100-tisíc nových pracovných miest? Na papieri sa dá vyčarovať všetko

Takéto „záväzky“ mali vznikať na základe analýz. Lenže sme v predvolebnom období, a takto sa treba aj pozerať na čísla o nezamestnanosti, ktoré si dal Smer-SD do volebného programu. Ide najmä o marketingový prostriedok.

Aký bol vývoj

Posledné čísla o vývoji nezamestnanosti v decembri minulého roku ministra práce Jána Richtera potešili. Aj napriek tomu, že posledný mesiac v roku nezamestnaných na úrade práce obyčajne pribúda, vlani tomu tak nebolo. Ide o prvý medzimesačný pokles evidovanej nezamestnanosti medzi novembrom a decembrom od roku 1990.

V decembri 2015 klesla evidovaná, ale aj celková nezamestnanosť. Miera evidovanej nezamestnanosti sa v decembri minulého roka znížila o 0,14 percentuálneho bodu na 10,63 percenta. Klesla aj miera vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o prácu, a to z novembrových 12,50 percenta na 12,40 percenta.

Počet ľudí pripravených nastúpiť ihneď do práce (disponibilní uchádzači o zamestnanie) klesol na 286 825. Medziročne ich bolo menej o 44 908 osôb, čo je o 13,54 % menej. V decembri roku 2014 ich bolo 331 733 osôb.

Od januára 2015 do konca minulého roka odišlo z evidencie úradov práce viac ako 45-tisíc ľudí, evidovaná miera nezamestnanosti klesla o 1,76 p.b. Ministerstvo sa chváli, že sa významne podarilo znížiť najmä počty dlhodobo nezamestnaných. V roku 2015 si našlo prácu viac ako 54-tisíc evidovaných na viac ako 12 mesiacov.

„Nikto nám nemôže uprieť, že sme znížili celkovú nezamestnanosť zo 14,73 % na 12,40 %, že máme veľa voľných pracovných miest a úspešne pomáhame pri hľadaní práce nielen mladým, ale aj dlhodobo nezamestnaným,“ sumarizoval predseda vlády Robert Fico.

Faktom je, že úrady práce mali ku koncu novembra 27 600 voľných pracovných miest. Ich počet však oproti októbru nerástol ale klesol o 7 868. Problémom je aj ich štruktúra. Najväčší záujem majú firmy o operátorov a montérov strojov a zariadení, pracovníkov v službách a obchode a remeselníkov. Nezamestnaní v evidencii sú pre tieto žiadané profesie nepoužiteľní.

Pozadie rekordu

Odborníci upozorňujú na to, že žiadny rekordný pokles miery evidovanej nezamestnanosti sa neuskutočnil a že ide iba o hru s číslami.

Ak by medzimesačné rekordné zníženie nezamestnanosti malo naozaj reálny základ, muselo by sa prejaviť aj na výraznom zvýšení nezamestnaných vyradených z evidencie úradov práce alebo na znížení počtu zaradených osôb do evidencie. To sa však nestalo.

Štatistiku zamestnanosti vylepšilo totiž to, že do nej pribudli ľudia na aktivačných prácach. Výsledky v nezamestnanosti sa teda dosiahli aj zmenou metodiky a samotnej definície toho, kto je zamestnaný.

Inštitút zamestnanosti upozorňuje na to, že klesol počet tých, ktorí majú riadne pracovné úväzky.

„Férovým ukazovateľom by malo byť to, koľko pribudlo sociálne poistených. Tieto čísla by sa však mali očistiť od tých, ktorí majú dočasné, slabo platené práce, nízke, desatinové úväzky,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Podľa neho štatistiku vylepšuje napríklad aj to, že za hranicami pracuje veľa Slovákov.

„Napríklad len v Rakúsku máme vyše 40 000 ošetrovateliek. A u nás sa ošetrovateľky po skončení europrojektov dostávajú naspäť do evidencie nezamestnaných na úrade práce,“ dodal M. Páleník.

Za poklesom evidovanej miery nezamestnanosti bolo najmä výrazné zvýšenie počtu tých nezamestnaných, ktorí sa do výpočtu disponibilnej miery nezamestnanosti nezahŕňajú. Ide o nezamestnaných, ktorí absolvujú rôzne preškolovania, sú zaradení na absolventskú prax. Stúpol tiež počet zaradených nezamestnaných na menšie obecné práce. Štatistike tiež pomáhajú vyradené osoby z evidencie pre nespoluprácu.

