Talianska premiérka Giorgia Meloniová navrhla poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy, avšak bez jej plného členstva v NATO. Tento návrh je odvážny aj kontroverzný zároveň, keďže Západu prináša riziko priameho vojenského konfliktu s jadrovou veľmocou.
Je nepravdepodobné, že by s takýmto krokom súhlasil Donald Trump, rovnako ako jeho predchodca Joe Biden, ktorý sa pri podpore Ukrajiny snažil minimalizovať riziko jadrovej eskalácie. Napriek tomu má Meloniovej návrh logiku – mohol by prinútiť Vladimira Putina odhaliť skutočné dôvody jeho agresie.
V. Putin dlhodobo tvrdí, že NATO predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre Rusko. Avšak skutočným motívom jeho snáh je obnova sféry vplyvu na územiach bývalého Sovietskeho zväzu, uvádza Bloomberg. Meloniovej návrh by mohol potvrdiť túto hypotézu, pretože Ukrajine by poskytol ochranu bez toho, aby NATO rozšírilo svoju vojenskú infraštruktúru na jej územie. Ak by V. Putinovi išlo skutočne len o bezpečnosť Ruska, takýto návrh by mal prijať.
Putin stanovil tvrdú podmienku za prímerie. S Trumpom sa dohodli iba na neútočení na energetiku
Doterajšie kroky Kremľa naznačujú, že Putinov cieľom je skôr podrobiť si Ukrajinu než zabezpečiť mier. Napríklad v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, ukrajinská ústava ešte vylučovala členstvo v akejkoľvek vojenskej aliancii.
Meloniovej plán by teda mohol odhaliť, či V. Putinovi ide skutočne o bezpečnosť hraníc Ruska, alebo o agresívnu expanziu. Ak by návrh odmietol, poskytlo by to jasný signál, že jeho cieľom nie je mier, ale obnova imperiálnej kontroly nad Ukrajinou.
Zároveň by to mohlo pomôcť odhaliť aj postoj D. Trumpa. Napriek verejným vyhláseniam o ukončení vojny jeho kroky naznačujú, že sa viac sústredí na ekonomické záujmy v Ukrajine než na jej bezpečnosť. Kyjev sa údajne snaží vyjednať si lepšie podmienky dohody o využívaní nerastných surovín a infraštruktúry, na ktoré si nárokujú USA výmenou za pokračovanie vojenskej pomoci.
Ďalšie dôležité správy
