Nie všetky krajiny oslavujú Deň víťazstva nad fašizmom. Predstavuje pre ne príliš nepríjemné spomienky. Ide o Španielsko, Portugalsko, Taliansko, ale aj Švédsko či Írsko. No najbolestivejší je tento deň pre pobaltské štáty.
Estónsko, Lotyšsko aj Litva vnímajú 9. máj cez prizmu sovietskej okupácie. V roku 1939 si Nemecko a ZSSR Molotov-Ribbentropovým paktom rozdelili sféry vplyvu. Pobaltie sa dostalo pod kontrolu Moskvy. Nasledovalo zatýkanie, masové deportácie, gulagy a vštepovanie ideológie komunizmu. Sloboda sa skončila.
V princípe to nebolo iné ani na Slovensku. Jedna diktatúra vystriedala druhú – fašizmus nahradil komunizmus. Obe ideológie majú k sebe extrémne blízko, keďže ich nosnou témou je boj za vyššie dobro, v ktorom život a osud jedinca sú podriadené štátnej ideológii, často diktátorovi.
Aj Slovensko to pocítilo mnohokrát – cez zmanipulované povojnové voľby v roku 1946, zinscenované procesy a popravy politických odporcov v 50. rokoch, až po príchod druhej várky „osloboditeľských“ ruských tankov v roku 1968.
Krajina cez plánované hospodárstvo stratila ekonomický potenciál a cez propagandu komunistickej ideológie mnohí Slováci aj 35 rokov po páde komunizmu považujú diktatúru za prospešnú. Následky devastácie Slovenska sovietskou okupáciou budú trvať ďalšie dekády.
Faktom je, že sovietska armáda oslobodila Slovensko a už predtým výrazne pomáhala krajine aj v národnom povstaní. Je však naivné si myslieť, že to urobila z lásky k Slovákom.
Vo februári 1945 víťazné mocnosti na Jaltskej konferencii rozdelili sféry vplyvu a Československo či Poľsko sa dostali do tej ruskej, čo historici nazývajú „jaltskou zradou“. Pod vplyvom Moskvy odzvonilo demokracii, slobode a prosperite.
Šťastie malo Rakúsko. Hoci Viedeň tiež oslobodili Sovieti a rozdelili ju podobne ako Berlín, krajina sa zaviazala k neutralite a v roku 1955 sa okupačné vojská stiahli. Chápadlá Moskvy však cítiť v domácej politike dodnes. Kde by bolo Slovensko, keby ho postihol podobný priaznivejší osud?
Naopak, na Slovensku jedna diktatúra vystriedala druhú. Krajina mohla zažívať úplne inú cestu, ak by ju ruská armáda neoslobodila. No žiaden štát východnej Európy sa vplyvu Moskvy nedokázal ubrániť a komunizmus sa stal doktrínou všetkých krajín. Sotva z lásky k nemu.
Slovensko sa ruskej propagande nedokáže ubrániť ani dnes. Moskva od druhej svetovej vojny vykresľuje domácu armádu ako nástroj oslobodenia, no pre oslobodené krajiny boli jej vojská len nástrojom nového zotročenia.
Oslava oslobodenia Slovenska sovietskou armádou je aj oslavou diktatúry, stalinizmu a ruského imperializmu. Premiér, ktorý zavítal 9. mája do Moskvy, svojím konaním dáva najavo, že túži po mnohých hodnotách, ktoré mu rok 1989 vzal.
Skutočná oslava Dňa víťazstva 8. mája má byť oslavou porážky totality a obnovením demokracie. Toto vnímanie na Slovensku chýba. Rovnako chýba aj oslava 9. mája ako Dňa Európy, pripomínajúc si výročie z roku 1950, keď Schumanova deklarácia položila základy európskej integrácie. Integrácie, ktorá po devastácii socializmom opäť priniesla Slovensku prosperitu a návrat demokratických hodnôt.
Hoci sa premiér snaží krajine nahovoriť, že minulosť a súčasnosť sú dve rôzne veci, práve jeho konanie formuje postoje ľudí a určuje budúcnosť. Ruská verejná mienka je toho príkladom.
V minulosti 60 percent Rusov uviedlo, že prioritou vlády by malo byť zvyšovanie životnej úrovne. Dnes tento podiel klesol na 41 percent. Namiesto toho až 55 percent hovorí, že chce, aby bolo Rusko rešpektované ako svetová veľmoc. Ruský imperializmus je späť.
Snaha o budovanie úzkych väzieb s takouto krajinou nemusí priniesť nič iné ako to, čo už Slovensko zažilo dvakrát. Napriek tomu, že premiérovým prívržencom by to na prvý pohľad nevadilo, väčšina Slovenska si to rozhodne nepraje.
