Muzikant, diskdžokej a rozhlasový moderátor. Je zrejmé, že túto trojicu spája hudba. Začínali hraním vlastnej alebo cudzej. Neskôr na nej postavili náročnejšie živobytie. Organizujú hudobné festivaly.

Michal Kaščák vytvoril najväčšiu slovenskú hudobnú akciu pod holým nebom. Pohoda sa stala prestížnou značkou. No aj napriek tomu ide o dlhodobo stratovú záležitosť. Z účtovného pohľadu je na tom Tibor Holoda ešte horšie. Druhýkrát za sebou musel zrušiť bratislavský festival Wilsonic. Svoju firmu líže zo strát minulých rokov. Čierne čísla má len Július Kuruc. Jednou z daní za to je nomádsky spôsob života počas leta. Spolu s bývalým kolegom z rádia Júliusom Viršíkom kočujú po Slovensku a organizujú osem hudobných festivalov.

Ako (ne)vynášajú festivaly

Ďakujeme, vypredané

Kombinácia tradičnej značky, dobrých kapiel, množstva sprievodných akcií a slušného servisu pre divákov priniesla tohtoročnej Pohode najväčšiu účasť. Prvýkrát počas pätnásťročnej histórie ju minulý víkend prišlo pozrieť 30-tisíc ľudí. Naplnili kapacitu trenčianskeho letiska, na ktorom sa tento najznámejší slovenský letný festival koná. Tí, čo začali zháňať lístky na poslednú chvíľu, mali smolu. Na internetovej stránke Pohody svietil nápis: Vypredané ďakujeme! Pár dní pred jej začiatkom nemali voľnú vstupenku ani organizátori.

Každý rok sa na Slovensku koná zhruba 50 letných hudobných festivalov. Z nich približne desať patrí k osvedčenejším značkám, ktoré pritiahnu tisíce ľudí. Aj napriek tomu, že sa počas týchto akcií premelú státisíce až milióny eur, čísla firmy nezverejňujú. A nedajú sa ani odhadnúť na základe rozhovorov s manažérmi. Lebo tí o svojich nákladoch a najmä príjmoch hovoria neradi.

Výnimkou nie je ani M. Kaščák. Tvrdí, že organizovanie Pohody nie je výnosné podnikanie. „Podobne veľké festivaly sú dlhodobo v strate,“ vysvetľuje a pomáha si príkladom najznámejšieho festivalu v Európe, anglického Glastonbury. „Ani ten prvých jedenásť rokov nevynášal, zisky prišli až neskôr,“ dodáva. Pohoda sa podľa neho končí každý rok so stratou alebo s miernym ziskom, ktorým sa vyrovnávajú podlžnosti minulých rokov. Ide o záväzky voči dodávateľom služieb, ktoré slúžia na zabezpečenie chodu festivalu. Umelcov vyplácajú okamžite.

Kvôli rozdeleniu rizika a sprehľadneniu financií, ktoré prúdia účinkujúcim a obchodným partnerom, je organizovanie Pohody zastrešované dvoma spoločnosťami. Jednou je eseročka, ktorá má názov Pohoda Festival plus rok, v ktorom organizuje hudobnú akciu. Jej životnosť je jeden a pol roka a má na starosti agendu spojenú s vystupujúcimi umelcami. Druhou firmou – dlhodobou je eseročka Agentúra Pohoda. Tá rieši organizačno-technické zabezpečenie festivalu a vzťah so sponzormi a dodávateľmi služieb. Firma Pohoda Festival zaniká vždy koncom roka zlúčením s firmou Agentúra Pohoda, ktorá na seba preberá všetky jej záväzky a pohľadávky.

Majiteľom oboch bol a je Michal Kaščák. Tvrdí, že tento model podnikania mu poradili jeho kamaráti účtovníci. Dodáva, že úspešne funguje aj pri iných zahraničných festivaloch. Organizácia Pohody je tak rozdelená na dve spoločnosti podľa činností, ktorým sa venujú. Jednorazová eseročka má na starosti vzťahy s umelcami, dlhodobá spoločnosť zasa kontakty so sponzormi. Z jej zdrojov sa vykrývajú aj straty firmy zakladanej na jeden rok.