Oveľa horšie vyzerá štatistika pri porovnávaní s okolitými krajinami. Napríklad v Poľsku, ktoré malo vyššiu nezamestnanosť ako my klesla na 7 percent a v Maďarsku na 6 percent.

Dlhodobá nezamestnanosť

Problémom je dlhodobá nezamestnanosť. Pomáha ju znižovať aj súbeh osobitného príspevku, pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Počas ročného fungovania tohto súbehu si našlo prácu 17-tisíc dlhodobo nezamestnaných, ktorí dali prednosť práci pred poberaním dávok. Súčasnej vláde sa podľa ministra práce podarilo z kategórie dlhodobo nezamestnaných vytiahnuť 55-tisíc ľudí. Vláda má aj na ďalšie štyri roky smelé plány – z evidencie by malo vypadnúť minimálne 50-tisíc dlhodobo nezamestnaných.

Síce sa ju podarilo znížiť, ale počet nezamestnaných evidovaných na úradoch práce viac ako štyri roky sa už dlhý čas nemení. V októbri 2015 ich bolo 74 003, v septembri 2015 74 854 a v októbri 2014 75 204. V októbri 2011 bolo pritom v evidencií úradov takýchto nezamestnaných 54 524.

Ešte väčší problém sú však podľa Inštitútu zamestnanosti tí, ktorí sú síce nezamestnaní ale nie sú v evidencii úradov práce a špeciálne nezamestnanosť segregovaných, rómskych skupín obyvateľstva. Vládne materiály (napríklad rozvojový plán okresu Kežmarok, ktorý vláda prijala minulý týždeň) vychádzajú z oficiálnych štatistík nezamestnanosti. Napríklad v okrese Kežmarok by malo žiť 9 percent Rómov, avšak podľa Atlasu rómskych komunít ich tu žije až 27 percent.

Nové pracovné miesta

Obľúbeným číslom ministra J. Richtera je 130-tisíc. Vraj toľkoto pracovných miest vytvorila za štyri roky vláda. Ako sa minister dopracoval k tomuto číslu? Odborníci toto číslo spochybňujú. Môže ísť totiž aj o kratšie pracovné úväzky, brigády, ktoré štatistiku vylepšujú. Ale situáciu zásadne neriešia.

Podľa strany SKOK štatistiku zlepšila povinná registrácia dohodárov, ktorým vláda od roku 2013 zaviedla povinné odvody. Reálne v evidencii Sociálnej poisťovne nepribudli pracovné miesta. Dôkazom majú byť štatistiky úrazového poistenia, v ktorom sú evidovaní všetci zamestnanci na Slovensku. Tie sa takmer vôbec nezmenili (podľa rozpočtu Sociálnej poisťovne počet evidovaných zamestnancov dokonca klesol o 4 861 osôb).

Strana SKOK už pred dvoma týždňami upozornila na inú „manipuláciu štatistikami“. Ministri strany SMER vtedy tvrdili, že podľa údajov Štatistického úradu pribudlo na Slovensku od roku 2012 100-tisíc pracujúcich. Podľa odborníčky na sociálne zabezpečenie Ľubice Navrátilovej však skutočný počet bol len 5 100. Zvyšok totiž tvorili ľudia, ktorí si našli prácu v zahraničí (34 300) a nezamestnaní na aktivačných prácach (60 700).

Sociálna poisťovňa vyjadrenia predsedu strany SKOK Juraja Miškova o tom, že sa poisťovňa podieľala na podvode týkajúcom sa počtu novovytvorených pracovných miest za posledné štyri roky odmietla. Tvrdenie, že nárast počtu novovytvorených miest spôsobilo zavedenie odvodov z dohôd o vykonaní práce od januára 2013 je podľa poisťovne nepravdivé. Títo pracovníci boli v Sociálnej poisťovni evidovaní už v minulosti a sú evidovaní dodnes, pričom v celkovom počte nárastu pracovných miest sú zohľadnení.

Oslovili sme teda Sociálnu poisťovňu s otázkou, koľko novovytvorených pracovných miest vzniklo od januára 2012 do konca minulého roku. Chceli sme tiež vedieť, aký počet z týchto evidovaných zamestnancov boli dohodári a aký počet pracovníkov má viac dohôd. Zaujímavý podľa nás by bol aj údaj, koľko zamestnancov z evidovaných pracuje na kratší pracovný úväzok.

