Prečo počas koronakrízy vznikol impulz pomáhať prevádzkam? Určite ste aj vy vo firme mali veľké straty a museli riešiť problémy v biznise.
Pomoc prevádzkam je len časť komplexnej podpory, ktorá vznikla v Prazdroji počas koronakrízy. Keď sme chceli, aby sa ekonomika po karanténe znovu roztočila, museli sme pomôcť všade tam, kde sme najlepšie vedeli a kde to bolo najviac treba. Vznikol preto projekt Roztočme Slovensko, v rámci ktorého pomáhame nielen prevádzkam (krčmárom), spotrebiteľom, ale aj komunitám a, samozrejme, našim interným zamestnancom.

Začnime zamestnancami – zverejnili ste informáciu, že ste nielen neprepúšťali, ale aj zdvihli platy. Prečo?
Keď sa v nedeľu rozhodlo, že od pondelka je všetko zavreté, mali sme s kolegami hneď večer online míting a dohodli sme sa, čo ďalej. V ten istý večer sme posielali esemeskou informáciu na celé tímy – len v mojom tíme je to vyše sto ľudí –, že pracujú doma bez výnimky a ráno dostanú upresnené, aká bude ich náplň práce. Chceli sme však, aby ľudia mali pocit bezpečnosti nielen z pohľadu prevencie, ale aj z hľadiska finančnej istoty. Je normálne, že keď človek zostane doma, hneď rozmýšľa, čo s ním bude ďalej, budú peniaze, nebudú... Preto sme hneď začali komunikovať, že naša snaha je udržať všetky pracovné miesta, aby ľudia mali istotu a mohli si plánovať svoju budúcnosť. Súvisí to aj s tým, čo sa stane, keď sa koronakríza skončí. Je dôležité, aby ľudia mali istotu, že majú prácu a peniaze, ktoré môžu točiť v ekonomike, aby sa to celé nezaseklo.

Ako ste zvládli prechod na home office?
Na našom oddelení sa zásadne zmenila jedna vec. Keď hovorím o tíme, nerád hovorím o šéfovi, ale radšej o lídrovi. Ale tu sa zrazu človek musel premeniť na „šéfa“ a rozmýšľať nad náplňou práce. A to nebolo jednoduché. Nikdy som si nepredstavoval, že niekedy budem kreovať pracovnú náplň zamestnancom. Boli sme už totiž takí zabehnutí, že každý presne vedel, čo má robiť. Ja som nepotreboval vedieť, čo kto robí v konkrétny deň, pretože každý mal svoju prácu, ktorá prinášala výsledky. Keď však zostali doma aj obchodní zástupcovia, aj naše oddelenie telesales, riešili sme každú pozíciu individuálne, aby mala naďalej zmysluplnú náplň, aby ľudia mali pocit, že k niečomu prispievajú a aby aj firma mala z tej práce osoh.

Nenarušilo to vzťahy? Predsa len, líderstvo je založené najmä na vzťahoch...
Najväčší priamy tím v rámci Prazdroja na Slovensku mám síce ja, ale sedím v kancelárii sám. Všetci ostatní sú totiž rôzne po celom Slovensku. Samozrejme, že sme sa pred koronou stretávali, ale nie každý deň. Zaujímavé bolo, že koronakríza nás dala dokopy intenzívnejšie. Videohovory sme mali každý deň, takže sme sa videli častejšie ako predtým. Ale áno, bolo to odlišné. Keď máte celodenný workshop, je iné, ak ste spolu naživo a môžete sa porozprávať, ako keď dodržiavate striktnú videokonferenčnú kultúru, kde vždy jeden rozpráva a ostatní počúvajú. Výsledky a diskusie však boli napokon rovnako kvalitné.
Okrem toho sme v rámci zmenenej pracovnej náplne ľuďom ponúkli viacero možností. Mohli si napríklad čerpať minuloročnú dovolenku alebo ísť pomôcť kolegom do retailu. Všetci s výnimkou pár jednotlivcov, ktorí mali rodinné zdravotné problémy a nechceli riskovať, veľmi radi išli pomôcť do retailu kolegom. V prvom kvartáli sme tiež vyplatili plné bonusy. Keď v iných firmách hovorili o prepúšťaní, u nás sme od 1. apríla podľa kolektívnej zmluvy platy zdvihli.

Čo znamená, že išli pomáhať do retailu?
Dokladali tovar v obchodoch. Všetci spomíname na tie prázdne regále, akoby mala prísť apokalypsa... Takže ráno pred otvorením alebo večer po zavretí prevádzok chodili takto pomáhať. Dali si rukavice, rúšky a dokladali do regálov, vykladali palety...

Vy ste na pomoc v rámci projektu Roztočme Slovensko vyčlenili štyri milióny eur. To je pomerne veľa peňazí. Na základe čoho ste sa rozhodli, že práve takúto sumu dáte do pomoci počas koronakrízy?
Samozrejme, všetky investície a nápady prešli mnohými internými diskusiami. Od toho, čo je naším cieľom, cez to, koľko financií na to máme a podobne. Väčšina z nich však vzišla práva vďaka tomu, že naši obchodní zástupcovia pre segment horeca boli napriek home officeu v každodennom kontakte so zákazníkmi. Volali im, pýtali sa, či majú dosť informácií, čo potrebujú... Jedna z informácií, ktoré sa nám opakovane dostávala naspäť bolo, koľko majú sudov na sklade, akú majú lehotu spotreby, a takisto sme vedeli, z čoho majú najväčšie obavy. Na základe toho sme potom mohli našu podporu nielen pripraviť, ale aj vyčísliť.

Čo všetko ste v rámci tej podpory urobili? Zoberme si napríklad segment odberateľov, krčmárov.
Keď sme sa pýtali, čo ich najviac trápi, zistili sme, že sa obávajú niekoľkých vecí. Išlo najmä o to, čo so sudmi a s pivnými tankmi, pretože im v nich stáli peniaze a nevedeli, koľko to celé bude trvať. Obávali sa, že im tovar exspiruje. Ďalšie obavy boli nezaplatené faktúry, žiadny príjem, dobropisy... A na základe tejto spätnej väzby sme im pomáhali. Vyrátali sme, že len samotná výmena exspirovaných sudov a tankov nás bude stáť okolo dvoch miliónov eur. To má však nielen finančný, ale aj kvalitatívny aspekt. Vo firme sa totiž dlhodobo snažíme posúvať kvalitu pivného zážitku smerom hore. Ak by zákazníci mali na sklade starý tovar a snažili sa ho nejako predať, pretože sú v tom ich peniaze, utrpí tým kvalita i zážitok. Aj preto sme im hneď na začiatku povedali, že sa nemajú čoho báť, pretože exspirované pivo im vymeníme. Toto uistenie prišlo v priebehu niekoľkých dní, pretože nám na kvalite piva i zážitku naozaj záleží.

Vraj ste im rozdávali aj rukavice a rúška zadarmo...
Rukavice, dezinfekčné prostriedky, rúška zháňali v tom čase všetci... Aj my sme najskôr mali problém s ich zabezpečením. Keď sme ich však napokon zohnali, pomohli sme aj vyše tritisíc našim zákazníkom, ktorým sme ich poskytli v rámci balíčkov bezplatne. Aby mohli otvoriť prevádzku, keď to bolo za sprísnených podmienok možné. Niektorí boli veľmi vďační, pretože zohnať to bol naozaj problém.

Súčasťou projektu Roztočme Slovensko bola aj pomoc spotrebiteľom. Pozvanie na pivo zadarmo. Prečo aj takáto investícia?
Jedna vec je pomôcť otvoriť za všetkých hygienických pravidiel samotné prevádzky, ale keď ľudia prídu, musia mať peniaze, aby sa ekonomika znovu roztočila. Do akcie Prvé na Prazdroj sme zapojili štyritisíc podnikov, kde si ľudia mohli dať prvé pivo na náš účet. Cieľom bolo najmä to, aby znovu vyšli po kríze z domu a spomenuli si, aké je to posedieť si s kamarátmi na jednom čapovanom pive. V podpore podnikov pokračujeme. Vydali sme tiež špeciálnu pivnú edíciu Šariš 13, silné pivo pre silných Slovákov. Aj v v týchto dňoch si záchranári a zdravotníci môžu vo vybraných podnikoch dať jedno na náš účet. Je to naše symbolické poďakovanie za to, že boli v ťažkých časoch v prvej línii.

Spotrebitelia si mohli kúpiť aj voucher, ktorým mohli podporiť svoj obľúbený podnik.
Aktivitu s názvom Podpor svoj pub zastrešoval Slovenský zväz výrobcov piva a sladu. V rámci nej sme spolu s ďalšími jeho členmi vytvorili platformu, cez ktorú si spotrebitelia mohli zakúpiť voucher, aby tak v neľahkom období podporili svoju prevádzku. Tým vytvorili cash flow pre majiteľov prevádzok v čase, keď to naozaj potrebovali. Teraz si ho môžu uplatniť, keď sa už dá znovu chodiť do podnikov.

Čo keď príde druhá vlna? Pomôžete rovnako?
V Prazdroji sa snažíme správať ako líder na trhu, nielen keď sa darí, ale aj v kríze a snažiť sa zachrániť celý trh. Takže predpokladám, že náš prístup bude podobný, ale ťažko dnes povedať, čo to bude, pretože nevieme, čo bude krčmárov trápiť po druhej vlne. My to prežijeme, pretože sme veľká firma, horšie je to pre prevádzkovateľov zariadení. Už teraz to bolo na hrane, niektorí aj museli zavrieť a nie je ich málo. Hovoríme o niekoľkých desiatkach prevádzok, ktoré reálne zavreli a už neotvoria. Druhá vlna by mohla byť ešte likvidačnejšia, ale verím tomu, že to na Slovensku uhráme a druhá vlna nepríde, a ak áno, tak ju prekonáme spoločnou zodpovednosťou.