Zo vstupného na festival sa jeho organizátori snažia kryť výplaty umelcov. M. Kaščák priznáva, že nie vždy sa to podarí. Niekedy treba odmeny vystupujúcich dotovať. Schodok medzi výberom vstupného a nákladmi na umelcov sa zvykne pohybovať na úrovni desiatich až dvadsiatich percent. Vykrýva ho Agentúra Pohoda.

Stratový žáner

Ťažobu strát z minulých rokov rieši aj diskdžokej Tibor Holoda. Kvôli nim a chýbajúcim peniazom od sponzorov už druhý rok festival Wilsonic neorganizuje. Štartoval ho koncom 90. rokov, keď sa rozhodol ponúknuť akciu pre záujemcov o súčasnú elektronickú hudbu. „Tú mnohí ľudia vnímali hlavne ako čisto tanečnú, chceli sme ukázať jej iné podoby,“ spomína. Spolu s priateľmi pripravil v Bratislave mestský festival, ktorý kombinoval hranie v kluboch s koncertmi pod šírym nebom.

Prvý bol pred jedenástimi rokmi. Priniesol stratu, ktorú Bratislavčan vyrovnal zo svojich úspor a z finančnej pomoci známych, ktorí pomáhali akciu pripraviť. V druhom ročníku už mali vychytané začiatočnícke chyby, zlepšili marketing a úspech sa dostavil v podobe zisku. Wilsonicu sa v ďalších rokoch darilo prežívať na hranici rentability. Prišiel však nepríjemný rok 2010, keď ho museli po prvýkrát zrušiť. Odstúpil generálny sponzor, telekomunikačný operátor O2. Ten sa rok predtým stal jedným z partnerov Pohody a aj pre krízu príspevok bratislavskému festivalu na ďalší rok podstatne okresal. T. Holoda chcel tradíciu obnoviť začiatkom tohto leta, no nenašiel naň dosť peňazí.

Pripúšťa, že sa marketingu veľmi nevenoval. Nehľadal nového generálneho partnera, oslovoval viacero menších sponzorov. Ale na to, aby sa festival odvážil reštartovať, získal príliš málo peňazí. Veď jeho firma ešte spláca staré záväzky z predchádzajúcich rokov. Tak sa sústreďuje hlavne na vyrovnávanie dlhov a organizovanie menších hudobných akcií, najmä v kluboch.

Ako (ne)vynášajú festivaly

Biznis model

Kým T. Holoda a M. Kaščák stavajú svoje festivaly hlavne na zahraničných kapelách, dvaja bývalí moderátori Rock FM Rádia Július Kuruc a Július Viršík sa vybrali inou cestou. Stavili na interpretov z bývalého Česko -Slovenska.

„Od istého času chcel každý predstavovať len zahraničnú hudbu, no domáca scéna bola stále žiadaná, a preto sme na tento koncept stavili hneď od prvého ročníka,“ spomína J. Kuruc na festivalové začiatky. Hudobné akcie sa Bratislavčania rozhodli organizovať na miestach, kde je v lete veľa ľudí. V rekreačných strediskách pri vodných nádržiach. Podľa J. Kuruca príjmy zo vstupného musia kryť viac než polovicu nákladov festivalov. „Ak je tento pomer finančných zdrojov aspoň približne vyrovnaný, tak možno hovoriť o marketingovo úspešnom projekte,“ dodáva. Ich agentúra Hit Production ich počas leta organizuje osem. J. Kuruc upozorňuje, že vzhľadom na dôležitú premennú, ktorou je počasie, je možné a v podstate aj bežné, že niektoré z podujatí vykáže stratu. Vďaka viacerým termínom akcií a rôznym miestam ich konania môže návštevnícky úspešnejšie iné podujatie stratu vykryť.

