Nemecko zažíva jeden z najväčších finančných škandálov svojich dejín. A jeden z najväčších bankrotov. Spoločnosť Wirecard vo štvrtok vyhlásila insolvenciu a požiada o začatie konkurzného konania. Dôvod je celkom známy už od minulého týždňa: firme chýba 1,9 miliardy eur, ktoré vykazovala vo svojom účtovníctve.

Celá kauza se v súčasnosti zdá byť predovšetkým zlyhaním nemeckého finančného regulátora BaFin. Ten nielenže včas neodhalil, že Wirecard je zjavnou pyramídovou schémou, ale ešte jej pomáhal ďalej rásť. A o niečo dlhšie tak balamutiť akcionárov Wirecardu.

WA 19 archív Frankfurt - Na archívnej snímke z 23. augusta 2017 tehlička zlata, ktorú predstavuje nemecká centrálna banka vo svojej centrále vo Frankfurte. Cena zlata na začiatku nového týždňa v pondelok 6. apríla 2020 vzrástla a smeruje už k 1700 USD (1575,39 eura) za uncu (31,1 gramu).
Neprehliadnite

Zlato zdražuje na osemročné maximá, mieri k historickému rekordu

BaFin totiž vlani vo februári zakázal špekulácie na pokles ceny akcií Wirecardu. Špekulácia na pokles je druh burzového obchodu, kedy si daný špekulant požičia akcie spoločnosti, o ktorej se domnieva, že je predražená. Tieto akcie následne predá. Hneď ako (ak vôbec) jeho stávka vyjde a predražené akcie klesnú na cene, špekulant ich kúpi späť za zníženú cenu. A zase ich vráti pôvodnému majiteľovi, od ktorého si ich požičal. Špekulant teda zarába na tom, že predával drahšie, než za koľko to isté nakupoval späť.

Špekulanti na pokles, často z prostredia hedžových fondov, sú obvykle obviňovaní z toho, že sú ako supi, ktorí hodujú na cudzom nešťastí. Kauza Wirecard však ukazuje, že ide o skreslený a nepoučený názor. Jednoducho o ohováranie. Špekulanti a hedžové fondy vďaka svojej až detektívnej práci tušili podvod v podnikaní Wirecardu dlhé roky predtým, než o ňom minulý týždeň informoval audítor Ernst & Young (výkazy za rok 2018 ešte ten istý audítor posvätil). A než ho konečne teraz priznáva aj samotný nemecký finančný regulátor BaFin. Neskoro.

EBE 1 Frankfurt nad Mohanom - Na snímke sídlo Nemeckej spolkovej banky (Deutsche Bundesbank) vo Frankfurte nad Mohanom 18. mája 2020. Virtuálne výročné stretnutie akcionárov banky sa uskutoční v stredu 20. mája. FOTO TASR/AP
The headquarters of Deutsche Bank is seen in Frankfurt, Germany, Monday, May 18, 2020. The bank will hold a virtual annual shareholders meeting in Wednesday. (AP Photo/Michael Probst)
Neprehliadnite

Obrovský nemecký balík opatrení je pre Slovensko šťastím v nešťastí

Časť nemeckých politikov žiada hlavu šéfa BaFinu a treba povedať, že opodstatnene.

Veď už len svojím minuloročným rozhodnutím zakázať špekulácie na pokles ceny akcií Wirecardu regulátor vlastne firmu chránil. Pred „detektívmi“ z radov špekulantov, ktorí se tiež stali terčom systematického tlaku trollov na sociálnych sietiach, hackerov a ich phisingových útokov. V záujme ľudí dobre zarábajúcich na tom, že Wirecard poletí ďalej a ďalej, totiž pochopiteľne bolo, aby se v jeho hospodárení nikto príliš nešpáral.

Nemecký minister financií Olaf Scholz
Neprehliadnite

Obrí nemecký balík fiškálnych opatrení je pre Slovensko „šťastím v nešťastí“

BaFin, ako regulátor, má stáť na strane „dobra“, menej vzletne povedané, na strane verejného záujmu. V kauze Wirecard se ale postavil na stranu „zla“, na stranu čiastkových záujmov, ktoré boli podľa viacerých indícií kriminálnej povahy. Ba čo viac, tomuto zlu aktívne napomáhal.

Až zas budeme počúvať o tom, ako potrebujeme viac regulácie, aby nás chránila pred trhom, spomeňme si na tento prípad: trh vystupuje vo verejnom záujme, pretože detektívna činnosť špekulantov a fondov pomáha skoncovať so zjavným podvodníkom, kým regulátor ide proti verejnému záujmu. 

Lukáš Kovanda
Lukáš Kovanda, Ph.D., je český ekonóm a autor ekonomickej literatúry. Pôsobí ako hlavný ekonóm CZECH FUND. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície a nové fenomény ako zdieľaná ekonomika, kryptomeny či fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie.