Aj Zlatý trojuholník si musí k prosperite pomôcť

Zlatý trojuholník, obrovský potenciál, ohnisko prosperity strednej Európy. Také sú prívlastky územia okolo Bratislavy, Viedne a Győru, v širšom zmysle aj Budapešti. Predurčuje ho na to jedinečná geografická poloha, koncentrácia ekonomických aktivít a vzájomná blízkosť hlavných miest troch krajín rozšírenej EÚ.

„Každý, kto trochu rozumie ekonomike, mohol rozoznať, že v tomto trojuholníku bude prebiehať obrovský rozvoj,“ myslí si napríklad člen vedenia nemeckej výskumnej organizácie Frauenhoferova IPA Wilfried Sihn.

Dolnorakúsky hajtman Erwin Pröll prognózuje, že do 15 rokov sa región stane jedným z najprosperujúcejších v celej Európe. Rozšírenie únie postupne odstráni zostávajúce byrokratické prekážky na hraniciach, čo pomôže ešte viac oživiť cezhraničný styk.

Zlatý trojuholník je však zatiaľ stále skôr vedľajším produktom odstraňovania politických a ekonomických bariér spojených s rozširovaním EÚ, než výsledkom cielenej snahy miestnych autorít.

OECD vo svojej vlaňajšej teritoriálnej štúdii o regióne Viedeň - Bratislava nepochybuje, že spolupráca a integrácia prinesú obrovský úžitok všetkým stranám. Slovenským problémom, na rozdiel od federatívneho Rakúska, bola donedávna neexistencia regionálnej samosprávy. Chýbala autorita, ktorá by prevzala iniciatívu a dokázala rozmýšľať o dlhodobejšej stratégii, a najmä mala aj peniaze na jej realizáciu. Spoločné cezhraničné projekty preto vznikali skôr ad hoc.

Najväčšiu pozornosť pritom lokálni politici na všetkých stranách venujú nedostatočnej infraštruktúre a koordinácii dopravy. OECD si myslí, že by prospelo, keby sa rovnako zamerali napríklad aj na koordináciu výskumných aktivít a analýzu a výmenu informácií o trhu práce.

Aj Zlatý trojuholník si musí k prosperite pomôcť

Ten je však fragmentovaný, a takým aj zostane, kým bude Rakúsko uplatňovať prechodné obdobie na voľný pohyb pracovných síl pre nových členov únie.

Kto s kým

Doterajší vývoj ukazuje, že kým Bratislava, Trnava a ich okolie sa sústreďujú najmä na spoluprácu s rakúskymi susedmi, južné časti Trnavského, ale aj Nitrianskeho samosprávneho kraja profitujú zo spolupráce s Maďarskom.

 „Zatiaľ je spolupráca s Rakúskom lepšia ako s Maďarskom,“ hovorí predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman. Príčinou sú podľa neho rozsiahle ekonomické záujmy rakúskych firiem na Slovensku.

Na druhej strane za ostatného pol roka silnie tlak aj na užšie prepojenie smerom na juh. „Ide predovšetkým o Győrsku župu,“ hovorí predseda bratislavského samosprávneho kraja. Pre mestá na juhu Slovenska je však severné Maďarsko tradičným partnerom už roky.

Prispieva k tomu v podstate neexistujúca jazyková bariéra aj spoločné tradície. Priemyselný Győr bojuje s nedostatkom pracovných síl, z čoho profitujú stovky zamestnancov zo Slovenska.

„Regionálna spolupráca medzi Žitným ostrovom a župou Győr-Moson-Sopron funguje už osem, deväť rokov,“ hovorí primátor Dunajskej Stredy Peter Pázmány. Vznikol napríklad euroregión Podunajského trojspolku, ktorý najmä na slovenskej strane nahrádzal neexistujúce samosprávne kraje a umožnil prístup k predvstupovým fondom EÚ.

Od roku 1997 všetky tri krajiny koordinujú svoje aktivity aj vďaka európskym fondom. Spoločné projekty sa zameriavajú napríklad na vytváranie tzv. centier impulzov, ktoré majú pomôcť adaptácii na rozšírenie EÚ. Do konca tohto roka sa má ukončiť realizácia projektu siete agentúr na podporu zahraničných investícií.

V roku 2008 sa má stať najmä vďaka rakúskej podpore realitou biotechnologické centrum piatich desiatok malých a stredných firiem. Ešte o dva roky skôr by sa mal dokončiť podobný cluster vďaka spolupráci technologického centra v Eisenstadte a Národnej agentúry na podporu malého a stredného podnikania na slovenskej strane.

Bratislavský kraj vkladá nádeje do rozvoja technologického parku Eurovalley pri Malackách. Predstavitelia viedenskej, bratislavskej a győrskej samosprávy by radi v budúcom roku dokončili regionálnu rozvojovú stratégiu na najbližších desať až 15 rokov.

Metropolitný región

Do metropolitného regiónu Viedeň – Bratislava zahrnula OECD na slovenskej strane Bratislavský a Trnavský samosprávny kraj, na rakúskej okrem Viedne aj Burgenland a Dolné Rakúsko. Tvoria územie so 4,5 milióna obyvateľmi a ekonomickou silou Írska.

Aj Zlatý trojuholník si musí k prosperite pomôcť

Hospodárska prevaha je stále výrazne naklonená k rakúskym regiónom, ale slovenské časti sa dynamicky rozvíjajú. Bratislava zaznamenala medzi rokmi 1995 až 2000 priemerný ročný rast vyjadrený v eurách na úrovni vyše deväť percent, Trnava viac než šesť percent. Rakúske časti rástli v priemere trojpercentným tempom.

Štruktúre ekonomiky regiónu dominujú služby, ktoré sa starajú zhruba o 70 percent všetkých pracovných miest. Cezhraničné kapitálové a tovarové toky v ostatnej dekáde podľa OECD každoročne rástli o pätinu.

Hoci neexistujú presné údaje, organizácia odhaduje, že polovicu zahraničného obchodu medzi Rakúskom a Slovenskom tvorí de facto vnútorný obchod v rámci metropolitného regiónu Viedeň – Bratislava. Pozoruhodná je aj takmer zhodná štruktúra ekonomiky oboch hlavných miest, najmä v oblasti priemyslu.

Na druhej strane OECD upozorňuje, že plody hospodárskej spolupráce nie sú rozdelené rovnomerne. Naráža na stále pomerne vysokú mieru nezamestnanosti v Trnavskom samosprávnom kraji.

Nízka mobilita

O integrovanom regióne však nemožno hovoriť najmä v súvislosti s pohybom pracovných síl. Reštrikcie na rakúskej strane limitujú počet oficiálnych pracovných povolení. V najhoršom prípade budú obmedzenia platiť do roku 2011, ak Rakúsko naplno využije sedemročné prechodné obdobie po rozšírení EÚ.

O nízkej mobilite svedčia aj štatistické dáta – v januári minulého roka pracovalo v Rakúsku oficiálne 4 700 Slovákov, 2,3 percenta zahraničnej pracovnej sily. Vo Viedni žilo na prelome tisícročí približne 3,3 tisíca Slovákov, čiže 1,3 percenta cudzokrajnej populácie hlavného mesta Rakúska.

Odhaduje sa však, že viac slovenských občanov pôsobí v neformálnej sfére, najmä v stavebníctve, poľnohospodárstve a v zdravotníctve. Na Slovensku zasa pôsobí podľa OECD zhruba pol tisícky Rakúšanov, zväčša manažérov, ktorí prišli so zahraničnými investíciami.

Aj Zlatý trojuholník si musí k prosperite pomôcť

Drvivá väčšina Slovákov pracuje priamo vo Viedni, viac ako tretina si našla robotu v spolkovej krajine Dolné Rakúsko. „Je u nás veľa oblastí, kde sme za zahraničné pracovné sily vďační,“ povedal TRENDU dolnorakúsky hajtman Erwin Pröll. Ide predovšetkým o sociálnu oblasť, ako je zdravotníctvo alebo opatrovníctvo.

K februáru tohto roka získalo povolenie pracovať v spolkovej krajine viac ako 1 700 slovenských občanov. V medziročnom porovnaní to predstavuje nárast o viac ako 17 percent. „V prvom rade pracujú Slováci v stavebníctve. Zamestnávajú sa však aj v poľnohospodárstve, potravinárstve alebo drevospracujúcom priemysle,“ hovorí Reinhard Pipal z dolnorakúskeho úradu práce.

„V súvislosti s novými členskými krajinami nepríde k veľkému sťahovaniu,“ je presvedčený E. Pröll. Pripúšťa však, že v prípade denného alebo týždenného prichádzania za robotou môžu nastať citeľnejšie zmeny.

Negatívny vplyv na dolnorakúsky pracovný trh neočakáva. S výraznejším sťahovaním Slovákov za prácou do Rakúska nepočíta ani predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľ. Roman. „Som rád, že na to konečne prišli aj oni,“ povedal.

Zahraničné investície

Reštrikcie na trhu práce obchádzajú rakúske firmy v snahe získať lacnú pracovnú silu investovaním na Slovensku. „Ich podnikateľské subjekty si zbalia kufre a pôjdu ku nám, a to je to, čoho sa boja,“ hovorí sebavedomo bratislavský župan.

E. Pröll považuje za veľkú výzvu napríklad slovenskú 19-percentnú rovnú daň. „V konečnom dôsledku je to aj dôvod, prečo pristúpilo Rakúsko v rámci daňovej reformy k zníženiu dane z príjmu právnických osôb z 34 na 25 percent,“ povedal dolnorakúsky hajtman.

V daňovej konkurencii však vidí rakúsky politik aj pozitíva. „Konkurencia nás totiž núti zlepšovať sa,“ dodáva. Súťaži o jednotlivé firmy alebo investície sa podľa E. Prölla nedá vyhnúť.

