Slováci prerábajú na kúpe štátnych dlhopisov. Patriot a Investor nestíhajú za infláciou

Slovenskú ekonomiku bude v nasledujúcich rokoch trápiť vysoký rast cien. Súčasná fiškálna politika, charakterizovaná vysokými výdavkami a konsolidáciou prostredníctvom zvyšovania daní, prispieva k celkovému zdražovaniu.

Medziročná miera inflácie na Slovensku sa od začiatku roka pohybuje okolo štyroch percent. Vrchol zatiaľ dosiahla v máji 2025, keď podľa harmonizovaných údajov Eurostatu skončila na 4,3 percentách. Rovnaká miera zdražovania v tomto mesiaci postihla aj Chorvátsko, pričom obe krajiny obsadili štvrtú pozíciu v inflačnom rebríčku Európskej únie. Najvyšší rast cien bol zaznamenaný v Rumunsku, kde dosiahol 5,4 percenta, zatiaľ čo najnižší bol na Cypre s 0,4 percenta.

Pred dvoma mesiacmi vláda ponúkla občanom dlhopisy pod názvami Investor a Patriot. Prvý typ, s dvojročnou splatnosťou, poskytoval ročný výnos tri percentá, zatiaľ čo druhý, so štvorročnou splatnosťou, zhodnotí investované prostriedky o 3,3 percenta ročne. V snahe zvýšiť záujem verejnosti mali ponúkané dlhopisy relatívne štedré zhodnotenie. Výnos bol vyšší v porovnaní s konkurenčnými termínovanými vkladmi a zároveň je oslobodený od dane z príjmu.

Nie je to terno

Zisk z nakúpených štátnych dlhopisov je vyplácaný raz ročne. Minimálne tohtoročný rast cien však určite neprekoná. Hoci inflácia v eurozóne je už pod dvoma percentami, v slovenskej ekonomike je dvojnásobná a v nasledujúcich mesiacoch sa na tom veľa nezmení. Európska komisia očakáva, že priemerný slovenský rast cien bude v roku 2025 na úrovni štyroch percent, čo je menej ako výnosy zo štátnych dlhopisov.

V snahe konsolidovať verejné financie od začiatku roka vláda zvýšila základnú sadzbu DPH z 20 na 23 percent. Od apríla väčšine podnikov pribudla aj povinnosť platiť z každej transakcie daň vo výške 0,4 percenta. Pri bezhotovostných platbách je zároveň maximálna výška dane z jednej transakcie 40 eur. Pri výberoch z bankomatov je daň 0,8 percenta a maximálny poplatok nie je stanovený. Jedným z negatívnych dôsledkov zvýšených daní je práve vysoká inflácia.

Európska komisia očakáva, že priemerný rast cien na Slovensku sa v budúcom roku spomalí na 2,9 percenta. Pri naplnení tohto scenára výnosy štátnych dlhopisov prekonajú zdražovanie o pár desatín percentuálneho bodu. Realita však môže byť napokon odlišná. Slovensko totiž ozdravuje verejné financie nevhodným spôsobom a v priebehu nasledujúcich rokov musí konsolidovať ďalších päť miliárd eur. Pri súčasnej vláde existuje vysoké riziko, že sa aj naďalej bude spoliehať na zvyšovanie daní a udržiavanie vysokej inflácie.

Príklad Estónska a fiškálna disciplína