Slovensko čelí výrazným deficitom a rastúcemu verejnému dlhu. Spolu s rizikovými prirážkami a návratom menovej politiky k vyšším úrokom to zvyšuje tlak na rast úrokových nákladov štátu. Oproti roku 2022, kedy predstavovali jedno percento hrubého domáceho produktu, by sa do roku 2029 mohli úrokové náklady zdvojnásobiť na 2,1 percenta HDP, upozornil analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Dávid Borovský.
Rozpočtová rada odhaduje deficit slovenských verejných financií za rok 2024 na úrovni 5,3 percenta HDP. Konsolidačné opatrenia ho síce znížia na približne 4,8 percenta HDP, bez ďalších opatrení však zostane podľa RRZ strednodobo nad hranicou piatich percent HDP. Hrubý verejný dlh by pri takomto vývoji do konca roka 2029 mohol stúpnuť nad 70 percent HDP.
„Výška verejného dlhu nie je len abstraktný ekonomický ukazovateľ, ale má reálne dôsledky na fungovanie štátu. Obsluha verejného dlhu má svoje náklady, ktoré sa bez výraznejšieho ozdravenia v nasledujúcich rokoch budú zvyšovať,“ upozornil Borovský.
Pripomenul, že v rokoch 2015 až 2021 si Slovensko požičiavalo prostredníctvom 10-ročných dlhopisov pri priemernom úroku 0,48 percenta ročne. Spôsobené to bolo bezprecedentným uvoľnením menovej politiky Európskej centrálnej banky v záujme oživenia európskej ekonomiky po globálnej finančnej kríze. Po roku 2022 sa však sadzby dlhopisov zvýšili nad tri percentá ročne.
„Nárast bol dôsledkom vysokej inflácie a následného sprísnenia menovej politiky centrálnych bánk. Finančné trhy zároveň reagovali na zhoršenie slovenských verejných financií a geopolitickej situácie zvýšením rizikovej prirážky,“ vysvetlil analytik s tým, že podľa RRZ sa pri súčasných predpokladoch môžu úrokové sadzby slovenských 10-ročných dlhopisov v roku 2029 zvýšiť na 4,3 percenta.
Fiškálna rada odhaduje pre celý objem verejného dlhu SR ku koncu roka 2024 priemernú úrokovú sadzbu približne 2,5 percenta. Problém sa však bude podľa ekonóma v najbližších rokoch postupne prehlbovať, keď bude potrebné refinancovať veľké objemy starého dlhu pri aktuálnych, podstatne vyšších sadzbách. To citeľne zvýši náklady na obsluhu dlhu a ešte viac zaťaží verejné financie.
„Bez dodatočnej konsolidácie verejných financií Slovensku hrozí, že na úrokových nákladoch bude na konci roku 2029 platiť vyše 2,1 percenta HDP, približne 3,5 miliardy eur. Oproti roku 2022, kedy bola úroveň úrokových nákladov voči HDP na historickom minime jedno percento HDP, by tak v roku 2029 došlo k zdvojnásobeniu úrokového bremena,“ vyčíslil Borovský.
V ambicióznom, ale podľa RRZ zatiaľ hypotetickom konsolidačnom scenári, kedy by sa vláde podarilo do roku 2027 znížiť deficit na úroveň 3 % HDP, by výška úrokových nákladov na konci roku 2029 bola 1,8 percenta HDP. Štát by tak na obsluhe verejného dlhu v tom čase ušetril približne 0,3 percenta HDP alebo 558 miliónov eur.
Analytik tiež porovnal úrokové náklady s objemovo podobnými verejnými výdavkami. Zatiaľ čo v roku 2022 bol ich podiel na HDP oproti výdavkom na obranu nižší o približne 0,5 percentuálneho bodu, v roku 2028 sa tento rozdiel môže zúžiť na 0,2 percentuálneho bodu, prípadne 0,4 percentuálneho bodu v prípade dodatočnej konsolidácie. „Objem financií, ktoré by sme museli vyplácať veriteľom na úrokoch, by sa v roku 2028 mohol dostať do bezprostrednej blízkosti úrovne výdavkov, ktoré vynakladáme na podporu rodín,“ doplnil Borovský.
Ďalšie dôležité správy
