Zisk je hriech. Ak chcú prosperovať, Slováci aj Nemci musia hodiť socializmus za hlavu

Keď si jeden z vysokých predstaviteľov najväčšej politickej strany na Slovensku zavesí na stenu obraz Che Guevaru, niečo to znamená. Ide o zločinca, ktorý tvrdil, že „revolucionár sa musí stať strojom na chladné zabíjanie motivovaný čistou nenávisťou“. Kubánsky hrdina za sebou nechal stovky mŕtvych, aby naplnil vlastné politické ambície.

Pohľad na súčasnú Kubu ukazuje, aké bolo kontraproduktívne a spiatočnícke toto myslenie a konanie. Marxistická demagógia zdevastovala jednu z najprosperujúcejších krajín Latinskej Ameriky. Momentálne Kuba zažíva štvrtý blackout za posledné štyri dni a v tme už môže ostať ponorená až do konca vlády komunistov.

Štáty, ktoré mali šťastie a dokázali sa socializmu zbaviť, sa navrátili na cestu prosperity. Tým, ktorým sa to nepodarilo, ostali doslova v skutočnej tme. Pohľad na nočný kórejský polostrov ukazuje, že socializmus po rokoch fungovania nedokáže zabezpečiť ani základné komodity ako elektrinu. Kolaps každého socialistického režimu je len otázkou času.

According to @TheEconomist, “The single most striking image we have published in Graphic detail is probably a satellite photo of the Korean peninsula at night, in which all of the countries glimmer with light, except for North Korea”.

1/2 pic.twitter.com/rqwM7Oi4Ud

— WU Economics Dept. (@WU_econ) October 18, 2023

Všetci, ktorí snívajú o návrate socializmu, nepriamo snívajú o návrate k úpadku a postupnému rozkladu spoločnosti. Napriek tomu je socializmus či marxizmus najobľúbenejšou ideológiou vo východnej Európe.

Nemecká vina

Nie je náhoda, že marxizmus pochádza z Nemecka. Nemci používajú slovo, „schuld“ na označenie dlhu aj viny zároveň. O peniazoch sa v krajine nehovorí a bohatstvo sa síce akceptuje, no neukazuje. Zisk sa vníma ako protiváha sociálnej zodpovednosti. Aj preto sa nemecký model označuje ako sociálno-trhová ekonomika.

Pre slovenských sociálnych demokratov bol model medzi kapitalizmom a socializmom vysnívaným ideálom. Posledné roky ukazujú, že stigmatizácia bohatstva, zisku a podnikania majú významné vedľajšie následky.

Nemecko neprežíva dobré obdobie pre ukončenie obchodného vzťahu s Ruskom či pre prepad čínskej ekonomiky. No rigidita domáceho hospodárstva a neschopnosť sa prispôsobiť meniacemu sa svetu ukazujú, že jeho rola ekonomického lídra Európy sa naštrbila.

Ideológia je v nemeckej politike silnejšia ako v iných krajinách. Socialisti vo vláde zavelili na radikálnu energetickú transformáciu, ktorá nemá s pragmatizmom nič spoločné. Sám kancelár Olaf Scholz neinvestuje do akcií a peniaze drží na bankovom účte.

Predchádzajúcu kancelárku Angelu Merkelovú bolo možné stretnúť v lokálnom supermarkete, ako si sama nakupovala. Zato najbohatší Nemci sa stretnúť nedajú. Zmienky o ľuďoch, ako je majiteľ Schwarz Group Dieter Schwarz, prakticky neexistujú.

Je to v zásadnom rozpore s kultúrou Spojených štátov, kde ľudia ako Warren Buffett, Elon Musk či Bil Gates považujú za zásadné vyjadrovať svoje názory na fungovanie spoločnosti a politiky. V Nemecku by takéto vyjadrenia boli spoločnosťou vnímané kontroverzne.

Len niekoľko významných podnikateľov či šéfov firiem sa ozve a povie veci, ktoré nie sú v súlade s prevládajúcou verejnou mienkou. V poslednom čase to bol šéf Deutsche Bank Christian Sewing, ktorý povedal, že Nemci by mali pracovať viac. Alebo šéf nemeckej burzy, ktorý povedal, že „krajina skončila“. Ide však o výnimky a podnikatelia nie sú hlasom spoločnosti.

Kým v Nemecku sa nájde aspoň niekoľko výnimiek, na Slovensku je situácia ešte zložitejšia. Podnikateľ a najmä bohatý podnikateľ sa tu vníma ako človek, ktorý peniaze nezarobil vytvorením nového lepšieho produktu a služby, ale takmer „zdieraním“ zamestnancov. Podnikatelia hovoria málo a kritizujú ešte menej. Ako by akceptovali stigmu svojej šikovnosti.

Takýto prístup betónuje existujúce myslenie a posilňuje úlohu populistov, ktorých politika ešte viac poškodzuje ekonomiku a trestá úspešných novými daňami, ba dokonca ich rovno vyháňa za hranice. Naopak, rozdáva ďalšie neudržateľné sociálne výhody, ale zalepila neschopnosť ekonomiky rásť.

Nemecký obrat

Na rozdiel od Slovenska sa už ale v Nemecku črtá na možný obrat minimálne vo verejnej diskusii. Pravdepodobný budúci premiér Friedrich Merz v nedávnom rozhovore opatrne naznačil, že Nemci by sa mali inšpirovať úspešnými podnikateľmi a vysoko zarábajúcimi ľuďmi a nie ich očierňovať.

Negatívny vzťah k peniazom, bohatstvu a podnikaniu totiž spomaľuje ekonomiku a tá začína čeliť masívnym štrukturálnym výzvam. Tvorivosť a pracovitosť sú jediné zbrane, ktorými sa dajú tieto výzvy riešiť. Bohatí Nemci by mali vyjsť z tieňa a inšpirovať ostatných.

Deje sa však pravý opak. Záujem o vznik nových biznisov v krajine je na historickom dne. Naopak, zamestnanci požadujú ďalšie zníženie pracovných hodín napriek tomu, že už teraz pracujú najmenej zo všetkých krajín OECD.

„Musíme opäť viac pracovať?“ pýta sa redaktorka Bildu F. Mertza. Ten odpovedá protiotázkou:

„Čo pre nás vlastne znamená práca? Je to nepríjemné vyrušovanie nášho voľného času, alebo je to súčasť nášho naplnenia života? Ak nám zostane nepríjemným rušením voľného času, tak môžeme v súčasnej ceste pokračovať. To však vedie k masívnej strate prosperity. Ak si ale povieme, že je to súčasťou nášho životného naplnenia, súčasťou našej sebarealizácie, potom si môžeme bez predsudkov položiť otázku: Prečo dnes pracujeme menej ako pred 30 rokmi?“

Zdroj: Getty IMages / picture alliance

Ak má byť krajina úspešná, a je jedno, či je to Nemecko alebo Slovensko, musí motivovať a oceňovať ľudí, ktorí chcú pracovať a podnikať. Nie politici a ani zamestnanci, ale najúspešnejší podnikatelia tvoria prosperitu. Pokiaľ ich spoločnosť nezačne rešpektovať, šanca na lepšiu budúcnosť sa rozplynie.

Slovensko je vo vnímaní bohatstva, kapitálu, pracovitosti a úspechu na tom ešte horšie ako Nemecko. Ak sa prístup spoločností nezmení, nezmení sa ani pozícia krajiny ako najchudobnejšieho štátu EÚ s najnižším príjmom na obyvateľa.