V staršej rozprávke „Kráska a zviera“ sa obluda nakoniec premení na krásavca o akom kráska túžobne snívala. V 20. storočí tento príbeh zmutoval do inej a krajne reakčnej podoby. Monštrum sa už nezmení na krásneho mladíka. Zostáva monštrom. A žena má túžiť práve po takomto „mužovi“.
Sexualizované monštrá
Film Ingagi z roku 1930 tvorcovia prezentovali ako dokument. Ukázalo sa, že to bol podvrh. Zobrazoval africký kmeň, ktorý dáva ženy na sex s gorilami. Implicitný sexuálny vzťah ženy a obrovskej gorily bol potom romantizovaný vo filme King Kong z roku 1933. Sexualitu monštra a ženy neskôr rozvinula moderná pornografia a literatúra. Jej vzostupu sa už skôr venoval Business Insider. Cosmopolitan tento druh „fantasy porna“ nazval „monster erotica“. Tá spravidla zobrazuje vzťah ľudskej ženy a monštra mužského pohlavia, vybaveného veľkou fyzickou prevahou, dominanciou a prinajmenšom možnosťou uplatniť násilie aj voči žene. Tento žáner podporuje stereotyp o mocnom, dominantnom mužovi a krásnej žene.
Značnú časť takejto, najmä knižnej produkcie dnes tvoria a konzumujú ženy. Fantastická forma, príbeh aj samotná príšera je tam obdarená príťažlivými atribútmi, ktoré ale reálne príšery, gorily a často ani dominantní muži nemajú. Aj podľa Poppy Sowerby, tento žáner mužskú dominanciu posúva do fantazijnej roviny a oslobodzuje od rizík, ktoré by mala v realite. Zároveň ju však hyperbolizuje. Erotizáciou a romantizáciou jej robí propagandu.
V USA je populárna „Bigfoot erotica“, čo sú príbehy a obrázky nadväzujúce na spomínané „gorilie“ motívy. Big Foot (u nás „Yeti“) podľa Virginie Wade, autorky kníh s touto tematikou, symbolizuje „dokonalého alfa samca“, príťažlivého silou, ba aj určitou formou núteného sexu. Fenomén tam zasiahol až do najvyššej politiky a venovali sa mu hlavné americké médiá. V novších knižných bestselleroch Yetiho vytláča postava minotaura.
Od monštra k alfa samcovi
Tento typ kryptozoologickej erotiky je hyperbolizáciou toho, čo obsahuje bežná pornografia. Podľa výskumov, jej obrovská časť zobrazuje dominanciu muža nad ženou a jeho fyzickú prevahu. A čo je podľa Rebeccy Whisnant podstatné, aj súhlas ženy s touto prevahou a vzrušenie z nej. Ženu, súčasné porno vykresľuje ako túžiacu po mužovej dominancií ktorá je pre ňu sama osebe príťažlivá. „Mýtom znásilnenia“ je koncept znásilnenia sčasti popretý, lebo žena vraj túži po „samcovi“, ktorý si ju dokáže i násilne „vziať“. Nie je podstatné, či je pekný, ale to, aby bol silný a dominantný. Moc sama osebe, moc privlastniť si ju (aj ak to neurobí) ho robí pre ženu príťažlivým. Či už je to ľudský „alfa samec“, alebo fantastická príšera.
Ako je monster erotika hyperbolizáciou bežnej pornografie, táto zas hyperbolizuje obsah bežných noriem a zobrazenia pohlaví v médiách. Výskumy ukázali, že mediálnou normou sú nerealisticky štíhla, slabšia, nižšia žena a vyšší, silný svalnatý muž. V pozadí tohto stereotypu je norma vyššieho sociálneho statusu a veku muža: Žena má byť krásna, muž bohatý a mocný.
Deformácia človeka
Tieto normy spôsobujú u niektorých žien poruchy príjmu potravy a časť mužov vedú k užívaniu rastových hormónov. V minulosti sa vyšším dievčatám niekedy podávali hormóny na spomalenie rastu, aby „neprerástli“ kultúrnu normu. Sociálne následky propagácie nerovnosti pohlaví sa pohybujú od mizogýnie, cez rôzne formy sexuálnych úchyliek ktorými sa ľudia s dominantnými vzťahmi vysporiadavajú až po neschopnosť mnohých ľudí nájsť si partnera.
Norma sociálne-ekonomicky slabšej ženy a silnejšieho muža je už neudržateľná. Ženy sú v tomto smere často silnejšie ako muži. Ak však nedostatok spoločenskej prevahy muža má nahradiť prevaha fyzická, okruh možných partnerov pre ženu sa radikálne zužuje. Až tak fyzicky mocní reálni muži nie sú. Perverzná i neperverzná kultúrna produkcia síce odráža aj autentický dopyt časti ľudí, ale v dlhodobom kontexte platí skôr opačný vzťah: Tvorí kultúrne normy, ktoré tento dopyt formujú.
Kultúra ako faktor evolúcie
Pri monster erotike, už aj povesťou rodového konzervativizmu postihnutá evolučná psychológia uznáva, že médiá môžu prekonať vplyv dávnych evolučných faktorov. Dominancia mužov tu nie je daná evolučne, ale kultúrne. Podobný vzor vidíme pri hybristofílií – sexuálnej náklonnosti k zločincom v kontexte mediálne romantizovanej dominantnej mužnosti „gangstra“. Kultúra sa stáva hlavným faktorom evolúcie človeka. Ako sme už písali, počas 20. storočia mediálne technológie zasiahli aj do vývoja ľudského druhu. Ženy sa v dôsledku kultúrne podmieneného sexuálneho výberu rýchlo stali v priemere výrazne fyzicky slabšie ako muži. Dnes sa istý typ kultúrnej normotvorby podieľa na kríze vzťahov medzi pohlaviami.
Propaganda kultúrnych noriem pracuje aj tak, že žiadúce vzory obdarí príťažlivými atribútmi. Veľké možnosti tu otvára umelá inteligencia. Prináša riziko, ale aj príležitosť ponúknuť niečo pozitívne. Spoločnosti ktoré to nedokážu, budú mať alebo už majú problém s udržaním fungujúcich vzťahov medzi pohlaviami, rodiny a prírastku obyvateľstva. Táto kríza nemá primárne ekonomické príčiny. Materiálna životná úroveň dnešných ľudí je vyššia ako v časoch, keď sa rodilo veľa detí. Problém je v kultúre. Staré normy založené na mužskej dominancií sú už nefunkčné a stávajú sa dekadentnými, tie nové ešte dobre nefungujú. Dekadencia predchádza zmene, kompromituje staré. Pozitívna zmena však vyžaduje iniciatívu.
Oblasť formovania rodových vzorov môže byť za určitých okolností perspektívna aj podnikateľsky. Tak ako ľudia sledujú príťažlivú propagáciu rodových nerovností, môžu sledovať aj niečo iné. Uvidíme, či štát, spoločnosť a firmy dokážu pre to vytvoriť rámec. Už dlhšie sa vedie diskusia o regulácií istého druhu kultúrnej produkcie. Účinnejšie by bolo skôr jej pozitívne formovanie. Pri pohľade na život časti prominentov je však otázne, či im nejde skôr o kultúrnu stabilizáciu spoločenského úpadku.