Rast regiónu Viedeň - Bratislava
(priemerná medziročná zmena vyjadrená v EUR, %)

Aj Zlatý trojuholník si musí k prosperite pomôcť


Pozn.: Rakúske regióny roky 1996 – 2000, slovenské 1995 - 2000
PRAMEŇ: OECD

Zo šikovnej konkurencie však môžu profitovať všetci. „Na jednej strane môže byť firma, na druhej dodávateľské spoločnosti. Z takejto deľby môže profitovať celý región,“ myslí si E. Pröll.

OECD v tejto súvislosti upozorňuje, že Viedeň pomaly opúšťajú tie sektory ekonomiky, ktorú sú najviac vystavené tlaku lacnejšej pracovnej sily z Východu. Počet zamestnancov v priemysle medzi rokmi 1996 a 2002 klesol o vyše pätinu.

Naopak, zamestnanosť v službách vzrástla o 48 percent. Štúdia predpokladá, že kombinácia high-tech a marketingových skúseností vo Viedni a stále lacnej pracovnej sily v Bratislave môže konkurenčné tlaky v rámci regiónu ešte zvýšiť.

Jednosmerná migrácia

Győr-Moson-Sopron je po Budapešti a okolí najbohatším regiónom v Maďarsku. Profituje z rozsiahlej priemyselnej infraštruktúry, ktorá tvorí približne 55 až 60 percent HDP župy.

Takmer štvrtinou prispieva poľnohospodárstvo, zvyšok tvoria služby. „Máme veľa termálnych a liečivých prameňov, takže podstatnú úlohu v službách zohráva cestovný ruch,“ hovorí győrsky župan Imre Szakács. Ale aj zdravotnícke služby, a to vďaka solventnej rakúskej klientele.

V Győri a okolí dosahuje nezamestnanosť približne tri percentá, priemyselné podniky trpia nedostatkom pracovných síl. Situáciu riešia aj zvážaním robotníkov zo Slovenska.

Z okresu Dunajská Streda takto denne chodí za prácou podľa oficiálnych údajov úradov práce 1 100 ľudí. Najviac do závodu Phillipsu, ale aj automobilky Audi.

„Tieto spoločnosti denne zvážajú mimoriadnymi autobusovými linkami ľudí zo Slovenska,“ hovorí I. Szakács. Jednosmernú migráciu považuje primátor Dunajskej Stredy za logickú: „My máme nezamestnanosť približne 18 percent.“

Migráciu registruje aj okres Nové Zámky. Vlani získalo jednoročné pracovné povolenie v Maďarsku viac ako tristo jeho občanov, v prvom štvrťroku tohto roka je ich zatiaľ sedemdesiat. Ich najväčšími zamestnávateľmi sú firmy ako Nokia, Suzuki, Sanyo alebo Tyco.

Zmení sa to k lepšiemu

Regionálnu spoluprácu si I. Szakács pochvaľuje. Okrem zlepšenia dopravnej infraštruktúry však vidí ďalšie možnosti aj v oblasti športu alebo kultúry alebo lepšej komunikácie úradov na oboch stranách hranice.

„Som si istý, že počas prvých dvoch rokov po vstupe do EÚ si ani Maďari, ani Slováci nevšimnú žiadne významné zmeny v každodennom živote. Verím však, že o desať, pätnásť rokov to bude mať pozitívny vplyv na životnú úroveň a hospodárstvo,“ hodnotí vplyv vstupu do EÚ na región I. Szakács.

Štruktúra zamestnanosti vo Viedni a v Bratislave

(%)

Viedeň

Bratislava

Priemyselná výroba

10,8

17,2

Stavebníctvo

6,3

6,2

Obchod

14,1

19,4

Hotely, reštaurácie

4,3

2,3

Telekomunikácie

7,9

9,3

Finančné služby

5,0

4,2

Verejné služby

31,5

19,2

Ostatné služby

16,3

21,1

Pozn.: Údaje za Viedeň za rok 2002, za Bratislavu 2001.

PRAMEŇ: OECD

Győr-Moson-Sopron je silná župa a spolupracuje aj s rakúskym Burgenlandom. „Ak by sa nám podarilo lepšie zapojiť aj Trnavský samosprávny kraj, boli by sme rovnocennými partnermi,“ hovorí P. Pázmány. Budúcnosť regiónu vidí optimisticky, napriek tomu, že je na slovenskej strane prevažne agrárny. V plánoch samosprávy je však aj priemyselný park.

„Momentálne máme troch potenciálnych investorov. Mesto pozemky má a infraštruktúra by sa stavala presne podľa potreby,“ dodáva P. Pázmány.

Záujem prejavil napríklad investor z Kórejskej republiky. Svoju činnosť prispôsobí podľa P. Pázmányho aktivitám automobilky PSA Peugeot Citroën v Trnave.

Dobrá spolupráca so župou Győr-Moson-Sopron pomôže Dunajskej Strede a okoliu nadviazať kontakty s Rakúskom. Maďarská župa má totiž silné väzby s Burgenlandom. „V tejto fáze je to však ešte o nadväzovaní kontaktov. Všetko sa však zmení k lepšiemu po vstupe do EÚ,“ dúfa P. Pázmány.

Foto – Milan Illík, Miro Nôta