Veľké mestá ale aj malé dediny po celom Slovensku postupne zvyšujú miestne dane a poplatky. Dôvodom je nepriaznivá finančná situácia, pod ktorú sa podpísal výpadok podielových daní, konsolidačný balíček a v neposlednom rade aj rast minimálnej mzdy.
Môžu za to škôlky?
Od januára tohto roku prevzal od samospráv časť prevádzky materských škôlok štát. Ten bude financovať platy učiteľov a proces vzdelávania v škôlkach. Jedálne, a teda aj mzdy kuchárov, zostávajú na pleciach samospráv. Prenos časti kompetencií niečo stál. Mestá a obce stratili 13,9 % podielových daní, zostane im 56,1%. Jedným percentom sa navyše podieľajú na konsolidácii.
Podielová daň predstavuje najvýznamnejšiu príjmovú položku v rozpočte mesta. Presunom kompetencií pri materských školách podľa Združenia miest a obci prišli samosprávy o 559 miliónov eur. Či je to adekvátny podiel vzhľadom na náklady, ktoré na škôlky v minulosti mali, a či sa tým obciam uľaví, to bude podľa predsedu Združenia miest a obcí Jozefa Božika jasné možno o 2 až 4 roky. V tomto roku im však výpadok spôsobuje problémy. Samosprávy preto hľadajú spôsob, ako diery v rozpočte zaplátať. Až sedemdesiat percent z nich zvyšuje rôzne poplatky.
Mestá a obce zdvihli dane za nehnuteľnosti, daň z ubytovania, za psa, poplatky v školách, v ktorých sú zriaďovateľom. V každej obci sa cena mení rôzne, od 5 percent do 20, 30 ale aj 50 percent.
Niekde išli na to inak
Hoci plánované zvýšenie poplatkov za skládkovanie a povinnú úpravu odpadov vláda posunula na január 2027, poplatky v obciach idú aj tak hore. Zdražovanie odôvodňujú novými povinnosťami a rastom nákladov napríklad v súvislosti s povinným triedením textilu. Do hry vstupuje tiež zvýšená DPH, rast minimálnej mzdy, pokuty pre obce, ktoré odpad netriedia. ,,Zvyšovanie poplatkov za komunálny odpad nekončí, najväčší nárast bude na konci roka 2026, predtým, ako začne platiť legislatíva, ktorú vláda odložila,“ podotkol J. Božik.
- Ako sa zvyšujú miestne dane a poplatky
Trend sa pozrel na niekoľko miest, ktoré od januára zdvihli miestne dane a poplatky za odpad a iné príspevky.
- Trenčín zvýšil poplatky za odpad a miestne dane, výnimkou je daň za ubytovanie. Podľa mesta nie je vylúčené, že počas roka zmení aj ostatné poplatky, napr. za sociálne služby, v školách, či za parkovanie. Sadzby dane z nehnuteľností – z pozemkov, stavieb a bytov – narástli o 6 percent. V prípade bytov z 0,80 eura za m2 na 0,85 eura, pri rodinných domoch z 0,90 eur na 0,95 eur za m2. O 6 percent je vyššia aj daň za psa chovaného v rodinnom dome s výbehom, z 15 na 16 eur ročne a za psa chovaného v bytoch z 35 na 37 eur ročne. O 3 percentá sa zdvihol paušálny poplatok za odpad, teda o 1,17 eura na osobu a rok. Poplatok pre množstvový zber je vyšší o 5 percent.
- Miestne dane za nehnuteľnosti vzrástli vo Zvolene maximálne o 5 %. V prípade bytov s rozlohou 64 m2 v centre mesta ide o zvýšenie z 39,16 eura na 40,70 eura ročne. Ak sa takýto byt nachádza na sídlisku, jeho majiteľ zaplatí 37,63 eur miesto pôvodných 35,84 eur ročne. Poplatok za komunálny odpad stúpol zo 48 na 52 eur ročne. „Šetríme na energiách, vlastnými pracovníkmi robíme časť letnej a zimnej údržby, centralizujeme kopírovanie dokumentov. Celkovo tak šetríme stovky tisíc eur ročne. V Združení miest a obcí Slovenska sa nám podarilo dohodnúť s vládou na konci roka aspoň čiastočné dofinancovanie výpadku daní. Bez týchto krokov by sme vo Zvolene museli zvýšiť dane omnoho viac,“ povedal primátor Zvolena Vladimír Maňka.
- Zvýšenie dane z nehnuteľností bolo v Kežmarku schválené na úrovni päť percent, navýšenie dane za psa a dane za užívanie verejného priestranstva o desať percent. Daň za predajné automaty a za nevýherné hracie prístroje narástla o 100 percent. Poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady narástol o 30 percent. Mesačný príspevok v školách a školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta zdražel z 20 eur na 35 eur.
- Bardejov zvýšil všetky druhy miestnych daní, poplatky za komunálny odpad a rozvoj. Pri dani z pozemkov je to zhruba 20-percentné navýšenie s výnimkou ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov. Daň za ubytovanie narástla o 25 percent z 2 na 2,50 eura za osobu a prenocovanie. Ročná sadzba poplatku za komunálny odpad sa zmenila zo 42 na 60 eur.
