Jeden bezzubý zákon

Na Slovensku platí od roku 2010 takzvaná nepriama trestná zodpovednosť právnických osôb schválená v novele Trestného zákona. Právnická osoba môže byť dnes stíhaná len vtedy, keď je v trestnom stíhaní fyzickej osoby dokázaná participácia právnickej osoby na trestnom čine. Firmy môžu byť v súčasnosti postihnuté zhabaním peňazí a majetku. Za takmer päť rokov od schválenia tejto novely však nebola na Slovensku odsúdená žiadna firma. Trestné stíhanie pre ekonomický trestný čin sa zvyčajne končí zastavením pre nedostatok dôkazov. Súd nemôže často účelovo založeným firmám siahnuť na majetok, lebo už žiadny nemajú.

Zmeniť tento stav má schválený zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý dal do parlamentu minister spravodlivosti Tomáš Borec. V EÚ sme posledným štátom, ktorý prijal trestný postih firiem. Postihované však podľa neho nebudú môcť byť štátne orgány. Trestnú zodpovednosť bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.

Aké tresty hrozia firmám

Právnické osoby budú môcť byť trestne stíhané za približne 50 trestných činov. Okrem iného napríklad za trestné činy prijímania úplatku, podplácania a nepriamej korupcie, podielnictva, legalizácie príjmu z trestnej činnosti a  neoprávnené zamestnávanie. 

Za spáchanie trestných činov budú môcť dostať firmy rôzne tresty - súd bude môcť rozhodnúť o zrušení právnickej osoby, prepadnutí majetku, veci, firme môže zakázať činnosť. Odsúdená firma nebude môcť prijímať dotácie alebo subvencie či eurofondy. Nebude sa môcť zúčastniť verejného obstarávania. Za trestný čin je hrozí tiež finančný trest od 1 500 eur do 1,6 milióna eur. Rozsudok nad firmou bude zverejnený.

"Minister mal byť odvážnejší," komentoval zmeny v zákone poslanec Daniel Lipšic. Zákon označil za "čajový." Vadilo mu, že výška pokuty nie je odstupňovaná podľa zásadnosti trestného činu a zákon nemyslí pri postihoch ani na recidívu.

Ďalším problémom zákona podľa neho je, že firmy nebudú môcť byť postihované za ekonomické trestné činy. Mimo zákona sú napríklad trestné činy poškodzovania veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa či marenie konkurzného konania. Na príklade firmy Váhostav ilustroval, že firma by podľa nového zákona za miliónové dlhy a poškodzovanie veriteľa alebo marenie konkurzného konania nemohla byť trestne stíhaná. 

"Je zvláštne, že ľavicová vláda, ktorá je veľmi obozretná k podnikaniu, prišla do parlamentu s návrhom zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý vynecháva takmer všetky ekonomické trestné činy z tohoto návrhu. A práve postih ekonomických trestných činov bol hlavným dôvodom pre ktoré bol tento inštitút postupne v krajinách kontinentálneho práva zavádzaný," pripomenul v parlamente. 

Presadzoval trestanie firiem aj za nevyplatenie mzdy a odstupného, za podvod, úverový podvod, subvenčný podvod, podvodný úpadok či zavinený úpadok, legalizáciu príjmu z trestnej činnosti a poškodzovanie veriteľa, podvodné konanie v podnikaní a machinácie pri verejnom obstarávaní.

SMER - SD podľa D. Lipšica podľahol lobingu Klubu 500 a ďalších zamestnávateľských asociácií, aby zaviedol do zákona len skutkové podstaty, ktoré sú prísne viazané na európsku legislatívu. Tá hovorí len o nevyhnutnom minime.

V pozmeňovacom návrhu navrhol diferenciáciu výšky peňažného trestu podľa závažnosti spáchaného trestného činu. Ak by firma opätovne spáchala trestný čin, dolné a horné hranice sadzby finančného postihu by sa zvýšili o tretinu. Napríklad pri odsúdení na tri roky navrhol hranicu finančnej pokuty od 2-tisíc do 400-tisíc eur.

Alojz Hlina navrhol rozšírenie trestných činov o trestný čin neoprávneného podnikania. Reagoval tak na to, že dosiaľ niektoré nebankové spoločnosti podnikali bez povolenia NBS.

Minister spravodlivosti T. Borec pripomenul, že opatrenia, ktoré A. Hlina navrhol, už zákon rieši. Trestanie právnických osôb za úžeru, poškodzovanie spotrebiteľa a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi navrhol do zákona ústavnoprávny výbor.

Návrhy opozičných poslancov parlament neschválil.

Zamestnávatelia pri pripomienkovaní návrhu argumentovali, že trestné stíhanie, zákaz činnosti firmy či jej zrušenie ohrozí zamestnanosť. Napokon sa do zákona dostala možnosť, aby sa firma mohla "vyviniť" v prípade, ak dokáže, že urobila všetky opatrenia na to, aby nedochádzalo k žiadnej trestnej činnosti. Viaceré skutkové podstaty trestných činov sa z neho vyňali.

Premiér Robert Fico začiatkom júla oznámil, že trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb bude len minimálna. Dohodol sa na tom so zástupcami zamestnávateľov na rokovaní Rady solidarity a rozvoja. Dôvodom boli obavy z jej zneužívania na konkurenčný boj medzi podnikateľmi.

Jaromír Čižnár pri predstavovaní správy o činnosti prokuratúry za minulý rok konštatoval, že ak by na Slovensku existovala trestná zodpovednosť firiem, lepšie by sa objasňovali pochybné reštrukturalizácie a legálnym spôsobom by sa prečistilo firemné prostredie.

Čo je v zákone

  • Zákon sa pripravoval už od roku 2013. Ministerstvo spravodlivosti posunulo návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb do pripomienkového konania v decembri 2013. Na rokovanie vlády sa dostal vlani v lete. Vláda vtedy o ňom bez vysvetlenia dôvodov prerušila rokovanie. Parlament ho schválil 13. novembra. Platiť by mal od júla 2016.
  • Pri trestnej zodpovednosti právnických osôb už ide o priame trestné stíhanie právnickej osoby, bez dokazovania viny konkrétnej fyzickej osoby. Firma by mala byť zodpovedná aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá konala za právnickú osobu, nie je za takýto trestný čin zodpovedná.
  • Trestný čin sa bude považovať za spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej záujme, alebo v rámci jej činnosti, alebo jej prostredníctvom. Zákon má postihovať napríklad štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, alebo inú osobu, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať.
  • Trestná zodpovednosť právnickej osoby nemá zaniknúť ani vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy. Trestná zodpovednosť právnickej osoby, ktorá bola zrušená, má prejsť na všetkých jej právnych nástupcov.
  • Za spáchaný trestný čin môže súd zrušiť právnickú osobu, rozhodnúť o prepadnutí majetku, veci, o peňažnom treste až do výšky 1,6 milióna eur. Môže jej tiež zakázať činnosť. Firma by sa nemohla zúčastniť verejného obstarávania, nemohla prijímať dotácie jeden až desať rokov. Súd môže firme zabaviť majetok a peniaze už keď sa začne trestné stíhanie.