teploty na minimum (úplným vypnutím kúrenia či zavretím ventilov) však dosiahneme opačný efekt.
Keď sa vrátime do bytu, v ktorom sme znížili teplotu na minimum, na ohriatie chladného príbytku sa spotrebuje omnoho viac energie ako na zvýšenie teploty v priestoroch, v ktorých sa počas neprítomnosti temperovalo.
Pred odchodom z domu sa odporúča znížiť teplotu na 20 až 16 stupňov Celzia. „Zabezpečiť rýchlo a úsporne požadovanú teplotu v miestnosti je možné tak, že v byte sa bude vždy temperovať a radiátory sa nebudú úplne vypínať, a to ani pri odchode z bytu na dlhší čas,“ konštatuje M. Obšivaný.
Rovnaká teplota vo všetkých iznách je plytvaním
Termostatickou hlavicou možno regulovať izbovú teplotu v piatich úrovniach, ktoré sa od seba líšia približne štyrmi stupňami Celzia. Najvyšší stupeň vyhreje miestnosť na približne 28 stupňov Celzia, čo vedie k zbytočnému prehriatiu domácnosti.
Úsporným riešením je udržiavanie rozdielnych teplôt v rôznych miestnostiach, čím si zlepšíme aj pocit pohodlia. M. Obšivaný odporúča vykurovať cez noc spálňu na 16 až 18 stupňov Celzia. „Určite by teplota nemala prekročiť 20 stupňov Celzia.“
Na najvyššiu teplotu v domácnosti v rozpätí 22 až 24 stupňov sa odporúča vykurovať kúpeľňu, čo dobre padne predovšetkým po prebudení sa do chladného rána. Na zvyšok dňa sa potom teplota v kúpeľni stiahne na nižší stupeň.
V chodbách a priestoroch so schodiskami nie je potrebné kúriť takmer vôbec, ak ich obklopujú vykúrené miestnosti. Netreba však zabúdať na pravidlo, podľa ktorého je o to dôležitejšie zatvárať na miestnostiach dvere, o čo sú teplotné rozdiely medzi nimi vyššie.
Efektívne vetranie je krátke a intenzívne
Vykurované izby je potrebné pravidelne dôkladne vetrať. Najefektívnejší spôsob je otvorenie okna dokorán na 4 až 6 minút alebo vytvorenie prievanu niekoľkokrát denne. Čím je vonku chladnejšie počasie, tým kratšie by sme mali vetrať. Studený vzduch sa v izbe po krátkom vetraní opäť rýchlo ohreje a steny miestnosti takmer vôbec nevychladnú.
„Pri vetraní je potrebné otočiť termostatickú hlavicu na najnižšiu hodnotu. Tým sa predíde zbytočnému okamžitému zvýšeniu výkonu radiátora, čo vedie k únikom tepelnej energie,“ upozorňuje M. Obšivaný.
Vetranie cez okno pootvorené na dlhší čas vo ventilačnej polohe prispieva k výraznému ochladeniu izieb a stien, na ktorých sa usadzuje vlhkosť, a teda vytvára ideálne podmienky pre rast zdraviu škodlivých plesní. Navyše na opätovné vykúrenie ochladených miestností sa spotrebuje veľké množstvo energie.
Pozor na dĺžku závesov
Závesy nemajú iba estetickú a zatemňovaciu funkciu. V zimných mesiacoch uniká množstvo tepla cez sklo a rámy okna.
Zastreté žalúzie dokážu podľa Energieportal24 zväčšením izolačného vzduchového vankúša znížiť tepelné straty o viac ako 20 percent. Záclony o ďalších 10 percent. Portál Energia.sk tvrdí, že zatiahnutím žalúzií alebo závesov po západe slnka sa dá dosiahnuť štvorpercentná úspora energie.
Dôležitá je dĺžka závesov, ktoré by mali siahať po parapetnú dosku. Príliš dlhé závesy prekrývajúce radiátory dokážu teplo nasmerovať do okna namiesto do miestnosti a pohlcovať ho. V konečnom dôsledku tak dosiahneme veľký nárast spotreby energie. K úspore výrazne prispieva pevnosť materiálu, z ktorého sú závesy vyrobené. Pevnejšie závesy, ktoré pokrývajú celú plochu okna, dokážu výrazne znížiť tepelné straty.
Podľa M. Obšivaného možno energiu usporiť aj vložením reflexnej hliníkovej fólie do úzkej medzery medzi radiátor a stenu, ktorá zabezpečí odraz tepla späť do miestnosti.
Dokáže radiátor dobiť batérie?
Zahriatie alkalických batérií na rozpálenom radiátore síce môže vyvolať dojem nabíjania, po ktorom batérie ešte krátko zázračne fungujú, v skutočnosti však ide o uvoľňovanie ich posledných energetických rezerv. Na pohľad nevinný trik predstavuje v skutočnosti veľké riziko. Pri prehriatí batérie dochádza k úniku toxických a horľavých plynov, čo môže v najhoršom prípade vyústiť do explózie.