Cena plynu v EÚ v pondelok vyskočila na viac než dvojročné maximum, aj kvôli novým clám, ktoré Donald Trump chystá na oceľ a hliník. Ukrajina tiež musí po novom dovážať plyn zo Slovenska, pretože po vlastnom ukončení tranzitu plynu – vrátane prepravy na Slovensko – ruské útoky na ukrajinskú plynovodnú infraštruktúru zosilneli.
Cena plynu v EÚ dnes dosiahla viac než dvojročné maximum, keď vystúpila až na 57,9 eura za megawatthodinu. Zásobníky v Európe sú naplnené iba na 49 percent, pričom päťročný priemer pre toto obdobie roka je 57 percent. Cenu navyšuje aj očakávané chladné počasie v severozápadnej Európe, ako aj ukončenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu na Nový rok.
Ukrajina aktuálne pociťuje nedostatok plynu, preto ho musí dovážať zo Slovenska a vo zvýšenej miere aj z Maďarska, čo ďalej tlačí cenu plynu v EÚ nahor.
Rast cien ovplyvňuje aj hrozba obchodnej vojny medzi EÚ a USA. Americký prezident oznámi nové 25-percentné clá na oceľ a hliník, ktoré sa dotknú predovšetkým Nemecka – jedného z najväčších dodávateľov ocele do USA. Niektoré ázijské a latinskoamerické krajiny však budú postihnuté ešte viac, nehovoriac o Kanade a Mexiku.
Obavy z ďalších ciel zameraných špecificky na EÚ by navyše mohli vyvolať odvetné opatrenia Bruselu, ktoré by sa mohli týkať aj dovozu amerického skvapalneného plynu. Keďže USA sú najväčším dodávateľom LNG do EÚ, ak by Brusel zaviedol clá na tento dovoz, ceny plynu v Európe by ešte vzrástli.
Ukrajina od tohto piatku výrazne zvýšila dovoz zemného plynu zo Slovenska aj Maďarska. Denný prietok plynu cez odovzdávaciu stanicu Budince na slovensko-ukrajinskej hranici pred dvoma dňami dosiahol 7,3 milióna metrov kubických plynu, čo je na pomery posledného roka neobvykle veľké množstvo.
Kyjev teraz trpí dvojitým následkom svojho rozhodnutia ukončiť tranzit ruského plynu začiatkom tohto roka. Zvýšil svoj odber plynu zo Slovenska a Maďarska po tom, čo ruské sily od januára zintenzívnili raketové a dronové útoky na ukrajinské plynové zásobníky – vrátane tých na západe krajiny, v Ľvovskej oblasti. Stratený plyn musí Kyjev kompenzovať vyšším dovozom zo Slovenska či Maďarska.
Situácia je paradoxná, pretože práve Slovensko a Maďarsko kritizujú Kyjev za to, že od začiatku roka neumožňuje tranzit plynu cez svoje územie. Ukrajina sa obáva, že by šlo o ruský plyn, a zároveň chce zvýšiť dovoz amerického LNG, aby si naklonila prezidenta USA.
Lenže ukončenie tranzitu povzbudzuje Rusko k útokom na ukrajinskú plynovodnú sieť, pretože Moskva už nemá čo stratiť – ruský plyn cez Ukrajinu aj tak netečie. Navyše Ukrajina už nemôže odoberať tranzitný plyn pre vlastnú potrebu. Kým cez jej územie tiekol ruský plyn, Kyjev si mohol časť z neho ‚odčerpať" v rámci takzvaného virtuálneho spätného toku – oficiálne ho nakupoval napríklad zo Slovenska, hoci tento plyn fyzicky nikdy neopustil ukrajinské územie.
Ukončením tranzitu však Ukrajina prišla o túto možnosť a zároveň čelí intenzívnejším ruským útokom na svoju infraštruktúru.
Preto musí vo zvýšenej miere dovážať plyn zo Slovenska a Maďarska, a zároveň rastie pravdepodobnosť, že tranzit cez Ukrajinu bude v dohľadnej dobe obnovený – aj za cenu, že by ním opäť tiekol ruský plyn namiesto alternatívneho napríklad z Azerbajdžanu.
- Lukáš Kovanda
Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry je hlavný ekonóm Trinity Bank. V rokoch 2020 až 2022 bol členom českej národohospodárskej rady vlády. Pôsobí aj ako sociálno-ekonomický analytik v Organizácii Spojených národov (OSN). Analyzuje a komentuje makroekonomické otázky, investície a nové fenomény, akými sú zdieľaná ekonomika, kryptomeny a fintech. Sleduje vývoj geopolitickej a ekonomickej situácie vo svete a v Českej republike.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
