Namiesto sladkých vyznaní sú pokryté negatívnymi nápismi. Šokovať môže aj obchodná značka, pod ktorou sa predávajú: Porníky. Obchod s netradičnými perníkmi si založili tri mladé ženy Adriána Moravčíková, Zdenka Bubáková a Romana Metelková.
Hejterky telom a dušou, ktorým nechýba - ako samé hovoria -, nekorektný humor. Nápad s predajom netradičných perníkov sa v ich hlavách zrodil tak povediac z nudy. Unavovali ich klasické perníky s presladenými názvami, a tak si povedali, že tomu dodajú trocha vtipu a rebélie.
Aj keď perníky predávajú ešte len od septembra, odberateľov už majú nielen z rôznych kútov Slovenska, ale aj Čiech. Ich prvý produkt si kúpil priateľ jednej z perníkárok, a potom zopár kamarátov. Nikdy sa vraj ale neorientovali na predaj známym. Požiadali ich len o zdieľanie facebookovej stránky, a potom sa obchod rozbehol sám.
Keď sa aj pernikárky hanbia
V súčasnosti mesačne predajú podľa vlastných slov niekoľko sto kusov Porníkov. V ponuke ich majú v rôznych farebných prevedeniach a veľkostiach, od čoho sa odvíja aj cena. Menší stojí šesť eur, väčší deväť eur. Ich výrobu prenechali profesionálom. Spolupracujú s pekárňou, ktorá už roky používa vlastný tajný recept. Perníky im tam pečú, podľa predlohy ozdobujú a hygienicky balia.
Perník Zdroj: Porníky
Dizajn si vymýšľajú mladé podnikateľky. Často však dostávajú inšpiráciu aj priamo od ľudí, ktorí si nechávajú vyrábať perníky s vlastnými popismi. Ako keď si dal jeden zákazník vyrobiť perník „Ľúbim sa“. Bol určený jeho otcovi, ktorý si to vraj často hovorí. Teraz si takýto perník môžu kúpiť aj iní.
Niekedy perníkárky dostávajú žiadosti aj na nápisy, pri ktorých sa vraj už samé hanbia. Najmä, keď sú na ich vkus príliš vulgárne. Ako sa ale hovorí: „Náš zákazník, náš pán,“ a tak vyhovejú každému prianiu. Zákazníkom z Bratislavy perníky odovzdávajú osobne, ostatným ich posielajú poštou. Zavše ich klienti prosia, aby svoju obchodnú značku na balík neuvádzali. „My to ani nerobíme, ale asi sa boja, čo by si ľudia pomysleli, keby im prišiel balík s logom Porníky,“ smeje sa A. Moravčíková.
„Čo je to za generáciu?!“
Perníky predávajú prostredníctvom webu, ale aj na trhoch. Boli už napríklad v Banskej Bystrici, Malackách a pred Vianocami predávali v hlavnom meste. Na osobnom predaji je podľa R. Metelkovej najlepšie pozorovať reakcie ľudí. „Najviac sa mi páčia tie pohľady a reakcie typu: ,Bože, čo je toto za generáciu?,‘ Dávame si čiarky, koľkým ľuďom sa to páči, alebo nepáči,“ hovorí.
Prieskum zatiaľ vraj vychádza v ich prospech. Negatívne reagujú najmä starší ľudia. I keď aj tí dokážu prekvapiť a na perníkoch sa zasmejú, alebo si jeden dokonca kúpia. Matka Z. Bubákovej bola tiež najskôr v šoku z toho, čo sa rozhodla spolu s kamarátkami predávať. Potom si ale zvykla a dokonca ich bola pozrieť a podporiť na jednom tržnom predaji. „Prišiel s ňou aj môj brat, kúpil jej perník ,Choď do riti!‘. Mama ho radšej rýchlo zjedla,“ spomína so smiechom Z. Bubáková.
Predajom nezvyčajných perníkov by sa v budúcnosti tri mladé ženy chceli živiť. V súčasnosti každá pracuje v úplne inej oblasti. Nemajú ale prehnané očakávania. Nateraz podľa vlastných slov budú rady, ak si Porníkmi zarobia na nejakú exotickú dovolenku. Keďže svoj vlastný biznis rozbehli len pred pár mesiacmi, zatiaľ väčšinu peňazí z predaja investujú do výroby nových produktov.
Z Facebooku na predajné pulty
O niečo ďalej je Demo Tivátor. Áno, ide o fiktívne meno, odvodené od projektu Demotivácia. Jej autor najskôr začal tvoriť vtipný obsah plný sarkazmu a hejtu na Facebooku. Dnes má na tejto sociálnej sieti viac ako 97-tisíc priaznivcov a tiež vlastnú webovú stránku, kde okrem iného promuje a predáva svoje produkty. Od nohavičiek s nápisom „Môj tato ťa zabije,“ cez šálky napríklad „Nebuď chuj“, tričká „Krajšia ako tvoje dieťa“, mikiny „Just don't do it“ až po čiapky s vlastným logom.
Svoju identitu drží admin Demotivácie v utajení. Oficiálne prezrádza len toľko, že pracuje v reklame. S Demotiváciou to podľa jeho slov vzniklo náhodou, spontánne a funguje to tak doteraz. „Nikdy som to nerobil kvôli nejakému príjmu a dúfam, že to tak zostane čo najdlhšie. Merch vznikol rovnako, ako tie pablblé obrázky. Napadlo mi niečo vtipné a spontánne som sa s tým chcel podeliť. Všetky tie tričká, mikiny a šálky som chcel v prvom rade sám pre seba a svoje okolie,“ hovorí.
To, že sa to páči väčšiemu okruhu ľudí, ako pôvodne zamýšľal, vníma ako bonus. Úprimne dodáva, že mu tiež pohladká ego, keď vidí ľudí chodiť vo veciach od neho. Autisticky sa vnútorne uchechtáva, keď príde na stretnutie s klientom a má na stole jeho šálku. Účelom ale podľa neho nie je nejaký masový predaj. Produkty sú skôr určené pre ľudí, čo sledujú Demotiváciu a vedia čítať medzi riadkami. „Respektíve, ako by jeden z najväčších mysliteľov našej doby povedal: ,Rozmýšľajú kontextuálne‘,“ dodáva.
