66086>

Známky nie sú iba kúsky papiera

Ešte nedávno boli bežnou súčasťou nášho života. Na pohľadniciach i na listoch. Takmer každé dieťa malo album vzácnych pokladov – známok. Elektronická pošta ich vytisla z praktického života a stopercentne verní im zostali iba filatelisti.

Známka je špecifický tovar, má svoju hodnotu, no takáto investícia nemusí byť vždy výnosná. Neplatí, že najstaršie známky sú najvzácnejšie, a teda najdrahšie.

Cenu známok výrazne ovplyvňuje ich kvalita a zachovanosť. Každý odtlačok prsta na lepidle na zadnej strane známky sa hodnotí ako poškodenie. No rozhodujúcim faktorom je ich náklad, čiže počet vydaných exemplárov.

„Exempláre vydávané vo veľkých množstvách majú najnižšiu mieru zhodnotenia, pokiaľ sa vôbec o nejakej miere zhodnotenia dá hovoriť,“ hovorí dlhoročný filatelista Pavol Kyjac.. To sa stalo aj s niektorými československými známkami z obdobia rokov 1970 až 1990.

Zaujímavosti sú drahšie

Známky nie sú iba kúsky papiera

Najstarších - takzvaných klasických známok - sa zachovalo málo. Ich výskyt je zriedkavejší, a preto sú aj vyhľadávanejšie.

„To však neznamená, že každá cennejšia známka je okamžite likvidná. V podstate má takú hodnotu, za akú sa reálne predá, bez ohľadu na jej cenu v katalógu,“ upozorňuje P. Kyjac.

Väčšinou platí, že exempláre vyhľadávané zberateľmi v minulých rokoch sa cenia i v súčasnosti. Málokedy cena bežnej známky výrazne vzrastie.

Výnimkou je, ak sa na trhu objavia napríklad dosiaľ v katalógoch nezaznamenané výrobné chyby tlače, alebo iné varianty originálu. „Ide o zberateľské zaujímavosti a to sa môže odraziť na ich cene,“ zdôrazňuje P. Kyjac.

Najdrahším chybovým exemplárom, ktorého cena sa v roku 1996 vyšplhala na 2,3 milióna amerických dolárov, je švédska známka z roku 1855. Namiesto pôvodne plánovanej zelenej farby je žltá.

To, že ide skutočne o chybu a nie falzifikát, musela potvrdiť vedecká expertíza.

„Ale toto je výnimočná cena za výnimočnú známku. A navyše ide o unikát, čo znamená, že dosiaľ je známy len jediný exemplár tejto známky,“ vysvetľuje filatelista.

Cena tých chybotlačí, ktoré sú už v katalógoch zaznamenané, sa bežne pohybuje rádovo v stovkách korún, pri tých vzácnejších môže stúpať k tisíckam. Naozaj zriedkavé a výnimočné filatelistické zaujímavosti uvádzajú špecializované katalógy známok.

Katalóg pomáha

Najcennejšou slovenskou známkou vydanou od roku 1993 s chybou tlače je trojkorunová výplatná známka s portrétom prezidenta Michala Kováča. Vo výrobe na niektorých tlačových miestach chýba číslica 3, nominálna hodnota známky.

Známky nie sú iba kúsky papiera

Pri výrobe známky s vyobrazením prezidenta M. Kováča došla farba, ktorou sa zobrazovala jej nominálna hodnota. Existuje však jediný hárček, na ktorom vidno, ako farba v zásobníku postupne ubúdala. Stĺpec takýchto piatich známok, nazývaný aj spojené typy, má dnes hodnotu 25-tisíc korún.

„Reálna cena tejto chybotlače sa v súčasnosti pohybuje okolo 3 500 slovenských korún, hoci v príslušných katalógoch je cenový záznam známky podstatne vyšší,“ hovorí P. Kyjac.

Najznámejším chybovým československým exemplárom je päťdesiat-halierová doplatná známka 50/50 z roku 1927.

Cena takejto rarity sa v súčasnosti odhaduje zhruba na jeden milión českých korún. Dosiaľ je známych osemnásť opečiatkovaných kusov tejto známky.

„Medzi vzácnosti československých známok s najvyšším cenovým katalógovým záznamom patria známky rakúskeho pôvodu s nápisom ’Pošta Československá 1919‘, tlač na žilkovanom papieri,“ poznamenáva P. Kyjac.

Orientačnú cenu známok určuje vo všeobecnosti katalóg. Ten obsahuje spravidla základnú informáciu o vydaní známky doplnenú záznamom o cene za neopečiatkovanú a opečiatkovanú známku.

Hoci to neplatí vždy, cena nepoškodenej a neopečiatkovanej známky býva vyššia ako jej „kolegyne“, ktorá prešla poštovým stykom. Neplatí to pre takzvané celistvosti. Staršia opečiatkovaná známka na listovej obálke so všetkými náležitosťami môže mať vyššiu hodnotu.

Katalógy známok zostavujú za jednotlivé krajiny špecialisti organizovaní vo filatelistických zväzoch, alebo firmy či združenia zaoberajúce sa predajom známok.

Tie isté známky môžu mať v jednotlivých katalógoch odlišné ceny. Dôležité je, aby bola v katalógoch zrozumiteľná informácia potrebná na zaradenie a spoľahlivé určenie jednotlivých známok.

Nakupovať s rozvahou

„Investovať do známok a kúpiť ich tak, aby priniesli zisk, je dobré po porade so znalcom. Tak ako pri každej investícii treba zohľadniť množstvo informácií,“ radí P. Kyjac.

Známky nie sú iba kúsky papiera

Na známke so zobrazením Nitry z roku 1998 chýba takzvaná prítlač. Vďaka tejto chybe stroja sa cena osemnásťkorunovej známky vyšplhala na dnešných 250 tisíc korún.

Ak záujemca nekupuje známky priamo na aukcii, je zaužívané, že hodnotnejšie položky majú atesty, čiže osvedčenia o pravosti, alebo znalecké značky priamo na známkach.

Skúsený filatelista zvyčajne dokáže identifikovať falzifikáty. Spravidla platí, že najspoľahlivejšie posúdi známku znalec z krajiny jej pôvodu.

Na najznámejšie falzifikáty a často napodobňované exempláre upozorňujú priamo katalógy.

Na území bývalého Československa boli falšovanými známkami napríklad niektoré exempláre emisie Hradčany.

Hoci falzifikáty nemajú skutočnú zberateľskú hodnotu, niektorí filatelisti ich majú ako striktne označené kuriozity zahrnuté vo svojich zbierkach. Sú cenné ako študijný materiál na porovnávanie.

Mladých ubúda

Záujem o filateliu klesá a o známky sa zaujímajú najmä staršie ročníky, ale priestor na investovanie do známok je podľa P. Kyjaca pomerne široký. Potvrdzuje to aj vedúci bratislavskej filatelistickej predajne Album Milan Maloši.

Známky nie sú iba kúsky papiera

V roku 1994 vyrobili známku na pamiatku Janka Alexyho. Na hárčeku chýbajú perforácie okolo známok. Štvoricu sedemkorunových známok našli na pošte neďaleko Banskej Bystrice a predali po prvý raz za dvadsaťosem korún. Druhý raz už za 28 tisíc. Dnes má hodnotu štvrť milióna korún.

„Ročne sa u nás objaví zhruba desať nových detí, ale dlhodobo pri tomto koníčku spravidla vydrží jedno až dve,“ vraví.

Podľa jeho slov obyčajní zberatelia majú svoje námety a ich paleta je nesmierne široká – od krajín cez šport, kvety až po zvieratá. Pokiaľ však niekto kupuje známku ako investíciu, hľadá nejakú zaujímavosť, kde je predpoklad, že reálna hodnota exempláru porastie.

Do predajne chodia aj ľudia zo zahraničia. Dôvodom je, že známky na Slovensku sú lacnejšie ako napríklad v Rakúsku.

„Aj preto u nás nakupujú nielen cudzinci – filatelisti, ale aj obchodníci, ktorí zase známky predajú u seba doma,“ dodáva M. Maloši. Predajňa Album známky priamo vykupuje, alebo ich získava prostredníctvom inzerátov.

    Známka vzniká zhruba dva roky

    Vydavateľom známok v Slovenskej republike je Slovenská pošta. Riaditeľka úseku obchodu a marketingu tejto spoločnosti Irena Kyrinovičová informuje Profit o niektorých zaujímavých podrobnostiach.

    Koľko známok vydá Slovenská pošta ročne?

    Je to 22 až 25 známok.

    Koľko trvá realizácia známky od výberu námetu po distribúciu na pošty a do špecializovaných predajní?

    Emisné plány slovenských známok sa pripravujú v dvojročnom predstihu. Napríklad v súčasnosti je už pred definitívnym schválením emisný plán na rok 2008. Po jeho podpise, vo viac ako ročnom predstihu, osloví Slovenská pošta na základe odporúčania Realizačnej komisie známkovej tvorby vybraných autorov. Sú to zväčša známi slovenskí výtvarní umelci. Po schválení návrhov idú známky buď do tlače – v prípade, ak je známka vytlačená technikou ofset, alebo sa pripraví zhotovenie jej rytiny – ak ide o techniku tlače z plochých platní či rotačnej oceľotlače. Doba vytlačenia známky závisí od zvolenej techniky. Pri tlači z rytiny je prirodzene dlhšia. Po odsúhlasení a ukončení tlače, sú známky prepravené na špecializované pracovisko Slovenskej pošty, odkiaľ sa distribuujú na jednotlivé pošty, kde ich je možné získať od dátumu vydania.

    Ako sa vyberá námet na známku?

    Konkrétne námety sa vyberajú podľa zaužívaných kritérií. Zohľadňujeme významné výročia, spoločenské udalosti, ako aj požiadavky filatelistov. Na základe návrhu Slovenskej pošty, ktorá pripraví prvú verziu emisného plánu, námetová komisia pri rezortnom ministerstve odporučí, prípadne pripomienkuje jeho obsahovú náplň. Definitívne sa k jeho realizácii môže prikročiť po podpise emisného plánu ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a generálnym riaditeľom Slovenskej pošty.

    Získali slovenské známky aj ocenenia na medzinárodnom fóre?

    Slovenská známková tvorba získala viacero medzinárodných ocenení. Najvýznamnejšie z nich sú ceny Grand Prix de l´ Exposition WIPA, ktoré sme získali dvakrát. V roku 2000 za známku Dejiny poštového práva. Jej autormi boli Dušan Kállay a Rudolf Cigánik. Po druhý raz sme spomínané ocenenie získali v roku 2003 za známku podľa obrazu Ladislava Medňanského Potok za humnami, na brehu. Autorom známky bol František Horniak.

FOTO – PROFIMEDIA.CZ, VLADO BENKO, SITA/RASTISLAV OVŠONKA