Neštandardná situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia, vyplýva z návrhu prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorým žiada od Ústavného súdu, aby pozastavil účinnosť noviel trestných predpisov, hoci ešte nevyšli v Zbierke zákonov. 

Snaží sa tak zabrániť tomu, aby vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS prípadným odkladaním publikácie noviel v zbierke docielila, že Ústavný súd sa k pozastaveniu ich účinnosti nestihne vyjadriť. Znamenalo by to, že 15. marca nadobudnú účinnosť. 

Ak budú účinné čo i len jediný deň, na všetky trestné stíhania sa budú uplatňovať nové premlčacie lehoty a miernejšie výšky škôd, a to aj v prípade, že by Ústavný súd neskôr konštatoval, že novely sú protiústavné. 

Ústavný súd doteraz vždy rozhodoval iba o zákonoch, ktoré boli platné a doteraz sa to vykladalo tak, že zákon je platný vtedy, keď je publikovaný v Zbierke zákonov. 

Prezidentka v návrhu (strana 49 a nasledujúce) nabáda súd k tomu, aby účinnosť noviel pozastavil napriek tomu, že v zbierke zverejnené nie sú a argumentuje, že pretrvávajúce nezverejnenie je podľa nej neobvyklé. „Pri dodržaní všetkých obvyklých postupov by zákon bol [19. februára 2024] už publikovaný v Zbierke zákonov, čo sa však nestalo,“ tvrdí Z. Čaputová. V návrhu ďalej píše, že vláda „uverejnenie zákona odďaľuje s pohnútkou, aby Ústavný súd nemohol plniť úlohu, ku ktorej je povolaný“. 

„Takéto niečo považujem za neprijateľné v právnom štáte. Ústavn[ému] súd[u] (...) neprináleží, obrazne povedané, čakať v kúte, či mu dovolí prehovoriť ten, koho má Ústavný súd kontrolovať, prípadne kedy mu to dovolí,“ píše v návrhu.

Novely trestných predpisov neboli zverejnené v Zbierke zákonov ani vo štvrtok 22. februára, čo je šiesty kalendárny a štvrtý pracovný deň od ich podpisu Z. Čaputovou. 

Vo verejnej diskusii sa ujala interpretácia, že je to neštandardná situácia. 

Dáta o rýchlosti publikácie zákonov to nepotvrdzujú. Zbystriť pozornosť podľa nich bude treba, ak novely trestných predpisov nebudú v zbierke uverejnené ani koncom budúceho týždňa.

Aj to sa môžu pokúsiť predstavitelia koalície odbíjať argumentom, že predpis je rozsiahly – na 75 stranách novelizuje 18 rôznych zákonov. Dá sa to porovnať iba s jediným zrýchleným zákonom od roku 2010 a jeho publikácia trvala deväť dní.

Z pohľadu verejnej mienky nemusí byť týždeň hore-dole významný rozdiel, no dôležité je to pre konanie a rozhodnutie Ústavného súdu. Ak totiž táto situácia nie je výnimočná, potom by bolo treba hľadať iný argument, aby Ústavný súd výnimočne pristúpil k predbežnému posudzovaniu zákona, ktorý ešte nie je zverejnený v Zbierke zákonov.

Čo ukazujú dáta

Údaje o rýchlosti publikácie posledných dvesto schválených a prezidentkou podpísaných zákonov ukazujú, že 77 percent z nich vyšlo v Zbierke zákonov až po troch dňoch od podpisu prezidentkou. V priemere to trvalo asi týždeň. Ide o zákony prijaté od októbra 2022.

Viac ako sedem dní trval publikačný proces pri 93 zákonoch. Ide o čas medzi podpisom prezidentky a zverejnením v Zbierke zákonov.

K rovnakým výsledkom prišli aj iné analýzy. Už v nedeľu na tomto webe vyšiel týždenný newsletter, ktorý na základe analýzy tridsiatich naposledy podpísaných zákonov ukázal, že v priemere ich zverejnenie trvalo deväť dní od podpisu. Do 72 hodín vyšlo 12 zákonov, čo je 40 percent.

Vývojár Filip Likavčan s kolegom cez týždeň analyzovali všetky zákony prijaté v rokoch 2020 až 2023. Priemerná dĺžka publikácie im vyšla tiež na sedem dní.

