Rôzne aspekty agendy Donalda Trumpa a ich dôsledky pre Ameriku, finančné trhy a zvyšok sveta pravidelne komentujem už od prezidentských volieb v USA. Nemôžem sa sťažovať na nedostatok chaosu, ale to do značnej miery analytici očakávali vzhľadom na prezidentove nevyspytateľné politické „metódy“. Ako som napísal vo februári a opäť v marci, ostatné ekonomiky môžu reagovať na Trumpovu agresiu zvýšením domáceho dopytu a znížením svojej závislosti od amerických spotrebiteľov a finančných trhov. Ak existuje pozitívny vývoj v súčasnom neporiadku, je to presadzovanie týchto zmien Európanmi a Číňanmi. Nemecko uvoľňuje „dlhovú brzdu“ a umožňuje tak veľmi potrebné investície. Aj Čína očividne študuje možnosti na stimuláciu domácej spotreby.
Pre každú krajinu, ktorá závisí od medzinárodného obchodu a trhov, je úplne zrejmé, že aj keď sa Spojené štáty podarí presvedčiť, aby držali na uzde svoju obchodnú vojnu, budú potrebné nové nastavenia. Mnohí už hľadajú spôsoby, ako zvýšiť obchod medzi sebou a uzavrieť nové dohody na zníženie necolných prekážok v rýchlo rastúcom obchode so službami. Blok G7 bez USA (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené kráľovstvo) je takmer taký veľký ako Spojené štáty. Pridajte ďalších účastníkov z „koalície ochotných“ a bývalí spojenci Ameriky by mohli kompenzovať mnohé škody, ktoré Trump spôsobil. Ak by Čína upravila svoju Iniciatívu novej hodvábnej cesty v úzkej koordinácii s Indiou a ďalšími väčšími rozvíjajúcimi sa ekonomikami, mohlo by to byť vskutku transformačné.
Takéto kroky by zmiernili účinky americkej colnej politiky. Ale nebude ich ľahké realizovať – keby áno, už by tu boli. Existujúce obchodné a finančné opatrenia odrážajú rôzne politické, kultúrne a historické faktory a Trumpova administratíva sa bude snažiť vykoľajiť akékoľvek zmeny súčasného stavu, ktoré by mohli byť prospešné pre Čínu. Na nedávnej konferencii o globalizácii a geoekonomickej fragmentácii, ktorú organizovali think-tank Bruegel a holandská centrálna banka, som si pripomenul, aký skreslený je rast globálneho HDP od prelomu storočia. Jednoduchá analýza ročných údajov o nominálnom HDP od roku 2000 do roku 2024 ukazuje, že USA, Čína, Eurozóna a India spoločne prispeli takmer 70 percentami k celkovému rastu, pričom na USA a Čínu pripadá takmer polovica z toho.
Toto zistenie ďalej podčiarkuje skutočnosť, že hrozbu amerických ciel musí kompenzovať vyšší domáci dopyt v iných krajinách. Je tu však problém: jedinou krajinou, ktorá by mohla sama zvýšiť svoj dopyt a dovoz natoľko, aby kompenzovala klesajúci podiel Ameriky na globálnej ekonomike, je Čína. Európania už podnikajú kroky na zvýšenie investícií a výdavkov na obranu spôsobmi, ktoré budú prínosom pre hospodárstvo EÚ či Spojené kráľovstvo. A, samozrejme, indická ekonomika rastie v posledných rokoch rýchlejšie ako mnoho iných, čo naznačuje, že by mohla mať určitý priestor na ďalšie domáce stimuly. Čo keby všetky tieto ekonomiky koordinovali svoje politiky?
Takáto koordinácia pravdepodobne nebude mať taký globálny vplyv ako londýnska dohoda G20 z roku 2009, ktorá zaviedla rozsiahle globálne reformy a vytvorila nové inštitúcie na riešenie príčin globálnej finančnej krízy a jej dôsledkov. Ak by však tieto krajiny zvyšku sveta signalizovali, že sa zapojili do nejakého druhu konzultácií s cieľom harmonizovať hospodárske politiky a presadzovať spoločné ciele, mohlo by to mať celkom pozitívny vplyv. Nakoniec mi napadá ešte niečo z konferencie Bruegel. André Sapiro tam prezentoval graf, zdôrazňujúci podobnosti medzi japonským rastom z 90. rokov, keď HDP krajiny vzrástlo na približne 70 percent úrovne v USA, a súčasným rastom Číny. Vtedy, ako aj teraz v Amerike panoval veľký strach, že ich niekto prekoná.
Ale čo vlastne Amerika chce? Chce mať možnosť povedať, že je najväčšou ekonomikou v nominálnom vyjadrení alebo chce svojim občanom zabezpečiť bohatstvo a prosperitu? Súčasná americká administratíva nechápe, že rast a rozvoj iných krajín môže prispieť aj k bohatstvu Američanov. Možno si Američania jedného dňa zvolia vodcov, ktorí dokážu pochopiť tento základný ekonomický pohľad. Zatiaľ sa však zdá, že sú predurčení na dlhé roky nepokojov a pretrvávajúcej neistoty.
Copyright: Project Syndicate 2025. www.project-syndicate.org
