Vláda odobrila zmeny 13. dôchodku

Na stredajšom zasadnutí vláda schválila zmeny pri 13. dôchodku, ktorý pred voľbami presadila vláda Petra Pellegriniho. Vyplácať sa bude koncom roka formou sociálnej dávky v maximálnej sume 300 eur. Nejde pritom o nový prístup, dôchodcovia v minulosti dostávali vianočnú dávku, tento rok ju však mal nahradiť 13. dôchodok.

Zatiaľčo pôvodne mal byť 13. dôchodok vo výške priemerného jednotlivého dôchodku, model súčasnej vlády bude progresívnejší. Senior s dôchodkom do 214,82 eura tak dostane 300 eur, čo je o 100 eur viac ako by v minulosti dostal cez vianočný príspevok. Seniori s dôchodkom 300 eur dostanú po 269,34 eura, penzisti so 400-eurovým dôchodkom 233,34 eura a senior s 500-eurovým dôchodkom dostane 197,34 eura.

Pracovný snem strany SMER-SD na Súmračnej ulici v BA
Na obr: predsedníctvo Smer-SD
Róbert Fico
Neprehliadnite

Podľa Smeru vláda pripravila slovenských dôchodcov o vyše 280 miliónov eur

„So stúpajúcou výškou dôchodku, respektíve úhrnu súm dôchodkov sa výška 13. dôchodku lineárne znižuje, pričom sa navrhuje garantovať minimálnu sumu 13. dôchodku vo výške najmenej 50 eur,“ vyjadril sa rezort práce.

Reakcia expremiéra Petra Pellegriniho na seba nenechala dlho čakať. Politika Milana Krajniaka (Sme rodina) podľa neho okráda dôchodcov, keďže pôvodne mali dostať starobný dôchodok vo výške 460 eur. Najvyššiu dávku 300 eur vraj dostane len úzka skupina dôchodcov, čo má dokazovať, že minister chráni primárne bohatých a zabúda na sociálne ohrozené skupiny.

Audit v RTVS odhalil priestupky

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) nie je spokojná s výsledkami finančného auditu v RTVS, kontrola vraj odhalila nehospodárnosť internej výroby relácií a problémy vo finančných procesoch. „V každom prípade sme veľmi zvedaví na výsledky komplexnejšej kontroly, ktorú v RTVS avizoval Najvyšší kontrolný úrad SR,“ uviedla ministerka.

Finančná kontrola jej ministerstva zistila v RTVS trinásť prípadov porušenia finančnej disciplíny. RTVS napríklad platila za výdavky alebo služby, ku ktorým nemala účtovný doklad. Ministerstvo preto televíziu požiadalo o vrátenie viac ako 30-tisíc eur.

Rezort kultúry tiež obvinil vysielateľa z porušenia zákona o RTVS. Jeden zo zamestnancov totiž vykonával podnikateľskú činnosť počas svojho trvalého pracovného pomeru so štátnou televíziou. Porušiť sa mal tiež zákon o účtovníctve, verejnom obstarávaní, či finančnej kontrole a audite.

Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník považuje výsledky auditu za uspokojivé, nedostatky sa majú týkať povinností tretích strán pri externej výrobe. Verejnoprávny vysielateľ preto musel vrátiť 30-tisíc eur, čo je iba 0,12 percenta z celkovej sumy poskytnutej štátom minulý rok. Vo všeobecnosti sú však podľa neho interné procesy nastavené hospodárne.

Heger vraj nevedel o Miškovičovej minulosti

V polovici augusta prenikla na verejnosť kauza ohľadom poradcu ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) Michala Miškoviča. Ten mal po voľbách získať výhodné štátne zákazky na právne poradenstvo v inštitúciach, ktoré riadili nominanti OĽaNO. V stredu vyplávali na povrch ďalšie obvinenia.

Ukázalo sa, že Miškovič figuruje v kauze falšovania podpisov, pre ktorá mala súkromná firma prísť o desiatky tisíc eur. Hegerovho poradcu vo veci obžalovali v júli 2017, verdikt nebol vynesený dodnes. Podľa opozičného poslanca Erika Tomáša v minulosti čelil trestnému oznámeniu ministra zdravotníctva pre požadovanie provízií za vybavenie dodávky zdravotnej techniky.

Na snímke minister financií SR Eduard Heger (OĽaNO) počas brífingu s novinármi o prijatí zákonov Ministerstva financií SR po 34. schôdze vlády SR 26. augusta 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Martin Baumann
Neprehliadnite

Heger obhajoval Miškoviča, vraj vďaka nemu identifikovali možnosti úspor miliónov eur

E. Tomáš ďalej avizoval, že podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, aby preveril pochybné súťaže, cez ktoré Miškovič zákazky získal. „Som úplne za, nech ÚVO preverí každú súťaž,“ reagoval na brífingu E. Heger.

Minister financií vraj o týchto kauzách v čase Miškovičovho najímania nevedel. „Tohto človeka som si najal za 30 eur na hodinu na to, aby analyzoval (predražené zmluvy),“ uviedol s tým, že sa vďaka jeho práci podarilo objaviť nevýhodné zmluvy. Naznačil tiež, že svojho poradcu neodvolá, keďže ten musí dokončiť prácu, na ktorú ho najal.

Domácnosti sú optimistické ohľadom úverov

Júlový prieskum Národnej banky Slovenska (NBS) ukázal, že väčšina slovenských domácností očakáva, že bude schopná splácať svoje dlhy aj po uplynutí odkladu splátok. Ide o jeden zo šiestich plánovaných prieskumov, ktoré NBS uskutoční, aby banky úplne nestratili prehľad o finančnej situácii svojich klientov.

„Toto opatrenie vnímame ako veľmi účinné a jednoduché. Doteraz požiadalo o odklad splátok približne 40-tisíc domácností, pričom máme 736-tisíc zadlžených domácností,“ uviedol v stredu guvernér NBS Peter Kažimír. V prípade zadlžených domácností s odkladom klesli ich príjmy priemerne o 370 eur, poklesu príjmov čelilo aj 80 percent splácajúcich podnikateľov.

Deväť percent Slovákov, ktorí požiadali o odklad splátok, očakáva, že po skončení odkladu nebudú schopní pokračovať v splácaní úveru. Dohromady to predstavuje úvery za približne 120 miliónov eur. Ďalších 15 percent domácností s odkladom a šesť percent bez odkladu očakáva, že zhoršená situácia pretrvá, ale úvery budú schopné splácať.

Pandémia nového koronavírusu dostala sedem percent domácností do rizika. „Situácia nie je veľmi kritická, ale je výrazná časť domácností, ktorá má nejaký problém,“ skonštatoval riaditeľ odboru výskumu v NBS Martin Šuster.

Kiska neuspel na Ústavnom súde

V roku 2017 vtedajší prezident Andrej Kiska napadol novelu záona o regulácii v sieťových odvetviach z roku 2017, podľa ktorej už predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nevymenúva hlava štátu, ale vláda.

Podľa Kisku bola novela prijatá v rozpore s Ústavou SR a právom Európskej únie. Ústavný súd však v stredu konanie o jeho návrhu zastavil. Podľa stanoviska Súdneho dvora EÚ z 11. júna 2020 presunutie spomínanej právomoci na vládu nepredstavuje porušenie smernice Únie o trhu s elektrinou.

Súdny dvor tiež upozornil, že v prípade zaručenej nezávislosti regulačného orgánu môže Slovensko stanoviť účasť ministerstiev v určitých konaniach tohto orgánu s cieľom zabezpečiť ochranu verejného záujmu. Kiska totiž napadol aj spoluúčasť ministerstiev hospodárstva a životného prostredia na procese rozhodovania ÚRSO.

Bývalý prezident zmeny v tom čase označil za nesprávne uplatňovanie smerníc Európskej únie, Ústavný súd sa preto obrátil na Európsky súdny dvor.