Domácim berú prácu, strechu nad hlavou a ešte si aj trúfajú načrieť do spoločnej kasy. V rétorike mocných sa z Ukrajincov stalo bremeno. Bremeno, ktoré vraj láme chrbát slovenskému rozpočtu.
Naratív je prostý a ľahko stráviteľný: „Pomoc odídencom nás stojí viac, než si môžeme dovoliť“. Fakty sa ale nedajú prepísať populistickými heslami. Dáta ukazujú, že dane, odvody a odpracované hodiny zostávajú doma. Väčšinu výdavkov, navyše, prepláca Brusel. Vo verejnom diskurze tak nie sú vojnoví migranti ničím iným, ako spoľahlivým terčom - pohodlnou výhovorkou pre fiškálnu neschopnosť štátu.
Slovensko totiž nemíňa na pomoc Ukrajincom vlastné peniaze v takej miere, ako by sa mohlo zdať. Účet za podporu sa od roku 2022 vyšplhal na 509 miliónov eur. Takmer dve tretiny z tejto sumy, presne 332 miliónov, pokryla Európska únia. Išlo najmä o náklady na ubytovanie (188 miliónov eur), začlenenie detí do škôl (76 miliónov eur) a ďalšie výdavky (68 miliónov eur), vyplýva z analýzy Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
Ďalších 92 miliónov získala Bratislava späť cez Európsky mierový nástroj ako kompenzáciu za vojenský materiál, ktorý by inak chátral v skladoch. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu môže byť finálna refundácia ešte vyššia.
Kto na koho dopláca
Vlani sa zamestnalo na Slovensku približne 45-tisíc Ukrajincov. Neprišli čerpať sociálne dávky, ale prispieť. Dlhodobé trendy totiž potvrdzujú, že domáca ekonomika má nedostatok pracovnej sily. Podľa strategického dokumentu z dielne Úradu podpredsedu vlády bude krajina do roku 2035 každoročne potrebovať 70 až 80-tisíc nových zamestnancov. Viac ako polovica z nich má pritom nahradiť ľudí odchádzajúcich do dôchodku.
Nožnice medzi ponukou a dopytom na trhu práce sa počas nasledujúcich rokov roztvoria. Deficit pocítia predovšetkým tie odvetvia, ktoré už dnes balansujú na hrane personálnych možností - gastronómia, zdravotníctvo, výroba či doprava. Práve tam bude chýbať najviac rúk, a práve tam už teraz v tichosti nastupujú oni. Ukrajinci tak držia pri živote sektory, ktoré by bez nich len ťažko fungovali.
Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pre refresher.sk potvrdil, že odídenci tvoria približne jedno percento zamestnaných. Pomáhajú zapĺňať desaťtisíce voľných miest a často pracujú za nižšie mzdy než domáci.
Niet pochýb, že aj v rozpočte po nich zostane stopa. Iba tento rok prispejú podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky do verejných financií sumou 231 miliónov eur. Značný podiel predstavujú odvody z výplat. Ako spotrebitelia sú rovnako efektívnou hybnou silou – kupujú, bývajú, platia za služby.
Ani fakty nestačia
Kým jedna ruka štátu počíta prínosy, druhá kreslí siluetu nepriateľa. Hoci v excelových tabuľkách vychádzajú ukrajinskí prisťahovalci ako pridaná hodnota, v politickom jazyku sú škodnou. Autority namiesto faktov podsúvajú spoločnosti emócie. Do verejného priestoru totiž vypúšťajú pojmy ako „komparzisti“, „gardy“ či „hybridná hrozba“. Postupne sa tak vytráca obraz človeka, ktorý vstáva do práce, platí dane a kupuje potraviny.
Ukrajinci na Slovensku pritom nie sú homogénnou masou. Nachádzajú sa medzi nimi lekári, učitelia, inžinieri a mnohí ďalší odborníci. Podľa údajov Aliancie sektorových rád má až štvrtina z nich vysokoškolské vzdelanie. Napriek tomu končia na pozíciách, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii.
Najväčšou bariérou nie je neochota, ale jazyk a nadmerná byrokracia, najmä v zdravotníctve. „Zamestnávatelia neakceptujú elektronické úradné dokumenty vydané podľa zákona o eGovernmente. Vyžadujú právoplatnosť, pečiatky či podpisy nad rámec legislatívy, čo predlžuje nástup do práce,“ uviedlo Ministerstvo školstva.
Riešenie ponúkajú experti z Aliancie sektorových rád. Navrhujú prepojiť slovenské a ukrajinské odborné školy, zaviesť výmenné programy a spustiť jazykovú prípravu ešte predtým, než študenti vstúpia na trh práce. Reagujú tak na požiadavky sektorov, ktoré dlhodobo hlásia nedostatok kapacít.
Z prognóz vyplýva, že v najbližších dekádach bude krajina čoraz viac odkázaná na ľudí zvonka. Problém zajtrajška sa tak môže rýchlo stať problémom dneška. Prevencia si ale vyžaduje plán a Ukrajinci môžu byť jeho súčasťou - zdatný ľudský kapitál, ktorý netreba hľadať ďaleko. Slovensko tak nestojí pred otázkou, či utečencov potrebuje, ale ako dokáže využiť ich potenciál skôr, než odídu za vyšším platom ďalej. Na Západ.
Ďalšie dôležité správy
