Deň oslobodenia, ako nazval Donald Trump najväčšie zvýšenie ciel za posledných viac ako 100 rokov odštartoval najrýchlejšiu stratu bohatstva v americkej histórii. Pokles indexu S&P 500 o viac ako 10 percent v priebehu dvoch dní už americký akciový trh zažil. Počas čierneho pondelka v októbri 1987 klesol dokonca o viac ako 20 percenta za jediný deň.
Lenže v roku 1987 mal index S&P 500 trhovú kapitalizáciu 2,4 bilióna dolárov, v prepočte na dnešné peniaze je to 6,7 bilióna dolárov. Dnes má index S&P 500 kapitalizáciu 44,3 bilióna dolárov. Na začiatku apríla 2025 stratil v priebehu dvoch dní viac ako 5 biliónov dolárov zo svojej hodnoty. A niečo také ešte akciový trh ešte nezažil, ani počas finančnej krízy v roku 2008 ani počas pandémie v roku 2020.
Vyparenia sa obrovského bohatstva v priebehu niekoľkých dní, zvyšovanie nákladov z dôvodu vyšších ciel a nižšieho exportu z dôvodu odvetných opatrení zatriasli dôverou spotrebiteľov aj podnikov. Najväčšia americká banka, JPMorgan vydala pre klientov správu s príznačným názvom „Bude tiecť krv“ a zvýšila pravdepodobnosť recesie v roku 2025 zo 40 na 60 percent. V závere roka 2024 bola pravdepodobnosť recesie na úrovni 30 percent.
Samotné zvyšovanie ciel nebolo prekvapením, Donald Trump ho sľuboval pred voľbami. Investori však očakávali zvyšovanie priemerného cla z 2,5 percenta na 8,6 percenta. V skutočnosti však Biely dom ohlásil zvýšenie priemerného cla na 22,5 percenta a to okamžite.
Cieľom novej administratívy je prostredníctvom ciel presúvať pracovné miesta vo výrobe zo zahraničia späť do USA. Je veľmi sporné nakoľko je tento cieľ realistický, ale aj keby to sa to podarilo, zvýšené clá zasiahnu spotrebu amerických domácností, ktorá tvorí 70 percent HDP. Ceny by mali v krátkodobom horizonte vzrásť o 2,3 percenta a jednu domácnosť to bude stáť v priemere 3 800 dolárov ročne. Ak budú reagovať obmedzením spotreby v rovnakej miere, veľkosť ekonomiky poklesne o 0,9 percenta v závere roka 2025.
Čo sa už nedá jednoducho zrátať, je efekt zníženej spotrebiteľskej dôvery. Otrasené domácnosti si môžu opasky utiahnuť ešte viac, pretože nevedia, čo majú do budúcnosti čakať. Predvídateľnosť sa stratila.
Nebojte sa, dobre bude
Tím prezidenta Trumpa však problém nevidí. Jeho poradcovia jednotne hovoria, že toto bol od začiatku plán. Vystrašiť svet astronomickými clami, prinútiť jednotlivé krajiny, aby prišli k rokovaciemu stolu a vytvoriť obchodné dohody, ktoré zrušia väčšinu vysokých ciel. Samotný prezident na sociálnej sieti X napísal, že teraz je čas nakupovať akcie a stať sa ešte bohatším.
To môže, ale nemusí byť pravda. Ľudia z administratívy prezidenta Trumpa ako minister financií Scott Bessent, šéf ekonomických poradcov Kevin Hassett či minister obchodu Howard Lutnick od začiatku obhajujú jeho politiku zvyšovania ciel. Podľa nich je flexibilná a bojuje proti skutočným problémom, ako je pašovanie fentanylu či nelegálnej migrácie.
Občas to skutočne vyzerá, akoby sa prezident Trump krotil. Už dva krát odložil zavedenie ciel na Kanadu a Mexiko, odložil zavedenie recipročných ciel a udelil viaceré výnimky na clá. Aktuálne plynie 90-dňová lehota, počas ktorej sú nové clá na všetky krajiny okrem Číny zastavené a existuje priestor na rokovania. Finančné trhy počas oslavy vymazali časť strát zo začiatku apríla. Dôvody na oslavu sa ale strácajú.
Čoraz viac sa zdá, že prezident Trump si v prípade uvaľovania ciel skrátka nedokáže pomôcť. Hoci mal niekoľko možností, ako z pasce, ktorú si sám nastavil, uniknúť, nevyužil ich. Tie možnosti mu poskytuje tím jeho poradcov, ktorí ho navonok obhajujú a vnútri mu radia, pokiaľ môže zájsť bez toho, aby poškodil samotných Američanov. Stal sa závislým na pozornosti, ktorú mu svet venuje. Najskôr uvalí clo, potom z neho poskytne výnimku, lídri sveta ho žiadajú o stretnutie. Sám sa pritom dostáva čoraz viac do rohu, z ktorého niet úniku. Ceny v ekonomike budú rásť a hospodársky rast sa zastaví.
Spomínané 90-dňové prázdniny na recipročné clá v skutočnosti znamenajú, že aby bola väčšina negatívnych efektov ciel zrušená, musí vyrokúvať 150 komplexných obchodných dohôd a to do 9. júla 2025. Z toho už 70 krajín požiadalo o stretnutie. Biely dom naznačil, že prioritu majú Japonsko a Južná Kórea. Vyrokúvať dobrú obchodnú dohodu však zväčša trvá roky, nie mesiace.
Nehovoriac o tom, že Čína ako druhý najväčší obchodný parter USA je z obchodných rokovaní zatiaľ vylúčená a výška vzájomných ciel dosahuje absurdné úrovne, vzájomný obchod môže úplne zamrznúť. Šanca, že v priebehu niekoľkých mesiacov bude obchodná politika rozumne nastavená, dôvera spotrebiteľov aj partnerov obnovená a hospodársky pokles odvrátený je podobná tomu, že sa z omelety stane opäť vajce.
