Štúdia ukázala, že medzi domácnosťami, ktoré sú z finančného hľadiska už „pod vodou“, majú najväčší podiel Afroameričania (30 percent) a Latinoameričania (27 percent).

Kombinovaný negatívny vplyv dlhov na kreditných kartách vo výške bilióna dolárov a dlhov zo študentských pôžičiek na úrovni 1,4 bilióna dolárov (1,2 bilióna eur) spolu so stagnujúcimi platmi, si tak vyberá svoju daň v podobe zlej finančnej situácie domácností.

A zatiaľ čo domy v USA znova získali hodnotu po finančnej kríze, ktorú odštartovali problémy na realitnom trhu a následná finančná kríza, mnohé domácnosti sa stále neodrazili od dna. „Milióny amerických rodín bojujú s nulovým alebo negatívnym bohatstvom,“ uvádza sa v správe. To podľa jej autorov znamená, že prípadné nečakané náklady, napríklad v súvislosti s chorobu, ich môžu položiť na lopatky. A túto nerovnosť by mohli ešte zhoršiť nové daňové úľavy pre bohatých.

Another confirming #Signals for our Cash-Strapped Consumer investing theme @EllesEconomy@TematicaGroup
One in five American households have ‘zero or negative’ wealthhttps://t.co/yqZy9yYz4N$COST $AMZN $ROST $TJX pic.twitter.com/7N552dmyJZ

— Chris Versace (@_ChrisVersace) November 12, 2017

Nižšie dane by pomohli bohatým

Daňové návrhy prezidenta Donalda Trumpa neprinesú americkej strednej triede úľavy, ktoré potrebuje na zvýšenie svojho bohatstva a zotavenie sa z finančnej krízy, povedal Josh Hoxie z Inštitútu pre politické štúdie.

Podľa odborníkov vláda by mala znížiť dane všetkým príjmovým skupinám, hoci aj z toho by najviac ťažili milionári. Príjmy po zdanení by totiž vzrástli o takmer sedem percent v prípade domácností, ktoré zarábajú viac ako jeden milión dolárov ročne a o menej ako dve percentá pri príjmoch v pásme 50 001 až jeden milión dolárov, uviedol portál MarketWatch.

A v prípade domácností s ročným príjmom do 50-tisíc dolárov, by sa zvýšili o necelé jedno percento, tvrdí Ernie Tedeschi, ekonóm v poradenskej spoločnosti Evercore IS, ktorý pracoval na ministerstve financií za predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu.

Bohatí sú bohatšími

Pri pohľade na súkromné príjmy, ako sú zárobky, dividendy, a tiež sociálne zabezpečenie, príjmy rodín v najvyššej príjmovej skupine stúpli o približne 90 percent za obdobie od roku 1963 až do roku 2016, zatiaľ čo v prípade rodín s najnižšími príjmami vzrástli o menej ako 10 percent, podľa separátnej správy, ktorú minulý mesiac uverejnil Urban Institute, nezisková skupina so sídlom vo Washingtone.

A táto priepasť medzi bohatými a chudobnými sa ešte prehĺbi. Hodnota aktív 25 najbohatších ľudí v Spojených štátoch, vrátane spoluzakladateľa Microsoftu Billa Gatesa, šéfa Amazonu Jeffa Bezosa či šéfa Facebooku Marka Zuckerberga, je dohromady 1 bilión USD. Táto 25-členná skupina vlastní viac bohatstva než 56 % populácie USA.