Vaše dieťa donesie zo školy pochvalu, no večer si prečítate v diskusii na Facebooku, že ste neschopný rodič. Čo vám ostane v hlave? Väčšina si uchová práve tú kritiku. Tento jav, známy ako negativity bias alebo negatívna zaujatosť, je hlboko zakorenený v ľudskej psychike. Mozog totiž hrá neférovú hru. Negatívne veci vníma silnejšie než tie pozitívne. A to aj keď majú rovnakú váhu.
Negativity bias — zaujatý pohľad na svet cez tmavé okuliare. Vyvinul sa ako ochranný mechanizmus, ktorý mal ľudí uchrániť pred nebezpečenstvom. Lenže dnes ľudí viac než tigre „naháňajú“ hypotéky, výpovede a nezaplatené účty. A mozog reaguje, ako keby išlo o život.
Pomätenie mozgu
„Zjednodušene povedané, zlé veci majú väčšiu váhu než dobré,“ hovorí neurovedkyňa Catherine Norrisová. „Reagujeme silnejšie na to, čo nás môže ohroziť, než na to, čo nás môže potešiť alebo zlepšiť život.“
Konkrétnym príkladom toho, že Slováci sú „v zajatí“ negatívnych predsudkov, bola rozšírená skepsa a strach z očkovania proti covid-19 počas pandémie. Napriek vedeckým dôkazom potvrdzujúcim bezpečnosť a účinnosť vakcíny bola značná časť slovenskej populácie ovplyvnená dezinformáciami a konšpiračnými teóriami, napríklad že vakcíny spôsobujú impotenciu alebo obsahujú mikročipy. Táto negatívna predpojatosť viedla k tomu, že mnohí sa neúmerne zameriavali na obavy a fámy namiesto faktov, čo spôsobilo váhanie s očkovaním a sociálne rozdelenie.
Tento príklad ilustruje, ako sklon k negativite spôsobil, že Slováci reagovali emocionálne, akoby ich životy boli v bezprostrednom ohrození, podobne ako pri evolučných hrozbách, hoci skutočné riziko bolo mizivé v porovnaní s prínosmi očkovania.
Negativita bola kedysi otázkou prežitia. Ak ste na love zbadali tigra, nepozerali ste na západ slnka, ale utekali. Evolúcia vás za to odmenila. Dnes si ale ten istý reflex prenášame do sveta, kde hrozby nie sú smrteľné, ale mentálne — prepúšťanie, samota, inflácia.
Majstri sveta v sťažovaní
Slováci sú majstri v umení sťažovania sa na vlastnú krajinu. Hoci žijú v jednom z najbezpečnejších štátov sveta, s nádhernou prírodou a slušnou životnou úrovňou, radšej si všimnú rozbitý chodník než nový park. Politická korupcia, zlé cesty, vysoké ceny? To si všimne každý ako prvé. Zato zlepšenie v bežnom živote – že máte novú prácu, zdravé deti alebo suseda, čo vlastným pričinením niečo mení – to prehliadate ako spam v e-maile. Keď si nevšimnete čo sa mení k lepšiemu okolo vás, nevidíte ani, kam sa môžete pohnúť. A potom sa čudujete, prečo stojíte na mieste, zatiaľ čo svet vám uteká pred nosom. Mozog miluje drámu, a negatívne správy mu chutia ako tlačenka na dedinskej zabíjačke. Ale ak si chcete prestať kolektívne kaziť náladu, nezaškodí občas zapnúť aj filter s názvom „Čo funguje.“
Negatívne podnety vyvolávajú silnejšiu aktivitu v mozgu. Ukazujú to aj snímky z funkčnej magnetickej rezonancie. A nielen to — tieto dojmy pretrvávajú dlhšie. Kým pekný obraz si zvyknete nevšímať, na ten nepríjemný sa váš mozog zakaždým „postaví do pozoru“.
Niektorí ľudia sú na negativitu citlivejší. C. Norrisová zistila, že ženy majú priemerne silnejšiu negatívnu reakciu než muži. Evolúcia v tom zrejme zohrala rolu — ženy mali byť opatrnejšie, muži zas zvedavejší a ochotnejší riskovať.
Ako skrotiť problémový mozog
Negativita nie je iba problém. Môže byť aj nástroj. „Negatívne emócie v sebe nesú informáciu,“ hovorí psychologička Alison Ledgerwoodová. Môžu nás nakopnúť k zmene. K riešeniu problému. K činu.
Kameň úrazu? Mozog sa negatívneho myslenia drží ako kliešť. „Keď už človek začne premýšľať negatívne, tento spôsob uvažovania sa ťažko mení,“ tvrdí A. Ledgerwoodová. Preto nestačí si povedať: OK, som pesimista. Treba konať.
Negatívne myšlienky nevymiznú, ale dajú sa krotiť. Základom je naučiť sa vedome presmerovať pozornosť. Keď vám napríklad prekáža, že partner zabudol vyniesť smeti, skúste si pripomenúť, že pred chvíľou opral bielizeň. Negativita má tendenciu prepáliť všetko ostatné — drobné pozitíva často ani nevnímate. Preto si ich treba cielene všímať.
Pomáha aj jednoduchý tréning mysle: každý deň si zapísať tri veci, ktoré sa podarili alebo za ktoré ste vďační. Spočiatku to môže pôsobiť neprirodzene, ale časom sa z toho stane návyk. Rovnako účinné je naučiť sa pracovať s vlastným odporom — ak chcete niečo zmeniť, nie vždy pomáha predstava ideálu. Niekedy je silnejšia predstava toho, čo už nechceme. Znechutenie či hnev môžu byť legitímnym palivom k činu, ak sa uchopia správne.
Namiesto pocitu bezmocnosti z politickej situácie, nasmerujte energiu do angažovanosti v komunite, občianskej účasti alebo iniciatív, ktoré podporujú menšie zlepšenia v okolí, kde žijete.
Dôležité je tiež nevytvárať si izoláciu. Negatívne myslenie vás uzatvára do seba, no spojenie s druhými, pomoc alebo spolupráca dokážu túto špirálu prerušiť. Namiesto toho, aby ste sa v hneve len utápali, môžete ho pretaviť na konkrétnu aktivitu – konštruktívnu, zmysluplnú, smerujúcu k zmene.
Negativity bias – prirodzená preferencia negatívnych informácií – zrejme nezmizne. Ale spôsob, akým naň reagujete, máte pevne vo vlastných rukách.
