Žiadna komodita nereaguje na dianie v arabských krajinách tak citlivo ako ropa. V regióne sa nachádza významná časť svetových ropných rezerv. Krízy v tejto časti sveta sa v minulosti prejavili v troch ropných šokoch.

Vojnové operácie v Iraku

Keď v roku 1990 napadli iracké vojská susedný Kuvajt, zareagovali obchodníci adekvátne svojim skúsenostiam a očakávali problémy v zásobovaní ropou. V septembri 1990 sa ropa na londýnskej burze International Petroleum Exchange (IPE) predávala za 38,50 USD/b.

V polovici januára 1991 sa začala operácia Púštna búrka, ktorej výsledkom bolo oslobodenie Kuvajtu. Už v strede februára sa cena ropy na IPE dostala na hranicu 16,50 USD/b.

OSN navyše vyhlásila v roku 1990 protiiracké sankcie. Ich zrušenie bolo viazané na spoluprácu Iraku pri kontrole zbraní. Na vývoz ropy z krajiny platilo embargo.

Od roku 1995 však mohol Irak na základe programu Ropa za potraviny predať každých šesť mesiacov ropu v hodnote 5,26 mld. USD. Finančné operácie sa realizovali cez zaistený účet OSN.

Z nich bolo 30 percent určených na vyplácanie vojnových reparácií a za zvyšok sa pod dohľadom OSN prednostne nakupovali humanitárne potreby pre obyvateľstvo.

Neskôr OSN zvýšila kvótu na vývoz ropy, ale vzhľadom na zlý technický stav ropných zariadení ju krajina nebola schopná plne využiť. Pritom v Iraku sa pred uvalením sankcií denne ťažili približne tri milióny barelov.

V rámci programu OSN potom vyvážal približne 2,3 milióna barelov denne. Podľa odhadov 200- až 400-tisíc barelov denne Irak nelegálne vyvážal cez Sýriu a Turecko.

Predvojnová neistota

V marci 2002 po prvýkrát prezident USA verejne vyhlásil, že riešenie situácie v Iraku a jeho odzbrojenie je možné aj vojenskou cestou. Odvtedy zaľahla na burzy neistota a ceny s malými výkyvmi neustále rástli.

Napriek tomu, že hospodárstvo USA sa nespamätalo z recesie, spotrebiteľské krajiny žiadali od OPEC dodávky nad rámec ťažobných kvót kartelu. Krajiny dopĺňali svoje strategické aj komerčné zásoby a pripravovali sa na možný výpadok ropy v prípade vojny.

Na začiatku marca 2003 sa barel ropy Brent obchodoval za viac ako 34 USD. O dva týždne nato sa začala vojenská operácia USA a Veľkej Británie. Na trh tak prestalo pritekať 1,7 milióna barelov denne.

Ostatní členovia OPEC v marci zvýšili dennú ťažbu z 24,5 milióna na 26,5 milióna barelov. Dodávky zvyšovali najmä Saudská Arábia a Kuvajt. Saudská Arábia, najväčší svetový exportér ropy, dosiahla pritom najvyššiu ťažby za posledných 21 rokov. Svoj vývoz rekordne zvýšilo aj Rusko, ktoré je v súčasnosti druhým najväčším svetovým exportérom, pričom chce v zvyšovaní produkcie pokračovať.

Vojnová prémia klesá

Za posledný mesiac pritom poklesla cena ropy o 30 percent. A môže klesať aj naďalej, ak členovia kartelu nezastavia zvýšenú ťažbu ropy a neobnovia ťažobné kvóty, ktoré po vypuknutí vojny zrušili.

OPEC ohlásila mimoriadne rokovanie na 24. apríla. Členovia budú diskutovať o znížení ťažby ropy, lebo jej cena sa už teraz nachádza v dolnej polovici cenového rozpätia OPEC, ktoré je od 22 do 28 USD za barel.

Cena ropy Brent na londýnskej burze IPE(USD/barel)

PRAMEŇ: Moneyline Telerate

Pretože obavy z horiacich ropných vrtov, a teda aj minimálne ročného výpadku dodávok irackej ropy sa nenaplnili, hrozí na trhu prebytok ropy. Dopyt a ponuka sa na ropných trhoch stretli kvôli slabému hospodárstvu už pred mesiacmi pri hranici 20 USD za barel.

Cena sa však zvýšila v dôsledku „vojnovej prémie“ – rastúceho dopytu v snahe zvýšiť pred vojnovým konfliktom zásoby – o zhruba 10 USD. Táto prémia sa postupne znižuje súčasne s poklesom pravdepodobnosti dlhej vojny v Iraku.

V najbližších mesiacoch sa pritom očakáva súboj o dlhodobé kontrakty ropy z Iraku. Americké spoločnosti ExxonMobil, ChevronTexaco a ConocoPhillips budú súťažiť s britsko-holandskou spoločnosťou Shell, britským BP, francúzskym TotalFinaElfom, ruským Lukoilom a čínskymi štátnymi spoločnosťami. Najväčšie straty pritom môžu zaznamenať ruské spoločnosti.

Irak musí zostať v OPEC

O právo na ťažbu irackej ropy a o obchodovaní s ňou sa vedie tvrdý boj už od 1. svetovej vojny. Podľa oficiálnych štatistík dosahujú overené zásoby ropy vyše 112 mld. barelov, čo je desať percent svetových zásob.

Predpokladané zásoby sa však odhadujú na 220 mld. barelov, čo zvyšuje podiel Iraku na svetových zásobách na 25 percent. Pre nízky obsah síry sa iracká ropa považuje za jednu z najkvalitnejších. Jej ťažba vychádza na 1 USD/barel, čo je 14-krát menej ako v prípade severomorskej ropy Brent.

Analytici sa zhodujú v názore, že akákoľvek nová iracká vláda bude potrebovať prílev západného kapitálu, aby dosiahla predvojnovú úroveň dennej ťažby. Súčasne sa domnievajú, že voľné zvyšovanie ťažby ropy bez ohľadu na kvóty členov OPEC by bolo pre producentov samovraždou.

Riaditeľ Ofxordského inštitútu pre energetické štúdie Robert Mabro pre Reuters povedal, že cieľom každej krajiny, ktorá vyváža ropu, je dosiahnuť zisk. Preto sa aj ťažba ropy musí prispôsobiť tomuto cieľu. Dodal, že ak by sa cena ropy zrútila, Irak by bol prvý, kto by žiadal o obmedzenie ťažby. Bude totiž potrebovať peniaze oveľa naliehavejšie než ktokoľvek iný.

Po nevyhnutnej obnove ťažobných zariadení by mala v prvej etape denná produkcia dosiahnuť tri až 3,5 mil. barelov denne a v nasledujúcich piatich rokoch by sa mala zdvojnásobiť.

Ťažba pravdepodobne neostane bez kontroly, pretože aj veľké ropné koncerny uprednostňujú podielovú ťažbu. To znamená, že sa dohodnú na svojich ročných kvótach. Tento prístup poisťuje investorov a súčasne zabezpečuje zisk, najmä v období, keď je cena ropy na svetovom trhu nízka.