V januári 2012 Sociálna poisťovňa evidovala 1 694 638 riadnych zamestnancov, 43 682 zamestnancov s nepravidelným príjmom a 537 088 dohodárov.

V januári 2016 má vo svojej evidencii 1 814 137 riadnych zamestnancov , 55 788 zamestnancov s nepravidelným príjmom a 2 324 dlhodobo nezamestnaných s odvodovou úľavou a 378 629 dohodárov.

Počet pracovníkov s viacerými dohodami štatisticky poisťovňa nevykazuje.

SP tiež nemá informácie o tom, koľko zamestnancov z evidovaných pracuje na kratší pracovný úväzok.

„Zisťujeme a preverujeme tento údaj iba pri hĺbkových analýzach a vonkajšej kontrole,“ pripomenul Peter Višváder zo Sociálnej poisťovne.

Koľko novovytvorených pracovných miest teda vzniklo za predchádzajúce štyri roky?

„U riadnych zamestnancov je nárast 119 499, u zamestnancov s nepravidelným príjmom je nárast o 12 106, čiže celkovo vzniklo za uvedené obdobie 131 605 pracovných príležitostí,“ dodal P. Višváder.

Zázračné europrojekty

Podľa ministra za dobrými výsledkami treba vidieť europrojekty. V operačnom programe Ľudské zdroje fungovalo šesť národných projektov. Sú zamerané na mladých do 29 rokov, dlhodobo nezamestnaných a kategóriu 50+. K dispozícii malo ministerstvo 280 miliónov eur a očakávalo, že sa vďaka nim zamestná približne 90-tisíc nezamestnaných.

Napríklad v rámci troch projektov úrady práce poskytujú zamestnávateľom finančné príspevky na zapracovanie mladých, na absolventskú prax a následné vytvorenie pracovného miesta pre absolventa, ako aj na prijatie mladého, ktorý predtým nemal trvalé zamestnanie.

Podľa M. Páleníka podpora zamestnávania mladých je zle nastavená, nie je nárokovateľná zo zákona ale rozhodujú o nej riaditelia úradov práce. Tí môžu napríklad rozhodnúť, že úrad práce uhradí 95 percent z ceny práce za zamestnanie ítečkára.

Na podporu zamestnanosti pôjde z nového operačného programu Ľudské zdroje v nasledujúcich rokoch viac ako miliarda eur. V mnohých prípadoch však nejde o udržateľné pracovné miesta.

Jasným dôkazom dočasnosti takýchto pracovných miest je národný program Podpora opatrovateľskej služby z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Začal sa 15. januára 2014. Obce a neverejní poskytovatelia opatrovateľskej služby dostali 28 miliónov eur na vytvorenie pracovných miest pre opatrovateľky. V rámci projektu malo ísť 644 eur mesačne na každé novovytvorené pracovné miesto opatrovateľa.

Do projektu sa zapojilo 98 obcí. Podľa odhadu bolo cez tento projekt zamestnaných celkovo okolo 3 700 opatrovateliek. Sám minister práce sa pred časom chválil týmto číslom. Aj tieto miesta zlepšili štatistiku nezamestnanosti. Avšak len dočasne. Program sa v októbri skončil a väčšina opatrovateliek sa ocitla na úrade práce. A rovnaký počet domácností prišiel o opatrovateľku, keďže ministerstvo práce nezabezpečilo kontinuálne pokračovanie projektu.

Novú výzvu vyhlásila implementačná agentúra v naozaj zvláštnom termíne – na Silvestra 31. decembra. Podateľňa na odovzdanie žiadosti však bola otvorená len dopoludnia. V rámci projektu by sa malo vzniknúť iba približne 2-tisíc miest opatrovateliek. Arcidiecéznej charite Košice, ktorá poskytovala opatrovateľskú službu v 52 obciach, však neboli schválené žiadne miesta v novom projekte. Ďalším zarážajúcim javom boli aj telefonáty od rôznych novovzniknutých agentúr a neziskových organizácií, ktoré boli úspešné. Keďže nemajú opatrovateľky, žiadali od Arcidiecéznej charity Košice kontakty na opatrovateľky, ktoré u nich v projekte pôsobili. A takto dopadlo viacero iných záujemcov.