Celkovo si tieto útoky vyžiadali 12 641 obetí a viac ako 26-tisíc zranených. Tieto čísla budú v skutočnosti pravdepodobne ešte vyššie, avšak kvôli cenzúre médií v bývalom východnom bloku nemusia byť údaje k dispozícii, a teda nie je možné ich do štatistík zarátať.

Global Terrorism Database (GTD) obsahuje informácie o viac ako 140-tisícoch teroristických útokoch v období rokov 1970 až 2014 po celom svete. Ku každému útoku je k dispozícii 45 premenných, v prípade niektorých relatívne nedávnych sa počet premenných môže vyšplhať až na 120.

Správcovia databázy vychádzajú z otvorených mediálnych zdrojov. Do databázy sa nezahŕňajú incidenty, o ktorých nie je k dispozícii dostatočné množstvo údajov, vďaka ktorému by bolo možné posúdiť, či sa jedná o teroristický čin.

Definícia terorizmu

GTD definuje teroristický útok ako „vyhrážanie sa využitím alebo skutočné využitie nelegálnej sily a násilia neštátnym aktérom na dosiahnutie politického, ekonomického, náboženského alebo sociálneho cieľa pomocou strachu, nátlaku alebo zastrašovania.“

Na to, aby GTD daný incident považovala za teroristický, musia byť splnené všetky tri základné atribúty:

  • Incident musí byť úmyselný (výsledkom vedomej kalkulácie páchateľa);
  • Incident musí zahŕňať určitú úroveň násilia alebo bezprostredné ohrozenie násilím (vrátane násilia na majetku, rovnako tak ako na ľuďoch);
  • Páchatelia týchto incidentov musia byť neštátni aktéri. Databáza nezahŕňa akty štátneho terorizmu.

Na to, aby GTD považovala incident za terorizmus, musia byť navyše splnené minimálne dve z týchto troch podmienok:

  • Akt musí byť mierený na dosiahnutie politického, ekonomického, náboženského alebo sociálneho cieľa. (V prípade ekonomických cieľov honba za ziskom toto kritérium nespĺňa. Musí obsahovať honbu po hlbších, systematických ekonomických / hospodárskych zmenách.)
  • Musia byť prítomné dôkazy o úmysle nútiť, zastrašovať alebo vyjadriť určitú ďalšiu správu / posolstvo väčšiemu publiku ako priamym obetiam útokov.
  • Daný akt musí byť mimo kontextu oprávnených vojnových aktivít – nemôže spĺňať žiadne parametre medzinárodného humanitárneho práva (najmä zákaz úmyselných útokov na civilistov a nebojujúcich).

Po zadefinovaní daných incidentov, či sa jedná o terorizmus, je potrebné ešte rozlíšiť jednotlivé akty. Napríklad útoky na londýnsku dopravu zo 7.7. 2005 nie sú posudzované ako jeden čin, ale dohromady štyri – pretože išlo o štyri na seba nenadväzujúce útoky. Podobne napríklad ide o dva útoky Andersa Breivika z 22.7. 2011 – bombový atentát v Osle a ozbrojený útok na ostrove Utoya.

K teroristickým útokom, ktoré napríklad prebiehali tento rok v Paríži, sa v slovenskom kontexte dá najviac prirovnať konanie Ľubomíra Harmana v Devínskej novej vsi z 30. augusta 2010. Tento čin však kvôli nesplneniu niektorých vyššie spomínaných podmienok nie je ako teroristický útok považovaný.

Terorizmus v Európe

Pri analýze údajov od roku 1970 do súčasnosti sa zdá, že počet teroristických útokov v Európe veľmi neklesá. Osemdesiate a dvetisíce roky zaznamenali relatívny pokles ich počtu, naopak sedemdesiate, deväťdesiate roky a obdobie od roku 2010 prinášajú ich opätovný nárast.

V sledovanom období došlo k najväčšiemu počtu teroristických útokom v roku 2014, keď ich bolo celkovo 1 167. Výrazný nárast počtu je vysvetliteľný dianím na politicky nestabilnej Ukrajine, kde prebehlo celkovo 889 útokov, za väčšinou z nich stoja proruskí separatisti z Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky.

Pri sledovaní údajov konkrétnych regiónov sa vynára zaujímavý fakt. Zatiaľ čo počet útokov v západnej Európe od pádu železnej opony výraznejšie klesol, vo východnej Európe došlo k rapídnemu nárastu.

