Jeden z kľúčových indexov S&P 500 je dnes o takmer 800 bodov – čiže o neuveriteľných 30 percent – nad svojím „dnom“ z 23. marca. Je to však skutočný býčí trh alebo iba umelo dotovaný, krátkodobý nárast, po ktorom opäť príde masívny prepad?

Pod vedením Fedu vpred k megadeficitu

Investori veria tomu, že americký Fed má všetko pod kontrolou. Faktom je, že pokiaľ ide o likviditu a fiškálne stimuly centrálnej banky, tie ešte nikdy neboli vyššie.

Je tu však viac ako významná šanca, že všetko je len zdanie. Reakcia Fedu na koronavírus totiž môže Spojeným štátom spôsobiť dlhodobo vážne problémy. Čísla hovoria jasne: celkový deficit USA v apríli dosiahol rekordných 738 miliárd dolárov a kumulatívny deficit za sedem mesiacov tohto roka stúpol na 1,5 bilióna dolárov. To je o cca 180 percent viac ako pred rokom.

Bilancia Fedu môže pri tomto tempe ku koncu roka dosiahnuť 12 biliónov dolárov. To sú úrovne, ktoré boli ešte pred pár mesiacmi mimo realitu.

Stagflácia na obzore

V ekonomike silnejú hlasy, ktoré hovoria o zničujúcom scenári na spôsob Japonska 90. rokov. Chamath Palihapitiya, CEO spoločnosti Social Capital, označil očakávaný výsledok dnešného trendu ako „deflačný supercyklus“, ktorý je už nejaký čas typickým strašiakom americkej ekonomiky a dolára.

Tento mechanizmus vysvetlila Sheryl Sandbergová, výkonná riaditeľka Facebooku.  Rozdeľovanie peňazí veľkým korporáciám, ktoré si uplynulých 10 rokov požičiavali peniaze na spätné odkupovanie vlastných akcií, avšak dnes ich pracovníci dostávajú viac peňazí v dávkach v nezamestnanosti ako predtým zarobili v práci, vytvára podľa nej zvrátený systém stimulov. Potenciálny výsledok je tristný a speje k modelu hospodárskej dynamiky Japonska 90. rokov.

Finančný šok Američanov môže spôsobiť, že aj pri záplave lacných peňazí budú spotrebitelia viac šetriť, čím znemožnia spotrebiteľskej ekonomike rásť. Tým pádom sa Amerike nedostane potrebného stimulu, ktorý jediný môže kompenzovať krízu.

Pri tomto cykle budú ceny klesať a úspory rásť – a to aj napriek mimoriadne nízkym až záporným sadzbám– a produktivita pôjde tiež dole. Vo výsledku sa potom zamestnanosť nikdy nezotaví. Presne takto by vyzerala americká kópia japonského scenára.

Obyvatelia sú v núdzi, no trhy rastú

Mnohí analytici zdôrazňujú, že sa pri hodnotení situácie treba vrátiť k základnej kauzalite medzi finančnými trhmi a ekonomikou: konkrétne, že finančné trhy reflektujú vždy súčasnú ekonomiku.

To sa však dnes umelo nedeje, aj keď akciové trhy od marca rastú ako divé. Stačí uviesť jedno číslo na ilustráciu: v apríli stálo pred potravinovými bankami v Amerike o 150 percent viac ľudí ako v marci.

Úzky vzťah medzi rastom ekonomiky a ziskom na akciu je logický a dlhodobý. Od roku 1947 sa zisk na akciu zvýšil na 6,21 percent ročne, zatiaľ čo hospodárstvo vzrástlo o 6,47 percenta ročne. Tento úzky vzťah medzi mierami rastu je logický najmä vzhľadom na 70-percentný podiel spotrebiteľských výdavkov v HDP rovnici USA.

Osobná spotreba ťahá HDP
Zdroj: Real Investment Advise
Osobná spotreba ťahá HDP

Vývoj výdavkov spotrebiteľov a HDP úzko súvisia, ako ukazuje graf zachytávajúci obdobie od januára 1993 do súčasnosti. Ak teda spotrebiteľské výdavky z dôvodu vyše 20-percentnej miery nezamestnanosti klesajú, logicky musí ekonomika tiež klesnúť.

Odklon burzy od reálnej ekonomiky

Súčasné ceny akcií sa od očakávanej reakcie jasne odchyľujú, avšak nakoniec k ich korekcii podľa skutočného hospodárskeho rastu musí prísť. Dôvod je jasný: podnikové zisky sú funkciou spotrebných výdavkov, podnikových investícií, dovozu a vývozu.

Pri internetovej bubline v roku 2000 a pri kríze v roku 2008, keď sa hospodársky rast spomalil, klesli zisky spoločností o 54 resp. 88 percent. Áno, v histórii sme už viackrát boli svedkami toho, ako sa v krátkodobom horizonte akciový trh oddelil od základnej hospodárskej činnosti. Dôvodom je psychológia investorov, ktorí si nahovárajú, že „táto doba je iná“.

Avšak na akciových trhoch existuje len jedna pravda, tá, ktorú vyslovil Lance Roberts: „Akciový trh NIE JE ekonomikou. Ekonomika je však odrazom toho, čo podporuje ceny aktív – podnikových ziskov.“

Lukáš Baloga

Popri štúdiu na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave zbieral prvé skúsenosti ako junior analytik v brokerských spoločnostiach. Ako hlavný analytik ProfitLevel sa v súčasnosti venuje predovšetkým makroekonomickému dianiu a jeho aplikovaniu na finančné trhy. Jeho prácou je zároveň príprava podkladov pre investovanie do rôznych finančných nástrojov. V súčasnosti absolvuje postgraduálne štúdium na NTU v Nottinghame.