Právna úprava skončenia pracovného pomeru so zamestnancom v skúšobnej dobe je zakomponovaná do § 72 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zamestnávateľ môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je takéto skončenie neplatné. Toto legitímne právo zamestnávateľa vyplýva z ustanovenia § 59 Zákonníka práce, ktoré explicitne uvádza možnosť skončiť pracovný pomer dohodnutý v pracovnej zmluve dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo spôsobom osobitným pre pracovné pomery dojednané na dobu určitú a to uplynutím dohodnutej doby.
Podľa môjho názoru je pre korektné právne posúdenie dôležitá skutočnosť, či skúšobná doba zamestnankyne ešte stále trvá. Skúšobnú dobu možno dojednať len na začiatku trvania pracovného pomeru. Tvorí súčasť pracovnej zmluvy, musí byť dojednaná písomne a jej dĺžka je najviac tri mesiace. Len na základe splnenia týchto náležitostí možno skúšobnú dobu považovať za platnú.
Skutočnosť, že zamestnankyňa je tehotná, predstavuje formálnu právnu prekážku pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zamestnávateľ môže skončiť s tehotnou zamestnankyňou pracovný pomer v skúšobnej dobe, ale musí splniť 4 podmienky:
- oznámenie o skončení pracovného pomeru musí byť vyhotovené v písomnej forme,
- musí byť odôvodnené,
- dôvod skončenia pracovného pomeru nesmie súvisieť s graviditou zamestnankyne a
- písomné oznámenie doručí zamestnávateľ zamestnancovi spravidla minimálne 3 dni pred plánovaným dňom skončenia pracovného pomeru.
Po uplynutí skúšobnej doby nemôže zamestnávateľ s tehotnou zamestnankyňou skončiť pracovný pomer formou výpovede, či okamžitého skončenia pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú. Tehotná zamestnankyňa má povinnosť v zmysle Zákonníka práce informovať zamestnávateľa o tehotenstve.
Za tehotnú ženu sa považuje iba zamestnankyňa, ktorá zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o svojom stave lekárske potvrdenie. Tehotenstvo zamestnankyne nemožno klasifikovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
V prípade výpovede sa na tehotnú zamestnankyňu podľa Zákonníka práca vzťahuje tzv. ochranná doba. Ak zamestnankyňa úmyselne pred zamestnávateľom zatají tehotenstvo, neprináleží jej zvýšená pracovno-právna ochrana podľa Zákonníka práce.
V praxi sa rozšírila mylná domnienka, že tehotenstvo dokáže predĺžiť pracovnú zmluvu tehotnej zamestnankyne. Skončeniu pracovného pomeru uplynutím času v žiadnom prípade nebráni tehotenstvo zamestnankyne.
Ak zamestnankyňa otehotnie počas trvania pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú, jej pracovný pomer sa skončí uplynutím doby, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
