Hazard sa stal terčom štátneho záujmu. Vláda ho už zaradila medzi hlavné zdroje konsolidácie. Často zaznieva cifra 24,4 miliardy eur. Sumu, ktorá by vystačila na výstavbu niekoľkých nemocníc, mali Slováci minúť v herniach. Nejde však o tržby, ale o vklady hráčov. Nie o čistý príjem, ale o obrat. V skutočnosti stratili 1,45 miliardy. Skreslené dáta ale neostávajú len v titulkoch. Ak sa daňová politika oprie o nesprávne interpretované čísla, štát riskuje stratu kontroly nad celým priemyslom.
Do rozpočtu vlani sektor prispel čiastkou 347 miliónov eur. Hoci je významná, na pokrytie štátnych výpadkov nestačí. Hazard pritom už dnes patrí medzi najviac zdanené odvetvia. Sadzba 27,7 percenta prevyšuje priemer Európskej únie (20 percent). Ďalšie zvyšovanie preto môže priniesť viac škody ako úžitku – zníži návratnosť, konkurencieschopnosť, oslabí legálny trh a podporí únik do šedej zóny.
Napriek tomu politici na riziká príliš nehľadia. Minister financií Ladislav Kamenický pripúšťa, že dane nie je možné zvyšovať donekonečna, no pri hazarde podľa neho ešte je „menší priestor“. Téma je dôležitá v súvislosti s ďalšou fázou konsolidácie. Pôvodne sa hovorilo o potrebe získať 650 až 850 miliónov eur, teraz rezort pracuje s číslom 2,4 miliardy. Časť prostriedkov chce čerpať práve z hazardu.
Nové opatrenie podporuje aj predseda KDH Milan Majerský. Tvrdí, že Slovensko by zdanením hazardných hier získalo približne 400 miliónov eur.
Ilúzia obrovských ziskov
Podľa najnovších údajov Úradu pre reguláciu hazardných hier Slováci vlani uzatvorili stávky za 24,24 miliardy eur. Späť vyhrali 22,79 miliardy. Reálny výťažok sektora tak predstavoval 1,45 miliardy eur. Práve tento rozdiel, známy ako GGR (gross gaming revenue), najlepšie ukazuje, koľko hráči prehrali a aký príjem získali prevádzkovatelia pred zdanením.
„Obrat nie sú tržby,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Asociácie stávkových kancelárií Peter Papanek. Mylný výklad dát podľa neho vedie k chybným záverom a dezinformáciám o ziskoch priemyslu.
„Často sa stretávame s tvrdeniami, čo všetko by Slováci mohli mať za 24,24 miliardy eur – od nemocníc po diaľnice,“ uviedol pre TREND generálny riaditeľ Úradu pre reguláciu hazardných hier Martin Bohoš. Varoval, že „takéto interpretácie sú populistické, najmä zo strany politikov, alebo účelovo zavádzajúce, ak prichádzajú od finančných expertov, ktorí ponúkajú alternatívne produkty“. Výsledkom sú podľa neho nereálne očakávania verejnosti o zdanení hazardu a príjmoch do štátneho rozpočtu.
- Príklad fungovania hazardnej hry
Hráč, ktorý vloží sto eur do internetového kasína, v priemere vyhrá 96 eur spať. Ak výhru znovu vloží do hry, vráti sa mu v priemere 92 eur. Cyklus pokračuje, až kým nepríde o svoj pôvodný vklad.
Aby prišiel prvotných sto eur, musí v priemere uzavrieť viac ako sto stávok a jeho celková prestávkovaná suma (vykázaný obrat hazardnej spoločnosti) bude približne 2 500 eur. Napriek vykázanému obratu 2 500 eur hráč do hry reálne vložil len sto eur, ktoré napokon prehral.
Reálny výťažok je teda výrazne nižší ako objem stávok (obrat).
