Neustále totiž dochádza k výpadkom vakcín. Tie môžu mať negatívny vplyv na zdravie verejnosti. Lekári upozorňujú, že je nevyhnutné nastaviť lepšie plánovanie spotreby.

Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti desiatke chorôb. „Vďaka tomuto systému sa ročne ušetrí vyše 18 miliónov eur, čo zodpovedá približne polovici nákladov na novú nemocnicu v Michalovciach,“ vysvetľuje hlavná odborníčka MZ SR pre epidemiológiu, profesorka Henrieta Hudečková. Vďaka dobre nastavenému programu očkovania potrebuje populácia menej liekov, ako napr. antibiotík a tiež menej hospitalizácií.

Ročná finančná úspora dosiahnutá na Slovensku povinným očkovaním predstavuje:

  • 4,9 mil. EUR – úspora nákladov na hospitalizáciu
  • 2,6 mil. EUR – úspora nákladov na nemocenské dávky
  • 4 mil. EUR – úspora nákladov na domácu liečbu
  • 7,8 mil. EUR – úspora nákladov na stratu produktivity (vďaka zníženiu počtu dní absencie v práci)
  • Celková ročná úspora dosiahnutá očkovaním 18,3 mil. EUR

Odborníci upozorňujú na nutnosť plánovať spotrebu vakcín

Vakcíny sú na Slovensku administratívne zaradené medzi lieky. Ich prínos však spočíva v prevencii, nie v potláčaní ochorení. Zároveň sú citlivejšie na distribúciu, pri prevoze je nevyhnutné udržiavať ich v chlade.

Plánovanie výroby a distribúcie vakcín je dôležité pre ochranu populácie. Aby bola chránená pred ochorením, musí byť zaočkovaných aspoň 95 % ľudí. Je nevyhnutné zohľadniť finančne a časovo náročný výrobný proces.

„Kým sa vakcína dostane do lekární, prechádza zložitým procesom testovania. V priemere 500 testov, ktoré vakcína podstupuje zvyčajne trvá 12 až 15 rokov. Toto obdobie predstavuje asi 70 % výrobného času novej vakcíny.“ Vývoj novej vakcíny zvyčajne stojí 500 miliónov až miliardu eur, vysvetľuje Katarína Slezáková, výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).

Spolupráca štátu s výrobcami vakcín je nevyhnutná

Zabezpečenie prístupu k očkovacím látkam je úlohou štátu. Len v rámci povinného očkovania ide o distribúciu vakcín viac ako pol miliónu pacientov ročne. Problém je, keď vakcíny chýbajú. Koncom minulého roka v lekárňach rodičia pre deti napríklad nezohnali vakcíny proti ovčím kiahňam. V marci tohto roka chýbalo bezplatné očkovanie proti záškrtu a tetanu. Vakcína, ktorú schválila kategorizačná komisia v lekárňach nebola pre výpadok vo výrobe. Na trhu bola iba iná, za ktorú však pacienti museli doplácať. Povinné očkovanie má byť pritom úplne hradené zdravotnými poisťovňami.

„Vzhľadom na náročný výrobný proces očkovacích látok je kľúčová spolupráca štátu s výrobcami v oblasti plánovania spotreby, aby prípadný nedostatok vakcín nemal negatívny vplyv na zdravie verejnosti,“ komentuje situáciu profesorka Hudečková.

Z pohľadu výrobcu je dôležitá predvídateľnosť spotreby, teda predpokladaný ročný objem vakcín potrebných na očkovanie vybranej kohorty. To následne ovplyvňuje plánovanie dodávok očkovacích látok na slovenský trh. Významnú úlohu v tomto ohľade by mali preto hrať aj zdravotné poisťovne, ktoré by mali zdieľať prístup k dátam,“ dodáva Katarína Slezáková.

18 miliónov eur - toľko štát ročne ušetrí vďaka očkovaniu