Kým väčšina štátov EÚ profituje z poklesu inflácie, tri krajiny Vyšehradskej štvorky sa od začiatku roka držia na popredných priečkach úniového rebríčka zdražovania. Slovensku, Poľsku a Maďarsku patrili v marci 2025 šiesta, tretia a druhá pozícia. Dlhodobo nepriaznivé umiestnenie ovplyvnila aj skutočnosť, že značná časť obyvateľstva uverila sľubom politikov o zastavení zdražovania a podporovala ekonomicky kontroverzné opatrenia.
Neúspešný model regulácií
Maďarsko v marci 2025 zaznamenalo medziročnú infláciu na úrovni 4,8 percenta. Tamojšia vláda opäť siahla po reguláciách – tentokrát zastropovala obchodné marže pri tridsiatich základných potravinách. Predajcovia tak nemôžu mať viac ako desaťpercentný zisk, čo sa týka napríklad vajec, kyslej smotany, mäsa, pečiva či zeleniny. Ďalším pripravovaným opatrením je vrátenie časti zaplatenej DPH dôchodcom.
Maďarsko za poslednú dekádu prežilo najprudšiu infláciu spomedzi krajín V4. Viktor Orbán sa v minulosti snažil bojovať proti zdražovaniu zavedením cenových stropov na pohonné hmoty. Výsledkom bol však dočasný nedostatok palív na menších čerpacích staniciach. Cenové stropy zároveň nútili výrobcov predávať niektoré produkty so stratou, čo viedlo obchodníkov k razantnému zvyšovaniu cien iných tovarov. Maďarsko tak za uplynulých desať rokov zažilo najhoršie zdražovanie – ceny v období od roku 2015 do roku 2024 vzrástli v priemere až o 66,6 percenta.
Koniec nulovej sadzby DPH
Poľská inflácia dosiahla v marci medziročný rast o 4,4 percenta. Hoci krajina využila svoju veľkosť a ekonomickú váhu na boj s infláciou cez znížené regulované ceny energií a DPH, náklady takýchto opatrení sú neudržateľné. Rozpočtové výpadky a zrušenie nulovej DPH na vybrané potraviny sa odrazili v opätovnom raste cien. Najvyššia sadzba DPH aktuálne dosahuje päť percent.
Poľská vláda zároveň pripravuje ukončenie dotovania cien elektriny. Dočasne zrušený poplatok za výkon sa obnoví v júni, platnosť cenového stropu vyprší v septembri. Infláciu zvyšujú aj rastúce mzdy a priemerný plat Poliaka v roku 2024 bol 1 967 eur.
Ceny v slovenskej ekonomike v marci 2025 v priemere stúpli o 4,2 percenta. Od začiatku roka sa na väčšinu produktov uplatňuje 23-percentná sadzba DPH. Rok predtým bola základná sadzba len na úrovni 20 percent. V apríli rast cien navyše podporí zavedenie dane z finančných transakcií. Koncom roka má skončiť aj plošné dotovanie cien energií. Slovensko sa tak v tomto, a pravdepodobne aj v budúcom roku, zaradí medzi krajiny s najvyššou infláciou v rámci EÚ.
Spomínané porovnania vychádzajú z harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP). Detailnejší pohľad na vývoj cien v domácej ekonomike poskytujú údaje spracované podľa národnej metodiky (CPI).
Najviac za posledný 15 mesiacov
Spotrebiteľské ceny na Slovensku (CPI) v marci medziročne vzrástli o 4 percentá, čo predstavuje najvyššiu úroveň inflácie od decembra 2023. Vyplýva to z analýzy údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.
Ceny medziročne vzrástli vo všetkých dvanástich sledovaných odboroch. Najvýraznejší nárast, o 10,6 percenta, bol zaznamenaný v oblasti vzdelávania, zatiaľ čo najpomalší rast, o 1,1 percenta, vykázala doprava. Najväčší vplyv na celkovú medziročnú infláciu mali potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré zdraželi o 3,2 percenta . V rámci tejto kategórie najviac vzrástli ceny nealkoholických nápojov – až o 15 percent. Priemerné ceny olejov a tukov stúpli o trinásť percent. V rozmedzí štyroch až siedmich percent rástli ceny mlieka, syrov, vajec, cukru a cukroviniek. Mierne do 2,6 percenta zlacnelo mäso a zelenina.
K medziročnej inflácii naďalej prispievali aj odbory s nižším podielom na výdavkoch domácností, ako sú reštaurácie a hotely, ktorých ceny stúpli o 8,7 percenta. Gastro sektor pritom ako jeden z mála má od začiatku tohto roka zníženú daň z pridanej hodnoty na 5 percent. Rast cien zaznamenali aj alkoholické nápoje a tabak, a to o 5,9 percenta. Vo váhovo najvýznamnejšom odbore – bývanie s energiami – bol medziročný rast cien miernejší a dosiahol 2,4 percenta. Štát totiž stále dotuje domácnostiam ceny energií.
Jadrová inflácia, ktorá vylučuje vplyv regulovaných cien a administratívnych opatrení, zaznamenala v marci medziročný rast o tri percentá. Čistá inflácia, ktorá nezahŕňa ani ceny potravín, dosiahla úroveň 2,7 percenta. Medzimesačne stúpla jadrová inflácia o 0,3 percenta a čistá inflácia o 0,5 percenta.
Mierne medzimesačné spomalenie
V medzimesačnom porovnaní bol marcový rast cien najpomalší od začiatku roka. K tomuto spomaleniu prispelo najmä zlacnenie v oblasti dopravy o 1,5 percenta a mierny pokles cien potravín a nealkoholických nápojov o 0,1 percenta. Naopak, najvýraznejší medzimesačný nárast cien zaznamenali reštaurácie a hotely – stravovanie zdraželo o 1,5 percenta, ubytovacie služby o 1,2 percenta. Tento sektor pritom ako jeden z mála profituje z päťpercentnej sadzby DPH. Po dvoch mesiacoch poklesu sa zvýšili aj ceny odevov a obuvi, a to o 1,7 percenta.
Vo výdavkovo najdôležitejšom odbore – bývanie a energie – vzrástli ceny medzimesačne o 0,2 percenta. Zvýšili sa ceny imputovaného nájomného, údržby a opráv obydlia, zberu odpadu a pevných palív, zatiaľ čo ceny tepelnej energie mierne klesli. V odbore rozličné tovary a služby spotrebitelia pocítili nárast cien za služby osobnej starostlivosti o 0,9 percenta a osobných doplnkov o 1,1 percenta.
- Planý populizmus
- Za udržanie inflácie na prijateľnej úrovni sú zodpovedné centrálne banky, nie politici. Zástupcovia ľudu totiž nemajú k dispozícii dostatočné nástroje na účinné zvládnutie zdražovania. Prudkým znížením daní môžu „len“ odsunúť problém do budúcnosti, ako to ukazuje príklad Poľska. Tvrdá regulácia po vzore Maďarska síce umožňuje nastaviť pevné ceny vybraných produktov, no zároveň prináša vedľajšie efekty – buď obmedzí ponuku, ako v prípade pohonných hmôt, alebo spôsobí prudké zdražovanie iných, neregulovaných tovarov. Maďarské obchodné reťazce práve vďaka zvýšeniu cien týchto neregulovaných potravín dokázali bez väčších problémov ustáť štátom stanovené ceny základných potravín.
Ďalšie dôležité správy