Denník Sme uplatnil pri analýze inú metodológiu, ale prišiel k podobným dátam. Celkovo skúmal stovku zákonov, z obdobia každej vlády po dvadsať, chronologicky, tak ako ich podpísala prezidentka. 

Vyšlo im, že za vlády Eduarda Hegera trvalo publikovanie zákona zhruba týždeň. Počas vlády Roberta Fica v rokoch 2016 až 2018 to bolo 11 až 13 dní. V ére kabinetu Ľudovíta Ódora podobne.

Denník Sme napriek týmto výsledkom došiel k záveru, že súčasná vláda Smeru, Hlasu a SNS robí pri zverejnení novely trestných predpisov obštrukciu. Noviny argumentujú najmä tým, že koalície ich schválila v skrátenom legislatívnom konaní a pri ňom „spravidla trvá najviac tri dni, kým sa dostanú do Zbierky zákonov“. Či toto konštatovanie vychádza z dvadsiatky analyzovaných zákonov po každej vláde alebo iných, nie je z článku Sme zrejmé.

Čo hovorí prezidentka

Prezidentská kancelária stojí za interpretáciou v návrhu pre Ústavný súd, že ide o neobvyklú situáciu. „Dôležité v tomto kontexte je porovnávať rýchlosť publikovania zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní,“ reagoval na otázky hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Poskytol k tomu prehľad trinástich zákonov, ktoré boli od nástupu štvrtej vlády R. Fica vlani v októbri prijaté v zrýchlenom konaní. Prezidentka má pravdu, že vo všetkých týchto prípadoch trvalo publikovanie najviac 24 až 72 hodín.

Ibaže táto argumentácia nesedí pri pohľade na rýchlosť publikácie zákonov zo skráteného legislatívneho konania od roku 2016. Ide o 134 zákonov (dokopy ich bolo 138, ale v analýze nie sú započítané zákony, ktoré prezidenti vetovali). 

Do 72 hodín bolo publikovaných 69 percent zákonov, zvyšku to trvalo dlhšie. V priemere podľa týchto dát trvá publikácia zákona zo skráteného legislatívneho konania naozaj tri dni, ale až 19 zrýchlených zákonov (14 %) sa publikovalo sedem a viac dní. Dá sa pri takom počte potom hovoriť, že by išlo niečo neobvyklé?

Dáta do určitej miery skresľujú výsledky vládnej koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí z rokov 2020 až 2023, pretože riešila dve bezprecedentné udalosti – pandémiu koronavírusu a usadenie Ukrajincov, ktorí na Slovensko utiekli pred ruskou agresiou. Obe tieto udalosti vyvolali zvýšenú potrebu prijímania zrýchlených zákonov. Via Iuris ešte v roku 2022 upozornila, že ešte nikdy v histórii krajiny nebolo takto prijímaných toľko zákonov ako v ére OĽaNO a spol. 

V tej dobe trvalo zverejnenie zrýchleného zákona v priemere dva dni a iba pri piatich zo 108 takto prijatých zákonov koalíciou OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí to bolo sedem dní a viac.

Počas tretej vlády R. Fica (2016 – 2020) prezidenti podpísali 26 zrýchlených zákonov (ďalšie dva boli vetované). Rýchlosť ich publikácia je zásadne odlišné od súčasných očakávaní i výsledkov vlád OĽaNO a spol. Pri väčšine (18 zákonov, 69 percent) to trvalo viac než tri dni. 

A nielen priemer je sedem dní. Až pri 14 zákonoch trvala publikácia sedem a viac dní. Pri štyroch to trvalo desať až dvadsať dní, hoci boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní.

Pred rokom 2016 tiež nič výnimočné

Aj údaje o zrýchlených zákonoch zo skoršieho obdobia potvrdzujú, že sedem a viac dní na ich uverejnenie nie je výnimočných.

V rokoch 2010 až 2012 vtedajšia vládna koalícia SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd prijala v skrátenom legislatívnom konaní 25 zákonov, šesť prezident vetoval. Z tých podpísaných bolo 80 percent publikovaných za viac ako tri dni. Priemerný publikačný čas bol šesť dní, ale až osem zákonov (45 percent) bolo publikovaných za sedem a viac dní.

Najdlhší zákon bola 23-stranová novela o obchodovaní s emisiami, publikácia trvala sedem dní. Najdlhšie, 13 dní, trvala publikácia päťstranovej novely zákona o sociálnom poistení. 

Druhá vláda R. Fica prijala v skrátenom legislatívnom konaní 28 zákonov, štyri prezident vrátil. Trvanie publikácie tých podpísaných tiež neukazuje, že by sa teraz dialo niečo neobvyklé.

Do troch dní bolo zverejnených 42 percent zákonov, pri zvyšku to trvalo dlhšie. Priemer bol osem dní, ale tento údaj skresľuje jeden extrém – publikácia krátkeho zákona o eurovale trvala 85 dní. Bez neho by bol priemer publikačného času päť dní. Aj za druhej vlády R. Fica však jedenásť zákonov (46 percent) bolo zverejnených za sedem a viac dní.

Najdlhší zákon mal 64 strán a jeho zverejnenie trvalo deväť dní. Ak sa prehliadne zákon o eurovale, tak najdlhšie, 11 dní, trvalo publikovanie novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov (5 strán) a novely zákona o verejnom obstarávaní (12 strán).

Aký je vzťah medzi dĺžkou textu a časom

Analyzované dáta prinášajú aj prekvapujúce zistenie, že neexistuje ustálený vzťah medzi dĺžkou zákona a trvaním zverejnenia. Niekedy dlhé zákony vyšli v priebehu hodín, inokedy to trvalo aj viac než dva týždne. A naopak, v niektorých prípadoch zas dlho trvalo publikovanie krátkych dvoj- či trojstranových noviel.

Medzi analyzovanými zrýchlenými zákonmi nie je žiaden, ktorý by sa rozsahom približoval súčasným 75-stranovým novelám trestných predpisov. 
Najbližšie mal 52-stranový zákon o župných voľbách počas pandémie ochorenia covid-19. Taký dlhý bol preto, že k nemu bol zoznam všetkých obcí. Jeho zverejnenie trvalo šesť dní. 

Zákon na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík nazýval kilečkom, mal 41 strán – zverejnenie trvalo štyri dni.

V ére tretej vlády R. Fica bola najdlhším zrýchleným zákonom novela o financovaní škôl z roku 2017. Mala 21 strán a zverejňovala sa jedenásť dní.

Čo hovorí minister spravodlivosti

Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru vyhlásil, že zverejnenie obsiahlych právnych úprav v Zbierke zákonov trvá niekoľko týždňov a je to tak štandardné. 

„Je tam ešte obrovská práca na tom, aby sa urobili korektúry, aby sa to celé prešlo, aby sa jednotlivé predpisy dali do metadát, aby sa urobili konsolidované znenia,“ povedal podľa TASR o novelách trestných predpisov.

Pre predstavu, to, čo sa označuje ako novely trestných predpisov, sú v skutočnosti novely osemnástich rôznych zákonov. 

Ak sa hovorí o vyhlásení noviel trestných predpisov, nejde iba o to, že v Zbierke zákonov vyjde tento dokument tak, ako je teraz dostupný na webe parlamentu. Táto verzia je totiž v novelizačnom znení s rôznymi poznámkami čo sa kde v zákonoch mení.

V redakcii zbierky musia tieto zmeny preniesť do konkrétnych novelizovaných zákonov, aby tak vzniklo takzvané konsolidované znenie osemnástich rôznych predpisov tak, aby boli tieto zmysluplne čitateľné pre verejnosť.

Dataset autora je dostupný na tomto odkaze. Analýza trvania zverejnenia zrýchlených zákonov je nepatrne naklonená v prospech prezidentov. Pri niektorých zákonoch chýba v údajoch jeden deň, čo je zvyčajné trvanie doručenia prezidentom podpísaného zákona do parlamentu. Až odtiaľ ide do Zbierky zákonov. Dáta totiž pochádzajú z webu Národnej rady a pre zjednodušenie neboli vo vzťahu k zrýchleným zákonom kombinované s údajmi z webu kancelárie prezidenta, pretože tá zverejňuje údaje o podpisoch za všetky zákony dokopy, bez možnosti filtrovať tie, ktoré boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní.