„Rok čo rok sme si hovorili, že možno príde útlm. Možno prepustia pár ľudí. Ale že zavrú úplne? Na to sa pripraviť nedá.“ Týmito slovami reagujú zamestnanci martinskej fabriky Ecco na oznámenie, že závod po viac ako 26 rokoch v lete definitívne končí.
O prácu príde 650 ľudí. V meste s vyše 50-tisíc obyvateľmi to predstavuje 1,3 percenta populácie. Bez stabilného príjmu zostane približne každý 77. Martinčan. Inými slovami – výpadok pocítia domácnosti, trh práce ale aj miestna ekonomika.
Ecco odôvodňuje odchod z Turca úpravou výrobnej siete v reakcii na vývoj globálneho dopytu. Pre TREND uviedlo, že „súčasná produkcia už nespĺňa potreby trhu“. Po analýze efektivity všetkých šiestich závodov preto zruší martinskú prevádzku.
Vyjadrenie martinského primátora Jána Danka o vplyve sankcií a výpadkov v Rusku firma odmieta: „Rozhodnutie nie je výsledkom situácie na konkrétnom trhu, ale dôsledkom celosvetových obchodných a ekonomických zmien.“
Firma zároveň zdôraznila, že pripravuje kompenzačné balíčky a ďalšie formy podpory pre prepustených zamestnancov. Deklaruje tiež, že všetky záväzky voči nim riadne vyrovná. V prípade, že by tak neurobila, mzdy vyplatí Sociálna poisťovňa z garančného fondu.
Mesto o ničom nevedelo
Tamojšia samospráva tvrdí, že sa o zatvorení závodu dozvedela až v pondelok večer. „Neevidovali sme žiadne signály, ktoré by indikovali problém. Fabrika dlhodobo dosahovala veľmi dobré výsledky, a o to viac nás tento krok prekvapil,“ uviedla pre TREND.
Z pohľadu dát sa však isté varovania objavovali. Tržby spoločnosti Ecco Slovakia klesli v roku 2023 zo 72,22 na 63,8 milióna eur. Z plánovaných dvoch miliónov párov topánok sa vyrobilo len 1,5 milióna. Produkcia sa tak prepadla o štvrtinu.
Dlhodobý trend ukazuje kolísanie tržieb. Po prepade v rokoch 2019 až 2021 prišlo oživenie v roku 2022. O rok neskôr však firma opäť zaznamenala pokles.
Ecco v tom čase znížilo počet zamestnancov zo 759 na 719 a počet zmien skresalo z ôsmich na šesť. Odchody riešilo najmä predčasnými dôchodkami. Hoci výroba aj dopyt klesali, čistý zisk vzrástol o 200 percent na 1,6 milióna eur. Rok predtým išlo o 700-percentný nárast. Výsledok ovplyvnila aj refundácia dopravných nákladov z centrály.
Zrušenie martinskej divízie podľa Konfederácie odborových zväzov odráža situáciu na trhu, ale aj nesprávne manažérske rozhodnutia na globálnej úrovni. „Potenciál nízkych miezd je vyčerpaný – pri aktuálnych nákladoch už nemožno ďalej znižovať odmeňovanie bez ohrozenia životnej úrovne,“ uviedla pre TREND.
Odbory upozorňujú, že kožiarsky a textilný priemysel čelí nízkym mzdám, zastaranej výrobe a nezáujmu mladých. Najväčší problém však vidia v sektore, ktorému dlhodobo chýba vízia aj stratégia.
Bez práce, ale nie bez možností
Martinská radnica síce nedisponuje vlastnými mechanizmami, ktoré by umožnili rekvalifikáciu či priamu zamestnaneckú podporu, no je pripravená spolupracovať s úradmi práce, štátnymi organizáciami aj súkromným sektorom.
Ako uviedol mestsky poslanec Milan Ftorek pre TREND: „Mesto by mohlo využiť kapacity vlastného Sociálneho podniku.“ Pomohlo by tak zraniteľnejším skupinám uplatniť sa na trhu – napríklad ľuďom v núdzi alebo so zdravotným znevýhodnením.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny deklaruje dostatok pracovných príležitostí a pripravenosť poskytnúť rekvalifikácie či inú formu podpory podľa profilu uchádzača. „Ku koncu marca evidujeme v Žilinskom kraji celkovo 9 327 voľných pracovných miest, z toho 862 priamo v okrese Martin,“ potvrdilo pre TREND.
Odbory upozorňujú aj na možnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia. „Zamestnanec, s ktorým bol skončený pracovný pomer dva roky pred dôchodkovým vekom, môže požiadať o dávku v nezamestnanosti, najviac počas šiestich mesiacov,“ vysvetľujú.
Alternatívou je aj predčasný starobný dôchodok, na ktorý má nárok buď dva roky pred dôchodkovým vekom, alebo po odpracovaní minimálne 40 rokov. V prípade nesplnenia podmienok môže žiadať aj o sociálne dávky - príspevok na bývanie alebo dávku v hmotnej núdzi.
Zahraničný kapitál odchádza
Strategickí investori postupne miznú z mapy Slovenska. Dôvodov je viac než dosť – od vysokých odvodov, byrokratických prekážok, drahých energií až po nepredvídateľné podnikateľské prostredie. Ukazuje sa, že z modelu lacnej pracovnej sily sme už vyťažili maximum. Nový však neprichádza.
Krajina tak padá do pasce stredného príjmu. Kapitál sa nekumuluje, produktivita stagnuje a závislosť od externých investícií pretrváva. Odchod značiek ako Ecco, Lowa či Honeywell nie je výstrelom do tmy. Je to signál. Varovanie, že súčasný systém sa rozpadáva.
Pokiaľ má Slovensko obstáť, musí investovať – nielen do fabrík, ale aj do vzdelania, inovácií a rozvoja domáceho podnikateľského sektora. Preto staviť na veľké zahraničné mená nestačí. Stabilná ekonomika sa totiž buduje zvnútra.
Ďalšie dôležité správy
