Pri hypotéke s viazanosťou úroku na jeden rok sa tento podľa vyjadrení banky pohybuje od mínus 0,03 do plus 0,03 percenta. „Väčšina klientov zaplatila mierny kladný úrok, ale sú takí, ktorí mali sadzbu mierne zápornú,“ povedala pre portál finans.dk špecialistka na hypotéky v banke Lise Nytoft Bergmann.

Klienti podľa nej platia naďalej všetky náklady na obstaranie hypotéky (poplatok za poskytnutie úveru či poplatok za vedenie úverového účtu), ale náklady sú znížené o dotovaný úrok. Situácia je natoľko bizarná, že IT systémy musela banka preprogramovať, pretože sa v minulosti nestretla s tým, že by z úverov nedostávali úrok.

Špecifiká dánskych hypoúverov

Dánske hypotéky sú v porovnaní so slovenskými špecifické, preto sú úlety do záporných úrokov na rozdiel od našej reality možné. Banky v Dánsku môžu ponúknuť len taký objem hypoték, ktoré si dokážu zafinancovať na trhu. To znamená, že všetky hypotéky musia byť 100-percentne kryté hypotekárnymi dlhopismi (mortgage bonds), ktoré vydáva len hypotekárna banka. Ide o obdobu slovenských hypotekárnych záložných listov (HZL), ktoré emitujú banky na Slovensku a ich predajom získavajú kapitál na hypotekárne úvery.

Kým naše banky môžu hypotéky poskytovať aj z depozít (vkladov), v prípade dánskych bánk to nie je možné. Úroky na hypotékach v Dánsku sú tak pre klientov najtransparentnejšie – závisia len od ceny dlhopisov na trhu (v prípade hypoték so záporným úrokom to boli jednoročné a trojročné dlhopisy) plus sa k nim priráta nejaká marža banky.

Dánski klienti bánk, ktorí si uložili úspory, sa môžu tešiť na extra poplatky. Za uloženie peňazí na účty im plánujú niektoré dánske banky vyrubiť negatívny úrok. Napríklad banka FIH Erhvervsbank plánuje zaviesť budúci mesiac poplatok z vkladov ľudí vo výške 0,5 percenta - zasiahne tak úspory 26-tisícom sporiteľov, ktorí majú v banke celkovo 8,5 milióna korún.

Poplatok sa bude vyberať na konci každého štvrťroka a znamená, že sporiteľ príde o časť nasporených peňazí. Najväčšia dánska banka Danske Bank zasa potvrdila, že nad týmto krokom uvažuje len v prípade, ak budú negatívne sadzby zavedené roky.

Experiment na reakciu dlho nečakal

V Dánsku banky už vyvolali debatu o tom, či je z ich pohľadu morálne predávať hypotéky zadarmo (respektíve so stratou). Prvou reakciou bolo, že bankoví lídri Nordea aj Nykredit minulý týždeň odmietli ponúkať na trhu dlhopisy s krátkodobou viazanosťou, ak ich výnosy budú záporné. „Záporné sadzby sú výzvou pre celý hypotekárny sektor,“napísalo tlačové oddelenie Nordea Kredit.

Hovorkyňa banky Maria Lindeberg pre TREND.sk povedala, že v spolupráci s regulačnými úradmi budú chcieť banky nájsť dlhodobé riešenie, aby boli spokojní nielen banky ako investori (kupujú hypotekárne a štátne dlhopisy so stratou), ale aj banky ako veritelia (ponúkajú úvery a berú na vlastné triko straty sú vo forme záporného úroku).

Jediným víťazom je na prvý pohľad len klient, ale len do určitej miery: Ak budú banky aj naďalej odmietať emitovať a nakupovať dlhopisy, hypotekárny trh sa zmrazí a obmedzí sa úverovanie.

„Dánske ministerstvo obchodu vytvorilo pracovnú skupinu, aby táto zvážila možné prístupy k riešeniu negatívnych sadzieb hypoték. Podieľame sa na tejto pracovnej skupine a kým nebudú výsledky, nebudeme sa k téme ďalej vyjadrovať,“ dodala M. Lindeberg.

Stabilný menový kanál

Za celou situáciou je až chorobná posadnutosť dánskej centrálnej banky, ktorá posledné štyri týždne znížila svoju základnú úrokovú sadzbu už štvrtýkrát po sebe na mínus 0,75 percenta. Bránila tým kurz meny pred výrazným posilnením, ktoré by mohlo dánsku korunu vytlačiť zo stanoveného kurzového kanála voči euru. Ten je stanovený v rozpätí 2,25 percenta na každú stranu stredného kurzu 7,46038 koruny za euro.