Wilsonic na rozdiel od Hit Produkcion kryl z predaja vstupeniek len tretinu nákladov. T. Holoda uznáva, že to bol jeden zo základných problémov. Cena lístka bola podľa neho príliš nízka vzhľadom na taxy, ktoré si účtovali interpreti. Na krytí nákladov Pohody sa doteraz príjmy zo vstupného a peniaze vyzbierané od sponzorov podieľali zhruba pomerom jedna k jednej. Tento rok očakával M. Kaščák vyšší podiel peňazí zo vstupeniek. Mali by vykryť zhruba dve tretiny nákladov. Jednak kvôli vyšším cenám – stúpli zhruba o desať eur –, ale aj pre nižší vklad sponzorov. „V zháňaní partnerov bol, pre krízu, tento rok najhorší,“ vysvetľuje. Festivaly podľa neho ťažšie oslovujú partnerov než iné médiá, napríklad televízie. Z analýz televíznej kampane vychádzajú reálne čísla o sledovanosti. No efekty sponzorstva pri festivaloch sú merateľné ťažšie, preto manažéri radšej rozhodnú investovať peniaze na reklamu tam, kde majú istotu v presných číslach.

Cieľom ľudí okolo M. Kaščáka je hradiť náklady spojené s technickou organizáciou festivalu pomocou sponzorov a partnerov. Pri organizovaní Pohody nie je dôležité len to, koľko peňazí sa vyzbiera, ale aj ako sa podarí dohodnúť s partnermi na dodávkach služieb. Napríklad stavebných prácach či upratovaní.

Adrenalínové zážitky

Výber interpretov je jeden z dôvodov, vďaka ktorým nie je organizovanie festivalov pre firmu Hit Production stratová záležitosť. Pripúšťa to aj J. Kuruc. Zabezpečiť interpretov zo Slovenska a z Česka je jednoduchšie nielen po finančnej, ale aj logistickej stránke. Svoje o tom vie M. Kaščák. Dojednávanie koncertov zahraničných spevákov a skupín považuje za adrenalínový zážitok. Príjmy zo vstupného sa dajú odhadnúť veľmi rýchlo, no náklady na zahraničné kapely sú známe až v máji či júni. Organizátori ich síce oslovujú s niekoľkomesačným predstihom, no reakcia s cenovou ponukou prichádza často podstatne neskôr. M. Kaščák podotýka, že v anglosaskom prostredí, odkiaľ smeruje na Pohodu veľmi veľa kapiel, platí nepísané pravidlo: „Ak už raz o niekoho prejavíte seriózny záujem, nemôžete uhnúť. Pokazí to meno a vzťahy,“ vysvetľuje M. Kaščák. Reálne to často znamená, že interpret oslovený v januári potvrdí svoju účasť až v máji, keď by už zaň Pohoda mala mať náhradu. Nemôže ho však odmietnuť, lebo hrozí, že sa táto správa rozšíri a o rok jej už zahraničné kapely ukážu chrbát. Pritom 60 percent Pohodou oslovených skupín na festival nepríde. Zladiť tieto nuansy je podľa M. Kaščáka zložité.

Organizovanie budúceho festivalu sa začína prakticky po skončení súčasného. Počas roka sa tomu vo firme Agentúra Pohoda venuje sedem kmeňových zamestnancov. Počet ľudí zapojených do festivalu postupne stúpa. V čase jeho konania sa na organizácii podieľa 2 500 až tritisíc brigádnikov. Počas tohtoročných troch dní robili servis zatiaľ najväčšiemu počtu účastníkov Pohody. Z aktuálneho prieskumu Slovenskej sporiteľne vyšlo, že každý minie v priemere 40 eur.

Peniaze neutrácajú len v jej areáli. Nie všetci ľudia, čo ju navštívia, ostanú spať v stanovom mestečku. Mnoho z nich je prespáva v Trenčíne a jeho okolí. Väčšina ubytovacích zariadení je niekoľko dní pred festivalom obsadená. Okrem vlastných skúseností reportéra TRENDU to vyplýva aj zo slov taxikára, ktorý v nedeľu ráno odvážal ľudí z Pohody. O pol deviatej ráno už na jeho vystupovaní bolo badať únavu. Od štvrtka sa prakticky nezastavil. Rýchlo však dodal, že sa nesťažuje. Pohoda je počas roka hlavná príležitosť na väčší zárobok. „Vďaka bohu za festival. Bez neho v Trenčíne skapal pes,“ konštatoval lakonicky.

Foto - ISIFA