Európska Zelená dohoda (Green Deal) má päť rokov. Otvára sa diskusia, či prináša želané výsledky alebo potrebuje zásadné úpravy.
Radovan Ďurana, analytik, INESS
Existenciu Green Dealu skomplikovali dva faktory. Najprv covidova kríza, obmedzenia dodávateľských štruktúr, ktoré spomalili investície. Následne energetická kríza vplyvom ruskej agresie na Ukrajine, ktorá znížila spotrebu zemného plynu, s ktorým sa počítalo ako prechodným palivom. V čase, keď sa elektrina predávala za 500-1000 eur za MWh mnohí podnikatelia, ale aj odborníci predpokladali, že podmienky Green Dealu sa zmenia. Nestalo sa tak, EK umožnila mnohonásobný rast ceny emisnej povolenky nad 100 eur za tonu CO2 a EÚ sa chce naďalej stať net zero ekonomikou v roku 2050. V roku 2023 klesli emisie oproti roku 2019 o15 percent. Žiaľ, tento pokles nie je spôsobený len väčším používaním obnoviteľných zdrojov, či menším plytvaním energie, ale aj významným poklesom priemyselnej aktivity. Za poklesom výroby stojí najmä prudký rast cien energií. Ten spôsobuje nielen odstrihnutie sa od ruských potrubných palív, ale aj cena emisných povoleniek a zatváranie zdrojov stabilných dodávok elektriny. Šokovou terapiou bolo nezmyselné zatvorenie jadrových elektrární v Nemecku. Green Deal, žiaľ, nie je len o cene uhlíka, ale aj o iných cieľoch, ktorými si EU predpisuje, ako má vyzerať spotreba energií a ich produkcia. To vedie aj k neefektívnym riešeniam. Dnes pozorujeme, že i napriek významnému bezpečnostnému ohrozeniu z Ruska, zrušeniu neobmedzeného ochranného plášťa USA a prebiehajúcej colnej vojne, dominantné členské štáty EÚ považujú dekarbonizáciu stále za primárny cieľ EÚ. Green Deal teda pokračuje, aj za cenu spomaľovania hospodárskeho rastu. Jeho podmienky by sa dali zlepšiť, ak by sa legislatíva nesústredila na mikromanažment tohto procesu samostatnými cieľmi ako podiel OZE, či zákaz spaľovacích motorov. Znižovanie emisií najefektívnejšie zabezpečuje cena uhlíka, v európskom priestore je to systém ETS. Z pohľadu budúceho vývoja ekonomiky EÚ by však bolo vhodné, aby EÚ ubrala so svojej ambicióznosti, aj z pohľadu celosvetového dekarbonizačného úsilia. Očakáva sa nový záväzný dokument pre rok 2040. Pôvodný zámer bol 90 percent pokles emisií, ale tento cieľ sa v súčasnom kontexte zdá byť nedosiahnuteľný. Napríklad využitie zeleného vodíka radikálne zaostáva za pôvodnými cieľmi. Bolo by preto žiadúce tento cieľ posunúť nižšie.
Martin Slaný, hlavný ekonóm, DRFG
Green Deal je symbol ekonomického zla. Masívne dotácie, zvyšovanie daní, ciel, nariaďovanie, čo sa má vyrábať a spotrebovávať, ako sa majú určovať ceny, EÚ centrálne vyberá, ktorá technológia je tá správna. To všetko je v rozpore s trhovými princípmi. Je to nezodpovedný, megalomanský a v konečnom dôsledku tiež asociálny a neekologický program. Celá koncepcia Green Dealu ako princípu predbežnej opatrnosti, keď míňame obrovské množstvo zdrojov, deformuje ekonomiku s nulovým výsledkom – globálne emisie neklesajú, len sa premiestňujú na Východ – namiesto toho, aby sme tieto zdroje použili na to, že sa na zmenu adaptujeme. Je to extrémne nákladný projekt. Len priame náklady sa odhadujú na stovky miliárd eur ročne, čo je úplne mimo rámec európskeho rozpočtu. Náklady teda prirodzene spadnú na už dnes príliš zadlžené štáty a tie si na to, ako aj EÚ, budú musieť požičať. Toto zelené zadĺženie bude mať samo osebe negatívne makroekonomické dosahy. Nehovoriac o podkopávaní efektivity systému, o vyššej inflácii a o negatívnom dosahu na dlhodobý rast. Tvrdenie, že Green Dealom robíme niečo pre budúce generácie neobstojí. My im naopak odoberáme zdroje, ktoré budú v budúcnosti potrebovať, aby sa na túto zmenu mohli adaptovať alebo sa mohli vysporiadať s inou krízou, ktorú budúcnosť nesporne prinesie.