Ak by na intervencie centrálna banka rezignovala, ako to urobila pred mesiacom švajčiarska centrálna banka, podkopalo by to dánsku ekonomiku - koruna by posilnila, exportérom by sa vývoz predražil a krajina by sa stala menej konkurencieschopnou.

Situácia sa dostala až tak ďaleko, že Dáni pozastavili predaje štátnych dlhopisov a centrálna banka divoko rozpredáva dánske koruny za cudzie meny v rámci intervencií na oslabenie vlastnej meny, čím si zvyšuje devízové rezervy (len v januári na intervencie minula 100 miliárd dánskych korún v prepočte 13,4 miliardy eur).

Tieto kroky spôsobili, že výnosy z dlhopisov s viazanosťou kratšou ako päť rokov sa predávajú so záporným úrokom a zmietli so sebou úroky z emisií hypotekárnych dlhopisov.

Koľko investor za robí na dánskych štátnych dlhopisoch | Create infographics

Prečo investori nakupujú dlhopisy aj so stratou?

V januári oznámila Európska centrálna banka (ECB) začiatok novej éry - programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE), v rámci ktorého bude od marca mesačne nakupovať súkromné i štátne dlhopisy v hodnote 60 miliárd eur každý mesiac.

Tento krok nepochybne povedie k ďalšiemu zníženiu výnosov európskych štátnych dlhopisov, ktoré sú už teraz pod paľbou súkromných investorov, ktorí hľadajú čo najbezpečnejšie uloženie svojich peňazí. Silný dopyt po týchto dlhopisoch spôsobil, že sa výnosy niektorých z nich dostali do záporných čísel. To znamená, že investori už vopred vedia, že o niekoľko rokov nedostanú plnú sumu peňazí naspäť.

V prípade štátnych dlhopisov je tento jav známy. Investori sú jednoducho ochotní zaplatiť za privilégium požičať svoje peniaze vybranej krajine a to aj s vedomím, že sa im vráti menej, než pôvodne investovali.

Ďalším dôvodom ochoty investorov akceptovať záporný výnos u dlhopisov môže byť očakávanie zdĺhavého poklesu cien, teda deflácie. Eurozóna do nej spadla v decembri a dá sa očakávať, že v nej nejaký čas zostane. Akákoľvek suma v eurách splácaná v budúcnosti teda bude mať v prípade deflačného prostredí väčšiu hodnotu ako v čase jej požičanie.

Navyše, v čase, kedy sa stále intenzívnejšie diskutuje, že Grécko opustí eurozónu, investícia do dvojročných nemeckých bodov s úrokom mínus 0,16 percenta je riešením neistoty. „V skutočnosti platíte 16 bázických bodov ako poplatok za to, že udržíte svoje peniaze v bezpečí,“ povedal pre The Economist analytik David Lloyd zo spoločnosti M&G.

Nezvyčajný je však pokles výnosov do negatívneho pásma na trhu korporátnych dlhopisov.

Podľa informácií denníka The Financial Times sa tento jav práve objavil v prípade švajčiarskeho potravinového koncernu Nestlé. Výnos štvorročného, v eurách denominovaného dlhopisu sa splatnosťou 2016, ktorý sa teší v poradí tretiemu najlepšiemu ratingu na úrovni Aa2, sa začiatkom februára dostal až na hodnotu mínus 0,002 percenta. Nikdy v histórii sa to žiadnemu firemnému dlhopisu ešte nepodarilo (na pár hodín sa to podarilo minulý týždeň aj ropnému gigantu Shell).

Švajčiarsky potravinársky koncern má ročné tržby okolo 100 miliárd dolárov, z čoho mu desatina ostane na zisku. Vďaka stabilite odvetvia ide o jedného z najspoľahlivejších dlžníkov. Aj keď na rozdiel od štátov nemôže vyberať dane, trh mu verí viac než Grécku či Taliansku.

Teoreticky by investori na defláciu mohli zarobiť tak, že budú len držať hotovosť a žiadne dlhopisy nekupovať. Prostriedky sa im časom zhodnotia. Lenže ani hromadenie peňazí na bankových kontách dnes nie je zadarmo, pretože banky z vkladov v eurách strhávajú úrok, a snažia sa tak na klientov preniesť zápornú sadzbu ECB (mínus 0,20 percenta), ktorá bola zavedená vlani.

Alternatíva v podobe skladovania peňazí v trezoroch zase vyžaduje dodatočné náklady a je v 21. storočí nepraktická.

Portfóliovým manažérom naviac nákup dlhopisov často prikazujú ich investičné stratégie. Určitú časť prostriedkov do prvotriednych obligácií jednoducho vložiť musia. „Je to samozrejme akt zúfalstva, ale nič iné im v mnohých prípadoch nezostáva,“ povedal pre portál iHNed.cz hlavný ekonóm J&T Banky Petr Sklenář s tým, že správcovia aktív musia voliť menšie zlo.