Uber berie prácu taxikárom. Amazon ničí kamenné predajne. Airbnb konkuruje hotelom a penziónom. Zdieľaná ekonomika valcuje mnohé oblasti, ktoré až doteraz spadali výhradne pod štátnu reguláciu. Je to dobre alebo je zle?

Pokrok, ktorý priniesol internet a nové technológie nekonkuruje len analógovým podnikateľom a kamenným obchodom, ale predovšetkým svetu zákonov, úradníkov a politiky. Či už ide o súkromnú políciu, rekonštrukciu parku, vybudovanie verejných lavičiek alebo dokonca vybavenie pre armádu.

Nové technológie našli spôsob, ako znížiť informačnú asymetriu a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa. Presvedčili čierneho pasažiera, aby prispel na verejné dobro alebo dokonca začal poskytovať služby práva a poriadku – teda služby legislatívcov, policajtov a sudcov. Štát dostal konkurenciu.

Niekto by sa mohol spýtať: prečo sa do tohto všetkého pustili a prečo začali konkurovať štátu? Odpoveďou je, že často nemali na výber – štát na tieto funkcie buď rezignoval, poskytoval ich v hroznej kvalite, alebo priamo proti nim bojoval.

Ak chceli internetoví podnikatelia uspieť a získať si srdcia zákazníkov, museli začať priamo konkurovať štátu a jeho službám. Teda ľudom, ktorí na konkurenciu neboli a nie sú zvyknutí. A práve to je témou knihy Pokrok bez povolenia od Róberta Chovanculiaka.

Stret digitálnych technológií 21. storočia so svetom kamenných inštitúcií 20. storočia.

 

Ebay vs. štát

R. Chovanculiak fenomén ilustruje na príklade eBay. Dnes si už nikto nespomenie, že aj táto spoločnosť musela prejsť svojím regulačným očistcom. eBay je v skratke niečo ako globálny garážový výpredaj, kde sme všetci od seba vzdialení len pár kliknutí. V priebehu pár sekúnd tak môžete ukázať obsah svo­jej garáže zberateľovi z Japonska, alebo nazrieť do garáže dôchodcovi z Nemecka. Cena za predávané a kupované veci pôvodne na tejto platforme vznikala ako výsledok aukcie.

Nápad s vytvorením digitálneho garážového výpredaja, kde sa každý môže stať draži­teľom svojich vecí, sa však nepáčil každému. Nepáčil sa napríklad dodávateľskej sieti antikvariátov, „lovcom pokladov“, ktorí fyzicky navštevovali ďaleké kúty sveta, aby na garážových výpre­dajoch našli skryté vzácnosti, či dílerom, ktorí medzi nimi a starožitníkmi robili spojky.

Ako pokrok poráža štát. Jeho monopol padá už aj v regulácii

Internetový gigant eBay Zdroj: Profimedia

Všetky tieto ohnivká v reťazi išli z kože vyskočiť, keď vďaka platforme eBay mohol zra­zu Fero z Hriňovej predať žehličku po prababke zberateľovi Jurajovi z Bratislavy. Veľké množstvo ľudí, ich zošliapané tenisky, malé obchodíky a sklady nahradili nuly a jednotky, ktoré znížili transakčné náklady. Na ich smolu vtedy neexistovali žiadne náležité regulá­cie tohto druhu podnikania. Nemali tak páku a museli sa prispôsobiť evolučnému tlaku výkazu ziskov a strát.

Netýkalo sa to však profesionálnych dražiteľov. Aj oni sa cítili ohrození. K dispo­zícii ale mali regulačnú palicu a psa na bitie nebolo treba dlho hľadať. Na platformu eBay sa v rokoch 2004 až 2005 spustila vlna regulácií, nových zákonov a obviňovania z poru­šovania zákona. V tom čase začali regulátori v mnohých amerických štátoch navrhovať nové aukčné regulácie alebo rozširovať platnosť existujúcich aj na používateľov tejto pla­tformy.

Byrokratický exemplár

R. Chovanculiak popisuje, ako to napríklad v Ohiu znamenalo, že ak chcel niekto predávať cez eBay, mal sa z neho oficiálne stať licencovaný dražiteľ. Teda mal zaplatiť 200 dolárov za licenciu, uložiť zábez­peku 50-tisíc dolárov, absolvovať jednoročný vzdelávací program pre autorizovaného dražiteľa, zložiť skúšky a absolvovať „prax“ na 12 aukciách. Inak mu hrozila pokuta tisíc dolárov a 90 dní väzenia.

Samozrejme, to všetko v mene bezpečnosti a ochrany spot­rebiteľa, ako sa vyjadril jeden z obhajcov regulácií: „Je síce pravda, že zákon prikazuje dodatočné kontroly, ale všetko je to pre dobro spotrebiteľov, napriek odporu online pre­dajcov.“

Ako pokrok poráža štát. Jeho monopol padá už aj v regulácii

Zdroj: INESS

V tom čase sa v USA živilo alebo nejakým spôsobom finančne záviselo od príjmov z platformy eBay asi 430-tisíc ľudí. Situácia bola podobná aj v ďalších krajinách. Naprí­klad aukčný dom vo Francúzsku zažaloval eBay za to, že jeho predajcovia nemajú licenciu dražiteľov. Obviňovali ho z neférovej konkurencie, ohrozovania spotrebiteľov a neplate­nia daní.

Hlavný argument všetkých regulátorov a licencovaných dražiteľov bol, že platforma eBay sa sama označovala za miesto, kde sa realizujú aukcie. Aukciu predsa nemôže robiť hocikto hocikde. Aukcia spadá do presnej kolónky, a preto spoločnosť eBay a všet­ci jej predajcovia musia mať licenciu. Celá situácia pozornému čitateľovi určite niečo nápadne pripomína.

Po dlhom presviedčaní, verbálnych útokoch a právnických bojoch sa spoločnosti eBay nakoniec podarilo uspieť prakticky vo všetkých krajinách a dnes sa už nad predstavou jej „licencovaných dražiteľov“ môžeme len pousmiať.

Toto je len jeden z veľkého množstva príkladov, keď pokrok musel bojovať s povolením.