Štát profituje, aj keď nehrá
Prevádzkovatelia herní prispievajú do štátnej kasy viacerými spôsobmi. Okrem základnej sadzby 27 percent odvádzajú 0,7 percenta z tržieb na chod regulačného úradu. Takisto platia aj 21-percentnú daň zo zisku právnických osôb, a to bez možnosti odpočtu DPH. „Musia tiež uhrádzať vysoké licenčné poplatky na prevádzkovanie kurzových stávok a online hier, pričom ich výška sa pohybuje v státisícoch až miliónoch eur ročne,“ vysvetlil Papanek. Stávkové spoločnosti tak čelia viacnásobnému daňovému zaťaženiu a ich podiel na verejných financiách neustále rastie.
Hazard síce zarába, no má limity. Každý ďalší fiškálny zásah môže deformovať trh. Vyššie sadzby podľa Martina Bohoša neznamenajú automaticky vyšší príjem pre štát. V určitom bode sa výnos začne lámať. „Úroveň odvodového zaťaženia treba posudzovať opatrne. Nepremyslené kroky v legislatívnom procese môžu narušiť obchodné správanie prevádzkovateľov a vyhnať hráčov do nelegálneho prostredia,“ varuje.
Čierny trh rastie v tieni regulácie
Skúsenosti z krajín ako Nórsko či Francúzsko dokazujú, že nekompromisné podmienky vyháňajú hráčov tam, kde štát nedovidí - na čierny trh. Nelegálni prevádzkovatelia majú totiž nižšie náklady, neplatia dane ani licencie. Navyše ponúkajú atraktívnejšie kurzy. Licencovaní operátori im tak nedokážu konkurovať.
Regulačný úrad eviduje podobný vývoj aj na Slovensku. Pri kurzových stávkach odhaduje presun tipujúcich na „zakázané“ platformy v rozsahu od 30 do 70 percent. Šéf inštitúcie zdôrazňuje, že „v boji proti nelegálnemu hazardu a odlivu hráčov k nelicencovaným zahraničným prevádzkovateľom je kľúčové zaviesť účinnejšie zákonné nástroje, ktoré technicky a pod hrozbou sankcií znemožnia využívanie ich služieb“.
Peter Papanek upozorňuje, že v konečnom dôsledku prehrávajú všetci. Nelegálne platformy neodvádzajú dane, čím štát prichádza o významné príjmy. Hráči zostávajú bez záruk, vystavení neférovým praktikám, technickým manipuláciám aj riziku zneužitia osobných údajov. Okrem toho neviditeľný trh otvára priestor na pranie špinavých peňazí a financovanie kriminálnych aktivít.
Ako príklad efektívnej regulácie hazardu označil Dánsko. Kodaň nastavila pravidlá tak, aby bol systém vyvážený a funkčný. Legálni prevádzkovatelia dokážu konkurovať nelegálnym subjektom, a hráči nemajú dôvod odchádzať do šedej zóny.
Škandinávska krajina podľa neho stavia na jasných licenčných pravidlách a primeranom zdaňovaní. Výsledok? Stabilný sektor, zdravé podnikateľské prostredie a dlhodobé príjmy pre štát.
Sponzorská lavička zostane prázdna
Zvýšenie daňového zaťaženia by nezasiahlo len hazardný priemysel. Následky by pocítil aj šport – najmä mládežnícky a amatérsky. Stávkové spoločnosti patria totiž medzi významných partnerov športových klubov, zväzov aj akadémií. Pokiaľ sa ich finančná stabilita oslabí, výdavky na sponzoring budú jedny z prvých, ktoré z rozpočtov vyškrtnú. Pre mnohé kluby by to znamenalo existenčnú hrozbu.
Ministerstvo financií pre TREND v tejto súvislosti potvrdilo, že pred uzavretím odbornej a politickej dohody o konkrétnych opatreniach a parametroch zatiaľ informovať nebude.
Ak má byť konsolidácia verejných financií úspešná, nemôže stáť na ilúziách o „rýchlych“ peniazoch. Zdaňovanie hazardu môže byť súčasťou riešenia - no len vtedy, ak sa opiera o presné dáta, reálne očakávania a vyvážený prístup. V opačnom prípade štát riskuje, že podreže konár, na ktorom sám sedí.
Ďalšie dôležité správy
