• Občan Českej republiky je spolumajiteľ spoločnosti s ručením obmedzeným registrovanej na Slovensku. Zároveň je prokurista tejto obchodnej spoločnosti. V SR vykonáva poradenskú a vzdelávaciu činnosť pod hlavičkou s.r.o. Za túto činnosť nedostáva mzdu, ale len podiely na zisku spoločnosti. Musí mať prokurista na výkon tejto činnosti na území Slovenska povolenie úradu práce? Treba prokuristu registrovať aj na iných úradoch, napríklad na daňovom alebo živnostenskom?

Podľa § 14 Obchodného zákonníka prokúra je špecifický typ obchodného plnomocenstva. Možno ju udeliť len fyzickej osobe. V prokúre nie je zahrnuté právo scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v prokúre špecifikované.

Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky vo vzťahu k tretím osobám. Prokurista podpisuje za spoločnosť tak, že k obchodnému menu podnikateľa pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. Kvôli právnej ochrane tretích osôb je udelenie prokúry účinné od zápisu do obchodného registra.

Prokurista nie je štatutárnym orgánom spoločnosti. Konateľ spoločnosti totiž koná v mene spoločnosti s ručením obmedzeným zo zákona, nepotrebuje k tomu osobitnú plnú moc.

Na rozdiel od konateľského oprávnenia prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúra je v praxi obľúbená najmä pri dcérskych spoločnostiach nemeckých a rakúskych firiem registrovaných na Slovensku.

V riešenom prípade je český prokurista zároveň spoločník slovenskej eseročky. Ako každý spoločník má v prípade ziskovej spoločnosti právo na podiel na zisku, ak ho valné zhromaždenie odsúhlasí.

Prokurista nepodniká vo vlastnom mene. Podnikateľom je spoločnosť s ručením obmedzeným, prokurista iba na základe prokúry vystupuje v jej mene.

Nejde o pracovný pomer, pretože medzi eseročkou a prokuristom nie je uzatvorená pracovná zmluva. Preto český prokurista nepotrebuje na výkon poradenskej a vzdelávacej činnosti vykonávanej pod hlavičkou slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným povolenie na zamestnanie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Od vstupu SR a ČR do Európskej únie s účinnosťou od 1. mája 2004 sa navyše občan členského štátu EÚ na účely zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti nepovažuje za cudzinca. Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona občan členského štátu EÚ, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a občan Švajčiarskej konfederácie majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa tohto zákona ako občan SR, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dokonca aj v prípade, keby zahraničný spoločník slovenskej eseročky nebol občanom členského štátu EÚ, nepotrebuje povolenie na zamestnanie. Vyplýva to z ustanovenia § 22 ods. 7 písm. n citovaného zákona, podľa ktorého povolenie na zamestnanie sa nevyžaduje u cudzinca, ktorý je spoločníkom alebo štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti a ktorý plní úlohy pre túto obchodnú spoločnosť vykonávaním činností na území SR.

Prokurista nemusí byť registrovaný na živnostenskom úrade. Vyplýva to z § 60 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Podľa tohto ustanovenia sa do živnostenského registra zapisujú okrem iného nacionálie štatutárov obchodných spoločností a osobné údaje zodpovedných zástupcov. Prokurista sa nenahlasuje ani daňovému úradu. Vyplýva to z § 31 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení, ktorý upravuje registračnú a oznamovaciu povinnosť daňových subjektov.

Autor je advokát.

28797>Právna poradňa:Používatelia s prístupom do Zóny eTREND môžu 28797>zadať otázku spolupracujúcim právnikom na účet vydavateľa.