Deň víťazstva je už roky ukážkou núdze, nie sily

V piatok 9. mája si Rusko pripomenulo 80. výročie Dňa víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Oslavy vlastenectva sa stali centrálnym pilierom stratégie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý nimi chce upevniť svoju moc v krajine a ospravedlniť vojnu na Ukrajine, keďže ju lživo vykresľuje ako boj proti „neonacistickému režimu“. Prehliadka tankov a salutujúcich vojakov má spojencom i nepriateľom vyslať signál, že Rusko je stále silnou mocnosťou a neradno ju podceňovať.

Osláv v Moskve sa zúčastní najviac zahraničných predstaviteľov od roku 2015. Ich prítomnosť či neprítomnosť bude V. Putin pozorne sledovať, pretože v jeho očiach pôjde buď o prejav vzdoru, alebo lojality voči Západu. Najvýznamnejšími hosťami sú tento rok čínsky prezident Si Ťin-pching a brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Napriek varovaniam z Bruselu sa ako jediný líder z EÚ zúčastnil aj slovenský premiér Robert Fico. Ide o tak významný politický krok, že mu pozornosť venovali viaceré zahraničné médiá vrátane CNN, Politica či Guardianu.

Šou musí pokračovať

Vojenská prehliadka je len pozlátkom, ktoré má ukryť hlbšie problémy Ruska. Jeho armáda na bojisku takmer nepostupuje, ekonomika slabne, ceny ropy ako hlavného vývozného artiklu klesajú a dokonca aj postoj Bieleho domu sa začína meniť v neprospech V. Putina. Kremeľ v snahe zapôsobiť prisľúbil tento rok zorganizovať tú najpompéznejšiu prehliadku posledných čias. Bez ohľadu na stav ruského arzenálu chce prezident predviesť veľkolepé divadlo.

Posledné prehliadky však boli skôr sklamaním. Odkedy Rusko napadlo Ukrajinu, väčšina vojenskej techniky odišla na front, kde bola s veľkou pravdepodobnosťou zničená. Dnešné oslavy sú tak len tieňom minulých slávností, ktoré vo svete vzbudzovali ako-taký rešpekt. Invázia na Ukrajinu stála Rusko tisíce tankov a státisíce vojakov.

Počet vojenských vozidiel na prehliadkach po celom Rusku klesol z približne dvetisíc pred vojnou na 1 275 v roku 2022 a len niečo cez 900 v rokoch 2023 a 2024. Tanky sú ešte väčšou raritou. V roku 2024 sa po Červenom námestí „prešiel“ len jeden model T-34 z druhej svetovej vojny, ktorý sa už v boji nepoužíva.

Kremeľ sa medzery snaží zaplátať ľahšou a dostupnejšou technikou. Prehliadky sú tak skôr ukážkou núdze než sily. Medzi rokmi 2023 a 2024 stúpol počet prezentovaných ľahko obrnených vozidiel, akými sú vozidlá MRAP a IMV. Samohybných húfnic a protilietadlových jednotiek bolo, naopak, menej. Ťažné delá, ktoré sú ľahšie a lacnejšie, sú takisto čoraz bežnejšie.

Podľa ruskej štátnej agentúry Tass sa tento rok vojenskej prehliadky na Červenom námestí v Moskve zúčastnilo vyše 11-tisíc vojakov vrátane 1 500 príslušníkov, ktorí bojovali na Ukrajine. Okrem nich aj 183 zbraňových systémov. Nechýbali medzi nimi najmodernejšie varianty tankov T-90M, systémy protivzdušnej obrany S-400 Triumf a obrovské medzikontinentálne balistické rakety typu Jars. Po prvýkrát boli súčasťou prehliadky aj bojové drony. Neskôr preletela nad námestím formácia stíhačiek a bombardérov Su-25, Su-30 a MiG-29, ktoré za sebou zanechávali dym vo farbách ruskej trikolóry.

Pozlátko ukrýva ekonomické trhliny

Z ekonomického hľadiska stráca Rusko dych. Jeho hlavný spojenec Čína od neho vo svetle obchodnej vojny s USA kupuje čoraz menej uhlia a ocele. Moskva súhlasila s rozhodnutím zoskupenia OPEC+ zvýšiť produkciu ropy, čo ešte viac stlačilo už tak klesajúce ceny ropy oslabené americkými clami. Príjmy z jej predaja pritom financujú približne 40 percent ruského štátneho rozpočtu.

Ruské ministerstvo financií nedávno viac než strojnásobilo prognózu tohtoročného rozpočtového deficitu na 1,7 percenta HDP. Zároveň znížilo predpokladanú cenu hlavného druhu exportovanej ruskej ropy zo 70 dolárov na 56 dolárov za barel.

Analytici odhadujú, že na pokrytie rastúceho deficitu bude musieť vláda buď minúť zvyšné rezervy devíz a zlata, alebo vytlačiť viac peňazí, čo by ešte viac zhoršilo už tak vysokú infláciu, ktorá sa pohybuje zhruba na úrovni desiatich percent. Čoraz viac ruských podnikateľov a úradníkov zo stagflácie viní vysoké úrokové sadzby. Od októbra 2024 ich centrálna banka drží na úrovni 21 percent, čo dusí rast, no neznižuje infláciu.

Ruskí spotrebitelia sa takisto stále častejšie sťažujú na vysoké ceny potravín, ktoré v marci medziročne vzrástli o viac než 12 percent. Podľa riaditeľa nezávislého moskovského prieskumného centra Levada sa tieto obavy zatiaľ neprejavili v prieskumoch verejnej mienky. Rast miezd, štátne dotácie pre chudobných a dlhoročný život s vysokou infláciou vzbudzuje v Rusoch dojem, že sa ich ekonomická situácia zlepšuje, nie zhoršuje.