- Obyvatelia Košíc za odpad zaplatia 65 eur na osobu/ rok namiesto doterajších 57 eur, a turisti za nocľah v meste namiesto 2,50 až 3,50 eura.
- Hlavné mesto Bratislava neráta so zvyšovaním miestnych daní a poplatkov. Zdražie však MHD. ,,V prípade prevádzky verejnej hromadnej dopravy, ktorá predstavuje najväčší výdavok v mestskom rozpočte, sa zapracovaniu dopadov vládneho konsolidačného balíčka do cien cestovného už vyhnúť nedá,“ uviedol bratislavský magistrát. Ceny cestovného sa v Bratislave zdvihnú od 1. marca. Budú navýšené o zvýšenú DPH, transakčnú daň a infláciu. Najpoužívanejší 30 minútový cestovný lístok stúpne o 10 centov, v prípade papierového lístka z 1,10 eur na 1,20 eur, čo predstavuje navýšenie o približne 10 percent. O 10 percent zdražie ročná električenka na 263 eur. Zvyšné cestovné lístky stúpnu v priemere o 12,6 %.
Peniaze, ktoré samospráva vyberie na dani za komunálny odpad môže použiť len na výdavky, ktoré súvisia s nakladaním s komunálnym odpadom. Poplatok sa schvaľuje na jeden kalendárny rok a nie je ho možné počas toho obdobia upravovať.
Nájde sa aj zopár príkladov, kde pri poplatku za odpad prevláda opačný trend. Tých je však málo, ako šafranu. Za odpad v tomto roku menej zaplatia obyvatelia Piešťan, 56,21 eur na osobu za rok z pôvodných 59,29 eur. Samospráve sa minulý rok podarilo vysúťažiť nového poskytovateľa služieb na nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom, čo viedlo k poklesu nákladov na túto službu.
Zlacňuje aj Prievidza, poplatok za komunálny odpad klesne z pôvodných 73 eur na 68,62 eur. Aj tu ako v prípade Piešťan, mesto obstaralo nového dodávateľa. „Úspešne verejné obstarávanie a vysúťažená nižšia cena oproti predpokladu výrazne prispeli k zníženiu nákladov na zber a likvidáciu komunálneho odpadu. Vďaka tomu sme mohli poplatok v roku 2025 znížiť,“ povedala primátorka Katarína Macháčková.
Bude ešte horšie?
Analytik INESS Radovan Ďurana by vzťah štátu so samosprávami prirovnal definícii „závislej práce“ v Zákonníku práce. ,,V posledných rokoch štát z pozície nadriadeného prijíma opatrenia, ktorými zasahuje do kompetencii samospráv, pridáva povinnosti, ale na druhej strane adekvátne nezvyšuje podiel samospráv na vybratých daniach. Dôsledkom je zvyšovanie miestnych daní a prenos bremena na občanov,“ povedal analytik.
Podľa R. Ďuranu sa zvyšovanie mestnych daní a poplatkov dalo očakávať. Ak by k nemu neprišlo, mestá a obce by museli obmedziť financovanie služieb a dotácií napríklad v oblasti kultúry, športu, zastaviť plánované rekonštrukcie či opravy. ,,Tieto opatrenia sa už v niektorých mestách a obciach dejú. Treba však povedať, že sú aj samosprávy, ktoré sa vedia vysporiadať aj so súčasnou situáciou a hospodária s prebytkami,“ doplnil.
Situáciu do budúcich rokov predseda ZMOS-u Jozef Božik nevidí optimisticky. Zatiaľ ešte nevie odhadnúť, čo od apríla urobí nová transakčná daň. Zdražovanie v ďalších rokoch podľa neho neustane. Doplnil, že obce v tak zlej finančnej situácii ešte neboli.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pritom už vyzýva na ďalšiu konsolidáciu. Uviedla to v hodnotení rozpočtu verejnej správy na roky 2025 a 2027. V budúcom roku očakáva vyšší deficit 4,9 % HDP, čo je o 150 mil. eur viac ako je cieľ vlády (celkovo 6,6 mld. eur).
,,Dôvodom je zhoršenie ekonomického výhľadu, čo sa premietne do znížených výnosov z daní a odvodov, ako aj schválenie vyšších výdavkov na energodotácie. Negatívny vplyv zhoršenia ekonomického výhľadu na daňové prímy tak už nebude možné plne pokryť zníženou rezervou pre makroekonomické riziká,“ uviedla kancelária RRZ. Analytici rady vypočítali, že negatívny vplyv na hospodárenie samospráv bude na úrovni 130 miliónov eur.
Rezerv na strane miest už nie je veľa. Jednou z nich môže byť zlučovanie malých obcí, o ktorom sa hovorí už dlhšie. Radovan Ďurana pripomína, že na Slovensku máme takmer 3000 obcí, 90 percent má menej ako 3-tisíc obyvateľov. Každá obec má svoj úradnícky aparát. ,,Tu by som videl priestor na spájanie. Existujú samosprávy, v ktorých starosta nevie zaplatiť ani sám seba,“ poznamenal. Okrem prevádzkových úspor, je podľa neho možné šetriť na rôznych dotáciách, ktoré poskytuje takmer každá obec, hoci to nie je jej povinnosťou.
