Podľa prieskumu Združenia mladých podnikateľov Slovenska patrí „stálosť legislatívy a frekvencia zmien“ medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku. V prieskume sa umiestnila na treťom mieste. Za najväčšiu bariéru podnikatelia označili daňové a odvodové zaťaženie, druhým obmedzením sú registračné, nahlasovacie a administratívne povinnosti.

Drahé podnikanie

V ostatných rokoch zasiahla Slovensko doslova legislatívna smršť – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie.

Podľa Jána Solíka zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska v roku 2015 sa počet noviel v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o viac ako 56 percent. Niektorý z desiatich zákonov zásadne ovplyvňujúcich podnikanie sa teda v roku 2015 menil v priemere každého 9,36 dňa.

Podnikatelia musia sledovať, ktoré zmeny sa ich dotýkajú a čo budú pre nich znamenať. Dôsledkom je, že sa nemôžu naplno venovať svojmu podnikaniu a musia sa zaoberať napĺňaním byrokratických požiadaviek, právnickým a účtovníckym problémom.

Predražuje to ich podnikanie, zhoršuje to ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie.

„Pre Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi s iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie, alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť.“ Uvideli to predstavitelia podnikateľskej sféry – Združenia mladých podnikateľov Slovenska, Združenia podnikateľov Slovenska a Podnikateľskej aliancie Slovenska. 

Pokazená brzda

Zmeny zákonov v ekonomickej oblasti majú od 1. októbra 2015 najprv prejsť posudzovaním vplyvov na podnikateľské prostredie. Platí, že zákony by mali pred riadnym pripomienkovým konaním ísť do predbežného pripomienkového konania.

Vtedy by sa k nim mali vyjadrovať zástupcovia podnikateľov a zamestnávateľov. Podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich mala vplyv na podnikateľské prostredie.

Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca jednotná metodika posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie by mala byť „brzda, ktorá spomalí legislatívnu smršť, zabráni príchodu nezmyselných zmien, pomôže identifikovať úpravy, ktoré by podnikateľské prostredie zhoršili.“ Tento postup však ministerstvá a štátne inštitúcie nedodržiavajú.

Z 300 materiálov skoro polovica bola takých, pri ktorých predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky. Napríklad pri balíku šiestich daňových zákonov ministerstvo financií začalo medzirezortné pripomienkové konanie cez prázdniny a až potom ich dalo do predbežného pripomienkového konania na dva či tri dni.

Ministerstvo dopravy nedodržalo pravidlá pri jedenástich predložených materiáloch, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri deviatich materiáloch.

„Sme presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad na vplyvy na spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu, či prílepky. To všetko prispieva k neprehľadnému prúdu noviel, v ktorých sa najmä malí a strední podnikatelia nemajú šancu vyznať,“ pripomenul Peter Kremský z Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Čo navrhujú podnikatelia

Zástupcovia troch podnikateľských združení navrhli niekoľko krokov, ktoré by do tvorby zákonov priniesli systém, logiku, udržateľnosť a stabilitu.

Zástupcovia podnikateľov navrhujú jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov. V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy.

„Navrhujeme, aby zákony vstúpili do platnosti vždy napríklad od 1. januára a 1. júla kalendárneho roka. To by pomohlo sprehľadniť zmeny a ukázalo by aj na ich množstvo, čo by pomohlo robiť ich uvážlivejšie a premyslenejšie.“

Do legislatívy by sa mal zaviesť princíp one in, one out. Podľa neho by sa pri tvorbe nového zákona muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov.

Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je často pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by napríklad pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word.

Podnikatelia navrhujú vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho zoznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dopad zákona. Terajšie platformy sú príliš zložité a byrokratické, zle štruktúrované.

Skvalitniť prípravu zákonov by mohla Rada pre regulačnú politiku. Podnikatelia si myslia, že podobne ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by táto rada analyzovala legislatívu a jej dopady na podnikateľské prostredie. Súčasné vyjadrenia ministerstiev o dopade noviel na podnikanie sú často zjednodušené a účelové.

Zákony, ktoré zásadne ovplyvňujú podnikanie a ich zmeny v rokoch 2013 2014 a 2015
Názov právneho predpisu Rok 2013 Rok 2014 Rok 2015
Obchodný zákonník 3 1 3
Zákon o dani z pridanej hodnoty 3 2 2
Zákon o dani z príjmov 3 3 6
Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice 3 2 3
Zákon o správe daní 2 4 4
Zákon o účtovníctve 0 1 2
Zákon o obchodnom registri 2 2 2
Zákon o sociálnom poistení 3 5 7
Zákon o zdravotnom poistení 5 3 6
Zákonník práce 2 3 4
Noviel celkom za daný rok 25 26 39
Priemerný počet noviel v jednom mesiaci 2,08 2,17 3,25
Zdroj: ZMPS