Na Slovensku funguje už sedem stálych rozhodcovských súdov. Z toho dva vznikli len začiatkom októbra tohto roku. Po ročných prípravách začne od budúceho mesiaca fungovať stály Rozhodcovský súd Komory komerčných právnikov (KKP) SR. Komora ho môže zriadiť podľa § 43a zákona o komerčných právnikoch, ktorý vstúpil do života vlani ešte počas platnosti starého zákona o rozhodcovskom konaní.
Prvou lastovičkou, ktorá využila nový zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je stály Európsky rozhodcovský súd pri Arbitrážnom a mediačnom centre/Centre de médiation et d’arbitrage (AMC), a.s., Košice. Zákon účinný od júla tohto roku totiž umožňuje zriadiť stály rozhodcovský súd ktorejkoľvek právnickej osobe.
Neprehliadnite:
▪ Exportovať možno aj súdy
▪ Nech o rozhodcoch rozhodne kvalita (Komentár)
Práve toto ustanovenie kole oči časti odbornej verejnosti. „Jestvuje viacero stálych rozhodcovských súdov a ani jeden nemá čo robiť. A to je dôsledok toho nešťastného zákona,“ konštatuje predseda Slovenskej advokátskej komory (SAK) Štefan Detvai. Prvý muž medzi advokátmi je pritom zapísaný v zozname rozhodcov súdu pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.
Obava z devalvácie značky
Šéf advokátov však priznáva, že advokáti sa donedávna s myšlienkou zriadiť vlastný stály rozhodcovský súd pohrávali. „Zvažujeme, či to pre nás bude mať význam,“ povedal TRENDU Š. Detvai pred polrokom po schválení zákona o rozhodcovskom konaní. V súčasnosti zriadenie súdu odmieta s odôvodnením, že advokáti sa boja „devalvácie značky“ rozhodcovského súdu. Aj predseda Rozhodcovského súdu KKP SR Jaroslav Brda sa nazdáva, že ustanovenie zákona o zakladaní stáleho arbitrážneho orgánu právnickými osobami „nie je celkom domyslené“. Rozhodcovský súd, ktorého rozsudok má porovnateľnú právomoc ako verdikt všeobecných súdov, si totiž vyžaduje dostatočnú garanciu. „Súkromná firma nemôže poskytnúť garanciu rovnakej váhy ako napríklad verejnoprávna inštitúcia,“ argumentuje J. Brda. U Š. Detvaia vzbudzuje nedôveru aj fakt, že prvoradým cieľom obchodných spoločnosti je dosiahnutie zisku. „Spytujem sa, čo bude pre takéto súdy prioritou.“
Predsedníčka Predstavenstva AMC Zuzana Klímová v tom však problém nevidí. „Skôr je to výhoda, pretože centrum poskytne súdu prostriedky na rozbeh,“ vysvetľuje. Peniaze na začiatok podľa nej poskytol francúzsky partner, ktorým je Arbitrážne centrum pri Parížskej obchodnej komore. Neskôr by si mal rozhodcovský súd zarobiť sám na seba, akciovka mu však bude zabezpečovať marketing, konferencie či poradenstvo.
Podpredsedom predstavenstva firmy je košický právnik Igor Laskovský, tretím členom jeho spoločník Daniel Krátký, ktorí okrem iného figurujú v poradenskej firme Daniel J. Krátký, Kseňák, Laskovský & partners, a.s., Košice. D. Krátký je právnym zástupcom Drukosu, a.s., Banská Bystrica a v Dozornej rade AMC sedí aj nový generálny riaditeľ Drukosu izraelský občan Ghiora Izsak.
Kvalita súdu závisí od rozhodcov
Ako však J. Brda prízvukuje, kvalita rozhodcovského súdu závisí predovšetkým od kvality rozhodcov. Aj preto sa rozhodcom súdu, ktorému predsedá, môže stať iba človek s právnickým vzdelaním a „desiatimi rokmi praxe v sporovej obchodnej agende“. J. Brda zároveň upozorňuje, že komora bude dohliadať aj na morálku a etiku rozhodcov. „Nebudeme mať problém vylúčiť každého, kto poruší morálne a etické zásady. Na rozdiel od justície, kde je komplikovaný systém rozlúčenia sa s neschopnými,“ tvrdí J. Brda.
Problém však môže vzniknúť, ak si strany vyberú rozhodcu, ktorý nie je zapísaný na listine arbitrov príslušného súdu. „Zákon to umožňuje, čo nie je najšťastnejšie,“ myslí si J. Brda. Dodáva, že to odporuje princípom rozhodcovského súdu, ktorý nesie za verdikt zodpovednosť. J. Brda však upozorňuje aj na ďalšie nedostatky zákona.
Rozhodcovský rozsudok môžu účastníci napadnúť na súde do 30 dní po jeho doručení žalobou. V takom prípade nenadobudne právoplatnosť až dovtedy, kým o žalobe právoplatne nerozhodne súd. Základným problémom však podľa J. Brdu je, že žalobu možno podať až do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. „Táto záležitosť môže v praxi spôsobiť značný chaos,“ tvrdí J. Brda. Riešenie vidí v odložení vykonateľnosti, a nie právoplatnosti rozsudku. Ani to by sa však nemalo stať automaticky podaním žaloby. O odklade by v prípade potreby rozhodol až súd.
Komerční právnici budú preto lobovať za novelizáciu zákona o rozhodcovskom konaní u nového ministra spravodlivosti. Tým sa stal bývalý advokát Daniel Lipšic, ktorý by podľa J. Brdu mohol byť „v tomto smere ústretový“. D. Lipšic ochotu diskutovať priznáva. „Právna úprava, podľa ktorej má byť arbitráž iba predstupňom všeobecného súdu, nemá zmysel,“ zdôvodňuje.
Právnici zvučných mien
Európsky rozhodcovský súd oplýva v listine rozhodcov zvučnými menami. Figurujú v nej napríklad dekani právnických fakúlt v Bratislave a Košiciach Mojmír Mamojka a Peter Vojčík či známy bratislavský advokát Ján Havlát. Na jeho čele je bývalý predseda Ústavného súdu SR Milan Čič. Ten vidí význam rozhodcovských súdov v odbremenení všeobecných súdov. J. Brda a Š. Detvai sú však skeptickí. „Platný zákon nie je dobrý a nedokáže to plne zabezpečiť,“ zhodujú sa. Š. Detvai sa nazdáva, že ľudia nebudú mať dôveru k novým rozhodcovským súdom.
FOTO – Milan Illík
Čo je rozhodcovské konanie
Rozhodcovské konanie – arbitráž je spolu s mediáciou alternatívnou formou riešenia sporov. Ide o dobrovoľný inštitút, na ktorom sa sporiace strany dohodnú priamo v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke k zmluve. Arbitrážne rozhodnutie je vykonateľné rovnako ako rozhodnutie všeobecného súdu. Rozhodcovské konanie je však zvyčajne rýchlejšie a menej formálne ako konanie pred klasickým súdom. Možno ho použiť len pri sporoch, ktoré sa môžu skončiť súdnym zmierom. Podnikatelia ho potom nemôžu využiť pri riešení sporov týkajúcich sa autorských práv alebo platnosti zmlúv či uznesení valného zhromaždenia obchodných spoločností.