To sa dá na jednej strane vysvetliť všadeprítomnou kontrolou a zastrašovaním spoločnosti na všetkých úrovniach, prípadne aj cenzúrou médií a nedostatkom informácii o prípadných útokoch počas studenej vojny.

Na druhej strane môže nárast súvisieť aj s destabilizáciou celého regiónu po páde železnej opony a nárastom ozbrojených konfliktov – na Balkáne, ale aj v samotnom Rusku a v posledných rokoch aj na Ukrajine.

Napriek týmto trendom sa väčšina teroristických útokov stala v sledovanom období v krajinách západnej Európy, kde ich bolo dohromady 15 708. V krajinách východnej Európy šlo od začiatku 70-tych rokov celkovo o 4 204 incidentov.

Pri sledovaní štatistík o mŕtvych a zranených však už takýto výrazný rozdiel vidieť nie je. Počet obetí v západnej Európe v sledovanom období dosiahol 6 232 s počtom zranených 16 153. Vo východnej Európe 6 409, respektíve 10 287.

V celkových štatistikách obetí výrazne vystupuje vlaňajšok. Tento nárast je opäť spôsobený najmä dianím na Ukrajine – z celkových 1 474 obetí tohoročných teroristických útokov v Európe je až 1396 z Ukrajiny.

Výraznejším bol však aj rok 2004, v ktorom došlo k jedným z najväčších teroristických útokov v histórii Európy. Jedným z nich sú útoky na madridské prímestské vlaky z 11. marca, zanechávajúce za sebou celkovo 191 obetí a viac ako 1 800 zranených. Ešte väčšia tragédia sa odohrala 1. septembra toho istého roku v ruskom Beslane, keď v trojdňovej rukojemníckej dráme prišlo o život až 330 civilistov, 10 príslušníkov špeciálnych jednotiek a 31 teroristov.

Geografické rozdelenie Európy podľa GTD

Západná Európa

Andorra, Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Gibraltár, Grécko, Island, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Veľká Británia, Vatikán a Západné Nemecko.

Východná Európa

Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Československo, Východné Nemecko, Estónsko, Maďarsko, Kosovo, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Moldavsko, Čierna Hora, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko, Slovenská republika, Slovinsko, Sovietsky zväz, Ukrajina a Juhoslávia.

Kým počet teroristických útokov a ich obetí v západnej Európe dlhodobo klesá...

...vo východnej Európe dochádza po páde železnej opony k nárastu počtu útokov aj obetí

Aké druhy útokov sú najčastejšie

Terorizmus v krajinách západnej a východnej Európy majú aj spoločné znaky – najčastejším druhom útokov sú bombové útoky a explózie. Ďalšie „priečky“ sa v jednotlivých regiónoch líšia.

Na západe bol druhým najčastejším druhom útoku atentát, tretím útok na vybavenie alebo infraštruktúru. Vo východnej časti Európy zas ozbrojené útoky, s atentátmi až na treťom mieste.

Údaje o konkrétnych druhoch útokov vo východnej a západnej Európe, až na výnimky, taktiež dokazujú vyššie spomínaný fakt – zatiaľ čo na západe väčšinou ich počet v priebehu času klesá, vo východnej Európe z dlhodobého hľadiska naopak stúpajú.

Kto za útokmi stojí

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia sa pri analýze dát GTD ukazuje, že za väčšinou teroristických útokov v Európe nestoja islamskí radikáli. Databáza žiaľ nesleduje kvantifikovateľné údaje o náboženskom pozadí útočníkov, pri pohľade na tie najväčšie skupiny v histórii je ale badateľné, že nejde o skupiny s náboženským pozadím (respektíve ich motivácia s vierovyznaním priamo nesúvisela).

Od roku 1970 sa z celkovo takmer 20-tisíc útokov k viac ako tretine nikto neprihlásil alebo nie je možné zistiť údaje, kto za nimi stojí. Viac ako štyristo útokov sa podarilo zosnovať len trom skupinám – najväčší podiel má írska IRA, druhou je baskická ETA a treťou korzická FLNC. Všetky tri skupiny spája ich záujem o vyhlásenie autonómie a odtrhnutie sa od danej krajiny (Veľkej Británie, Španielska a Francúzska).

Do kategórie nad 300 útokov patria ešte ďalšie tri teroristické organizácie – Protestantskí extrémisti (332), Donecká ľudová republika (325) a Čečenskí rebeli (320). V Čečensku je síce islam najväčším náboženstvom, motivácia útokov rebelov je vo väčšine prípadov získanie nezávislosti, na rozdiel od útokov islamistických radikálov zo západnej Európy, ktorí západnému svetu (vrátane Slovenska) vyhlásili svätú vojnu.

Podľa oficiálneho zoznamu uznaných teroristických organizácii Európskou úniou nie je islamistických skupín až tak veľa, počet je nižší ako desať. 

Počet teroristických útokov v Európe, organizovaných týmito skupinami od roku 1970 (TREND.sk zaradil aj niektoré skupiny mimo zoznam EÚ), podľa GTD dosiahol celkovú úroveň 100. Z celkových 19 912 útokov tak tvoria 0,502 percenta.

Ktoré skupiny boli zarátané

Abu Nidal Organization, al-Gama’at al-Islamiyya, al-Fatah, Al-Qa’ida, Al-Qa’ida in Iraq, Al-Qa’ida in the Arabian Peninsula, Al-Qa’ida Organization for Jihad in Sweden, Arab Revoulitionary Army, Arab Revolutionary Cells, Arab Revolutionary Front, Black September, Black September II, Fatah Uprising, Hizballah, Islambouli Brigades of Al-Qa’ida, Islamic Action Organization, Islamic Golden Army, Secret Organization of Al-Qa’ida in Europe, Islamic Mujahidin, Islamist Extremists, Revoulutionary Organization of Socialist Moslems.

Kde sa útoky najviac dejú

Polovica všetkých útokov v sledovanom období sa odohrala len v trojici krajín (z celkových 49, rátané sú už aj zaniknuté štáty) – vo Veľkej Británii, Španielsku a Francúzsku. Len zopár štátov v rámci Európy sa teroristickým útokom vyhlo, patrí medzi ne napríklad San Marino, Lichtenštajnsko či Monako.

Teroristický útok zažil aj najmenší európsky štát Vatikán, keď bol 13. mája 1981 spáchaný atentát na vtedajšieho pápeža Jána Pavla II. Podľa definície GTD tento atentát spĺňal podmienky na to, aby bol posudzovaný ako teroristický čin.

Terorizmus neobišiel ani Slovensko

Ako je vidieť v tabuľke vyššie, teroristické útoky neobišli ani Československo (kde ich bolo celkovo 10), potom ani samostatnú Slovenskú republiku (s počtom 17). Najväčší na území vtedajšieho Československa sa odohral ešte 26. januára 1972.

Chorvátski teroristi vtedy umiestnili nálož do lietadla smerujúceho zo Štokholmu do Belehradu. Krátko po prekročení hraníc NDR a ČSSR nálož explodovala, čo si vyžiadalo celkom 27 obetí z celkových 28 ľudí na palube. Jedinou, ktorá prežila výbuch aj následný pád lietadla z výšky približne desať kilometrov, bola letuška Vesna Vulović.

Vvzhľadom k meniacej sa metodike zberu údajov sú konkrétnejšie informácie ohľadom útokov dostupné len od roku 1997. Od toho roku sa na našom území podľa GTD udiali štyri teroristické útoky:

  • Traja ľudia boli zranení počas bombového útoku v Košiciach, neďaleko autobusovej a železničnej stanice; 3.2.1998.
  • Výbuch bomby zabil Eda Dinica na bratislavských Zlatých Pieskoch; 5.9.1998.
  • Vydavateľ magazínu Markíza, Ľubomír Belfi, bol zranený pri ozbrojenom útoku, keď odchádzal z hotela a útočníci mu prekrížili cestu autom; 14.10.1999.
  • Neidentifikovaná osoba hodila do bratislavskej lekárne molotov koktejl, čím zranila troch ľudí a následným požiarom zničila celú predajňu; 1.7.2000.

Ako to vidí premiér

„Pravda je taká, že s výnimkou nórskeho prípadu, keď Breivik vystrieľal obrovské množstvo ľudí, prakticky vždy ide o predstaviteľov moslimov, pokiaľ ide o teroristické útoky,“ povedal premiér Robert Fico, keď si uctieval pamiatku obetí nedávnych teroristických útokov v Paríži. Tých útokov, pri ktorých teroristi mohli nakúpiť aj zbrane zo Slovenska.