Radovan Potočár, analytik, Energie-Portal
Green Deal je súborom veľkého množstva rôznych regulácií so zmiešanými výsledkami. Ostatných päť rokov ukazuje, že dobré úmysly nestačia. Vždy by sa mali opierať o dáta a vychádzať z technických možností. Emisie skleníkových plynov v EÚ síce klesajú, ale je otázne, či a do akej miery by náhodou neklesali tak či tak. V dôsledku oslabovania celkovej konkurencieschopnosti EÚ mnohé podniky dvíhajú kotvy. Na európsky trh sa dovážajú výrobky, ktorých emisná stopa síce „nešpiní“ štatistiky EÚ, ale často je omnoho vyššia než pri produkcii v Európe. V situácii, kedy čelíme agresii Ruska, mocenskému vzostupu Číny a z transatlantického partnerstva je vratká plocha, celá EÚ nanovo prehodnocuje svoju bezpečnosť a hľadá strategickú autonómiu. Niektoré komponenty Green Dealu pri tom môžu padnúť vhod (pars pro toto: energetická efektívnosť), ale mnohé regulácie sa nezaobídu bez revízie.
Richard Modrák, predseda, Klaster energetických komunít Slovenska
Európska zelená dohoda si pripomína päť rokov. Cieľ ostáva stále rovnaký, dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Únia dosiahla v roku 2023 stav takmer 45 percent vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov. Diskusia o efektívnosti a rýchlosti zavádzania opatrení sa však mení v závislosti od politickej nálady. Slovensko v porovnaní s EÚ zaostáva: obnoviteľné zdroje tvorili len 23,2 percent výroby. Jej rozvoj brzdí zložitá legislatíva a dlhé povoľovania. Výzvou pre Slovensko okrem výraznejšieho rozvoja fotovoltiky je elektromobilita – v EÚ tvorili elektromobily 15 percent nových registrácií, na Slovensku len okolo troch percent. Nedostatočná infraštruktúra a slabá podpora zväčšujú naše zaostávanie. Dôležitú úlohu môže zohrať rozvoj komunitnej energetiky, ktorá umožňuje domácnostiam a obciam aktívne sa podieľať na výrobe a spotrebe zelenej energie. Popularita tohto modelu rastie v Európe, Slovensko potrebuje odstrániť zbytočné bariéry, zjednodušiť procesy, rozšíriť siete a podporovať nové energetické modely.
Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ, Slovenský plynárenský a naftový zväz
Pri Green Deale musíme hovoriť o potrebe zásadnej revízie. Jeho základný cieľ je stanovený správne - zníženie emisii skleníkových plynov. Realizácia sa ukázala ako príliš jednostranne zameraná, preferujúca elektrickú energiu a masívne nasadzovanie obnoviteľných zdrojov energie. Jednoznačne si myslíme, že Green Deal by sa mal sústrediť prioritne na to, ako znížiť emisie skleníkových plynov v súlade s princípom hodnota za peniaze. Slovensko v tomto smere bez problémov plní emisné ciele EÚ, najmä vďaka dominancii jadra v elektroenergetike a zemného plynu v teplárenstve. Tam máme veľký potenciál využitia obnoviteľného plynu biometánu pri ekologickej dodávke tepla domácnostiam, a to bez potreby drahých investícií do technologickej zmeny. Prakticky neexistuje dôvod preferencie obnoviteľnej elektriny pred obnoviteľnými plynmi. Práve naopak, obnoviteľné plyny je možné aj sezónne skladovať, čo pri elektrine nie je možné.
Ďalšie správy
