- Ak zamestnávateľ trvalo vypláca mzdu s oneskorením takmer štyri týždne, vždy však stihne mzdu vyplatiť do nasledujúceho výplatného termínu, je to porušením zákona? Ako dlho musí meškať mzda, aby bol postup zamestnávateľa trestným činom? Vznikajú meškaním zamestnancovi nároky na úroky z omeškania? Kedy môže zamestnanec pre meškanie vypovedať zmluvu jednostranne a s okamžitým účinkom?
Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancovi mzdu v termíne uvedenom v pracovnej zmluve. Ak by túto otázku pracovná zmluva neriešila, je povinný ju vyplatiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Z uvedeného teda vyplýva, že ak nie je v určenom čase mzda vyplatená, t.j. do dňa jej splatnosti, dostáva sa zamestnávateľ voči zamestnancovi do omeškania. Zamestnancovi prináležia až do dňa riadneho zaplatenia mzdy úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Výšku úrokov z omeškania upravuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa tohto predpisu je výška úroku z omeškania dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 29. novembra tohto roka je základná úroková sadzba NBS štyri percentá. Výška úrokov z omeškania je teda osem percent z dlžnej sumy.
Pokiaľ zamestnávateľ mešká s vyplatením mzdy zamestnancovi, môže zamestnanec podľa § 69 ods. 1 písm. b Zákonníka práce okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Tu je potrebné dbať na správne označenie titulu skončenia pracovného pomeru.
Písomný prejav vôle adresovaný zamestnávateľovi musíte označiť ako okamžité skončenie pracovného pomeru. Nejde v žiadnom prípade o výpoveď s okamžitým účinkom. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí urobiť zamestnanec písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Pracovný pomer na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru sa skončí dňom, ktorým bolo zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru doručené bez ohľadu na to, či v ňom bol uvedený iný konkrétny deň.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, ak bolo doručené inej osobe než zamestnávateľovi, prípadne ak nie je vlastnoručne podpísané zamestnancom. Podľa judikatúry Českej republiky (presnejšie rozhodnutia č.: 21 Cdo 1151/2001, SJ č.6/2002, s.429) dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca je daný aj vtedy, ak by zamestnávateľ ešte pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru uspokojil nárok zamestnanca na mzdu alebo náhradu mzdy, ak zamestnancovi vyplatil dlžnú sumu alebo náhradu mzdy až po uplynutí 15 dní po jej splatnosti.
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. V prípade, že zamestnanec svoje právo nevyužije a okamžite neskončí pracovný pomer, nemôže po uplynutí jednomesačnej lehoty viac týmto spôsobom pracovný pomer skončiť, čiže toto jeho právo definitívne zanikne.
Keďže ide o vyplácanie mzdy v mesačných intervaloch, vzťahuje sa táto lehota na každú dlžnú splátku mzdy. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu je koncipovaný ako satisfakcia vo vzťahu k zamestnancovi za porušenie povinností zamestnávateľa.
V tomto prípade skončenia pracovného pomeru neprichádza ku kráteniu doby poskytovania podpory v nezamestnanosti, aj keď ku skončeniu pracovného pomeru prišlo zo strany zamestnanca. Podľa zákona o zamestnanosti podpora v nezamestnanosti sa kráti len vtedy, ak sám zamestnanec bez vážneho dôvodu skončil predchádzajúci pracovný pomer.
Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti je možné postihnúť zodpovedné osoby zamestnávateľa za nevyplatenie mzdy zamestnancom podľa § 248a Trestného zákona. Ide o trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného. Zákon stanovuje, že kto ako štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Na jeden až päť rokov odňatia slobody sa potrestá páchateľ, ak spácha taký čin voči viac ako desiatim zamestnancom alebo opätovne. Tento trestný čin je spáchaný, ak neboli predmetné nároky vyplatené v deň ich splatnosti. Vyplatenie uvedených nárokov po dni ich splatnosti možno hodnotiť iba ako poľahčujúcu okolnosť. Podmienkou trestnosti je, že páchateľ v deň splatnosti uvedených nárokov skutočne mal finančné prostriedky na ich výplatu. Ak ich však preukázateľne nemal, nemôže byť trestne zodpovedný.
Pojem „odmena za prácu“ je v porovnaní so mzdou širší pojem, pretože zahŕňa mzdu, plat, odstupné či provízie. Čiže je potrebné zvážiť, ktoré z finančných nárokov zamestnanca na základe pracovnej zmluvy zamestnávateľ včas nevyplatil. Nemusí teda bezpodmienečne ísť iba o nevyplatenie mzdy či odstupného.
Z uvedeného vyplýva, že ak mal zamestnávateľ finančné prostriedky a mzdu nevyplatil v deň jej splatnosti, hneď prvým dňom omeškania spáchal trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného a je u neho založená trestnoprávna zodpovednosť za spáchanie tohto trestného činu.
V prípade, ak by ste sa rozhodli podať trestné oznámenie, poukazujem na dôležitosť správneho označenia osoby podozrivej zo spáchania tohto trestného činu. Nie je možné podať trestné oznámenie proti právnickej osobe. Náš trestný zákon to neumožňuje. Tak ako je koncipovaná skutková podstata tohto trestného činu, môže byť podozrivý z jeho spáchania iba štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom. Je teda nevyhnutné uviesť konkrétne mená týchto osôb.
Navrhujem však podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ak nemáte istotu, že zamestnávateľ mal finančné prostriedky a mzdu vám nevyplatil. Takto sa vyhnete nebezpečenstvu trestného stíhania pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 trestného zákona, ak by sa v konečnom dôsledku preukázalo, že zamestnávateľ finančné prostriedky v deň splatnosti mzdy nemal.
