V prehlbujúcom sa globálnom boji o prístup do Arktídy sú ľadoborce kľúčovým nástrojom na otváranie obchodných ciest, ťažbu zdrojov a projekciu vojenskej sily. Spojené štáty a ich spojenci však za Ruskom v ich počte výrazne zaostávajú. Čína rýchlo napreduje, pretože sa môže pochváliť najväčším lodiarenským priemyslom na svete.
Americký prezident Donald Trump naznačil, že chce, aby sa „dobývanie“ Arktídy dostalo opäť na vrchol zoznamu priorít USA. Spojené štáty podľa neho musia z dôvodu národnej bezpečnosti prevziať kontrolu nad Grónskom. Od pobrežnej stráže zas chce, aby rozšírila svoju flotilu ľadoborcov. „Objednáme jej približne 40 veľkých ľadoborcov,“ prisľúbil prezident v januári.
Najväčšia prekážka
Splniť tieto ciele nebude také jednoduché, ako by si D. Trump mohol myslieť. Spojené štáty už roky nepostavili žiadny nový ľadoborec. Polar Star patriaci americkej pobrežnej stráži je jedinou takouto loďou, ktorú dokážu USA prevádzkovať celoročne. Do prevádzky bol uvedený v roku 1976 a už takmer 20 rokov nadsluhuje.
Aj keby D. Trump dokázal získať politickú vôľu a financie na výstavbu ďalších ľadoborcov, USA by najprv museli oživiť svoj upadajúci lodiarenský priemysel, ktorý už desaťročia stagnuje. Polárne ľadoborce sú drahé a zložité na produkciu. V roku 2019 zadali USA zákazku na výstavbu nového ťažkého ľadoborca Polar Sentinel. Táto prvá z troch plánovaných nových lodí však nebude dokončená skôr ako po roku 2030. Kongresový rozpočtový úrad odhaduje, že výstavba všetkých troch ľadoborcov bude stáť 5,1 miliardy dolárov, čo je o 60 percent viac, než uvádzali pôvodné výpočty.
Nedostatočne rozvinutý komerčný lodiarenský priemysel znamená, že v USA existuje len málo zavedených dodávateľských reťazcov pre stavbu námorných plavidiel. Lode sú tak pravidelne dokončované s oneskorením a prekročeným rozpočtom. Lodeniciam zas chýba pracovná sila a musia okrem iného čeliť aj vysokým nákladom, nedostatočným investíciám a ďalším problémom.
Hoci je o ľadoborce veľký záujem, iba málo lodeníc ich dokáže postaviť. Spoločnosť, ktorá stavia nový ľadoborec pre pobrežnú stráž, musela investovať 20 miliónov dolárov do potrebného vybavenia a infraštruktúry po tom, čo prevzala výstavbu od inej firmy, ktorú odkúpila.
Flotily sa rozrastajú
Ľadoborce sa klasifikujú podľa hrúbky ľadu, ktorú dokážu prekonať. Najhrubší ľad si vyžaduje lode triedy Polar. Rusko má sedem takýchto plavidiel. Spojené štáty a ich spojenci dokopy štyri, ktorých priemerný vek je 46 rokov.
Rusko má celkovo zhruba 40 ľadoborcov a ďalšie obrie jadrové lode ešte len stavia. Ďalšie štyri nejadrové ľadoborce preňho pripraví India, s ktorou v roku 2024 uzavrelo dohodu. Tradične sa indický lodiarenský priemysel zameriaval na domácu obranu, komerčné plavidlá a údržbu. Za posledné desaťročie sa ale Indii podarilo postupne zdokonaliť potrebnú technológiu a rozšíriť kapacity na výrobu vysoko špecializovaných plavidiel, akými sú práve ľadoborce.
Európske krajiny vrátane Fínska, Švédska, Spojeného kráľovstva, Ukrajiny, Rakúska, Francúzska či Nemecka disponujú dokopy 13 ľadoborcami schopnými zvládať arktické vody. Čína má štyri takéto plavidlá, pričom jedno z nich v roku 1993 kúpila od Ukrajiny. Podľa odborníkov by mohla už tento rok predstaviť prvý jadrový ľadoborec domácej výroby.
Medzi ďalšie krajiny, ktoré majú vo svojich flotilách ľadoborce, patria Argentína, Austrália, Azerbajdžan, Čile, Japonsko a Kazachstan.
Ďalšie dôležité správy
