V novembri 2024 medzi ekonómami panoval konsenzus: Spojené štáty napredovali pred ostatnými vyspelými ekonomikami, čo sa prejavilo silným rastom, vysokými investičnými tokmi, rastom produktivity, tesným trhom práce so stúpajúcimi mzdami a klesajúcou infláciou. Výhľad na rok 2025 bol optimistický. To sa však rýchlo zmenilo. Pravdepodobnosť recesie vzrástla, dôvera spotrebiteľov aj podnikateľov klesla, akciové aj dlhopisové trhy ostali rozkolísané. Prezident Donald Trump zaviedol clá v rámci politiky „Deň oslobodenia“ proti všetkým obchodným partnerom USA, čím zasiahol inštinkty americkej ekonomiky a poslal ich do útlmu.

Reakcie akciových a dlhopisových trhov boli také negatívne, že D. Trump rýchlo cúvol a deň po zavedení ciel oznámil 90-dňovú pauzu na väčšinu nových dovozných poplatkov. Jeho administratíva však ponechala všeobecnú sadzbu 10 percent a zvýšila daň na dovoz z Číny na 145 percent. Hoci sa trhy mierne zotavili, ľahko ich môže opäť niečo vystrašiť. Neistota a volatilita zostávajú vysoké, pretože nikto netuší, čo možno očakávať. Napriek tomu existujú analógie k americkej situácii. Británia po brexite ukazuje, kam môže takéto fiškálne a ekonomické nacionalistické smerovanie viesť – a poučenie je varovné. V roku 2016 sa tesná väčšina britských voličov priklonila k ekonomickému nacionalizmu a rozhodla sa vystúpiť z Európskej únie. V dôsledku toho sa obchod Spojeného kráľovstva s jeho najbližšími spojencami a partnermi stal nákladnejším, zložitejším a menej výnosným. Hospodársky rast sa spomalil, mzdy stagnujú a príjmy štátu klesli. Hoci po sebe nasledujúci premiéri – od Borisa Johnsona cez Liz Truss až po Rishiho Sunaka – sľubovali ekonomickú utópiu, realita priniesla len jedno ťažké rozhodnutie za druhým. Vízia „Globálnej Británie“ sa zmenila na menšiu, slabšiu a chudobnejšiu krajinu.

Administratíva D. Trumpa opakuje podobné chyby. Krátenie výdavkov na vedecký výskum, zdravotníctvo, klimatické technológie a vzdelávanie – na základe rád najbohatšieho muža sveta – môže skončiť katastrofou. Znižovanie počtu zamestnancov na daňovej správe (IRS) môže pripraviť USA o 500 miliárd dolárov v daňových príjmoch v roku 2025, čo násobne prevyšuje „úspory“ z oddelenia pre efektivitu vlády vedeného Elonom Muskom. Rovnako aj obchodná vojna proti Kanade, Mexiku, Číne, EÚ a ďalším partnerom spôsobí, že americké tovary a vstupy pre domácich výrobcov zdražejú, čo podporí infláciu a spomalí rast. Indexy ekonomickej neistoty dosahujú rekordné úrovne, pretože podniky netušia, koho si D. Trump vezme na mušku nabudúce, a nedokážu plánovať.

Domnievať sa, že Biely dom počas 90-dňovej pauzy vypracuje životaschopnú (nieto ešte rozumnú) obchodnú a colnú politiku, je ilúzia. Kongres a podnikateľskí lídri musia pochopiť, že neexistuje stratégia ani plán B. Administratíva Donalda Trumpa nemá ani dostatok personálu na to, aby viedla desiatky podrobných rokovaní súčasne – mnohí kľúčoví pracovníci boli prepustení alebo donútení odísť do dôchodku. Dokonca aj v čase vrcholu globálnych rokovaní pred 20 rokmi USA viedli dialógy najviac s piatimi až šiestimi partnermi (plus so Svetovou obchodnou organizáciou). Neexistuje žiadna šanca obmedziť narušenie a deštrukciu, pokiaľ si americký Kongres, ovládaný republikánmi, opäť neosvojí svoju ústavnú právomoc nad obchodnou politikou. Predchádzajúci prezidenti museli získať súhlas Kongresu na tzv. „zrýchlené“ rokovacie právomoci pri obchodných dohodách – bol to proces, ktorý nebol vždy jednoduchý, ale fungoval. USA sa k tomuto prístupu musia vrátiť. Prvým krokom je zákon, ktorý znovu potvrdí kontrolu Kongresu nad clami. Niektorí senátori si zachovali chrbtovú kosť – napríklad demokrat Ron Wyden z Oregonu a republikán Rand Paul z Kentucky predložili rezolúciu na ukončenie „núdzovej obchodnej situácie“. Tá však neprešla – hlasovanie sa skončilo 49 ku 49, keď len traja republikáni hlasovali s demokratmi. Aby Kongres mohol opäť prevziať kontrolu, musí svoj postoj zmeniť viac republikánov.

Keďže neexistuje žiadny plán B, Kongres – pod rastúcim tlakom voličov, firiem a darcov – bude nútený konať po uplynutí 90-dňovej pauzy. Inak prídu nevyhnutné masívne zvýšenia daní (pretože clá sú v podstate dane) pre americké firmy a domácnosti, prudký rast cien a recesia. Aj keby Kongres konal včas, svet vstupuje do novej éry geopolitickej a ekonomickej neistoty. Obchodná vojna s Čínou bude zrejme pokračovať a americké aliancie ostali vážne narušené – niektoré možno natrvalo. Pax Americana sa skončila. Za tri mesiace vtiahol Donald Trump svet do éry, ktorá je volatilnejšia, nepredvídateľnejšia a nebezpečnejšia než ktorákoľvek od druhej svetovej vojny.

© Project Syndicate 2025, www.project-syndicate.org