Domáci kapitálový trh ide naďalej po vlastných koľajach. Nijako nereaguje na pozitívne ani negatívne svetové udalosti, ktoré na väčšine búrz v rozvinutých i susedných krajinách privádzajú investorov do extázy či do zúfalstva.
Neplní svoje základné funkcie. Neposkytuje firmám a komunálnej sfére nové zdroje financovania ani presne neoceňuje aktíva firiem a ich podnikateľské zámery.
Prekvapujúci nezáujem
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sú podmienky na získavanie peňazí prostredníctvom kapitálového trhu výrazne lepšie. Úrokové sadzby na medzibankovom trhu sa znížili prakticky o polovicu.
Investori, reprezentovaní najmä vzmáhajúcimi sa správcami podielových fondov, volajú po nových emisiách. Fondy zamerané na domáci trh kupujú za financie investorov len zriedkavo iné cenné papiere, ako sú štátne dlhopisy. Podľa ich manažérov totiž nie je na Slovensku do čoho investovať.
Potenciálni emitenti, naopak, tvrdia, že o ich emisie nie je na trhu záujem. To potvrdili aj skúsenosti s historicky prvou akciovou emisiou spoločnosti Novitech, a.s., Košice.
Prvá domáca technologická emisia sa zatiaľ neujala a stretla sa len s nezáujmom. Ani po niekoľkých mesiacoch nemá táto firma jediného nového akcionára, čo však môže súvisieť aj s prehnaným emisným kurzom.
Prostredníctvom Burzy cenných papierov v Bratislave bolo na predaj 30 percent akcií Novitechu. K dispozícii tak boli tri milióny kusov účastín, každá s menovitou hodnotou 1 Sk. Aranžér emisie, Prvá paroplavebná, o.c.p., a.s., Bratislava, ich potenciálnym záujemcom ponúkal až po 43 korún.
Táto cena sa mnohým investorom zdá privysoká, podľa podpredsedu Predstavenstva Novitechu Dušana Lukášika je však reálny predpoklad, že v období nasledujúcich troch rokov zdvojnásobia akcie svoju hodnotu. Firma totiž má v súčasnosti uzavreté kontrakty na tento rok v hodnote približne 80 mil. Sk. Plánované tržby by mali dosiahnuť 205 mil. Sk.
Vysoká časť tržieb Novitechu sa generuje vďaka projektom informačných systémov v štátnej správe. Novitech je typickým príkladom technologickej spoločnosti – bez dlhoročných vynikajúcich hospodárskych výsledkov, zato s jasným biznis plánom, podporeným už uzatvorenou štátnou objednávkou. Investorom to však zatiaľ nestačí.
Chýbajú obchodovateľné aktíva
Nedostatok investičných príležitostí na domácom kapitálovom trhu je hrozivý najmä v súvislosti s chystanou dôchodkovou reformou. Miliardy korún, ktoré pravdepodobne dôchodkové fondy naakumulujú, nebude možné minúť na Slovensku. Ich dopytu nebudú stačiť ani štátne dlhopisy či v súčasnosti populárne hypotekárne záložné listy.
Oba nástroje patria medzi veľmi bezpečné. Pravdepodobná stabilizácia ekonomiky však zrejme prinesie aj nízke úrokové sadzby.
Štruktúra obchodov BCPB
PRAMEŇ: Burza cenných papierov v Bratislave
Nástroje poskytujúce vyššie zhodnotenie však chýbajú. Nové verejne obchodovateľné dlhopisové emisie absentujú. A tak hrozí, že podstatná časť vyzbieraných fondov odtečie do zahraničia.
Zostáva jediná burza
Na konci minulého roka sa vzdala svojej licencie na organizovanie trhu Slovenská burza cenných papierov (bývalý RM-Systém Slovakia). Skončila tak už po roku činnosti pod novým menom. V žiadosti o súhlas s vrátením jej šéfovia uviedli, že stav kapitálového trhu na Slovensku nevytvára podmienky na úspešnú činnosť viacerých búrz.
RM-Systém a jeho nástupnícka burza vyčerpali obchodné možnosti splatením emisie dlhopisov Fondu národného majetku. Aj napriek tomu, že RM-Systém vynikal nad konkurentom podnikateľskou dravosťou i snahou o neustále zdokonaľovanie, nedokázal sa na trhu uživiť.
Na Slovensku tak ostal jediný organizátor trhu – Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB). Nad jeho budúcnosťou však tiež visí otáznik.
Od júla 2003 totiž prestane platiť obmedzenie, podľa ktorého sa museli všetky verejne obchodovateľné cenné papiere prevádzať len prostredníctvom burzy. Investori už budú mať príležitosť využívať aj takzvaný OTC trh (over the counter – cez priečinok) a obchodovať medzi sebou s akciami či dlhopismi aj cez centrálneho depozitára.
Takýto režim je prakticky vo všetkých krajinách a Slovensko sa k nemu znovu vráti. Približne od polovice roku 1995 štát burzy zvýhodňoval.
Tie profitovali z poplatkov za obchody, ktoré by ich inak mohli obchádzať. Počas existencie OTC trhu sa na ňom realizovalo niekedy až 80 percent ročného objemu obchodov.
Nový režim tak môže výrazne obmedziť príjmy BCPB. Tá zmenou systému určite utrpí.
V súčasnosti totiž profituje viac z vysokého počtu transakcií ako z vysokých objemov. Na jej trhu zrejme ostanú práve veľkoobjemové obchody so štátnymi dlhopismi, ale prevažná väčšina drobných transakcií utečie za nižšími poplatkami k centrálnemu depozitárovi.
Vedenie burzy zatiaľ nevie odhadnúť, akým spôsobom sa rozbeh takzvaných OTC obchodov dotkne jej tržieb.
Ako povedala pre TREND Emília Palková, generálna riaditeľka Strediska cenných papierov SR, ktoré sa ako jediné uchádza o licenciu centrálneho depozitára, OTC trh by sa mohol za priaznivých okolností rozbehnúť už pred koncom tohto roka.
Aj napriek tejto neistote si akcionári burzy rozdelili v apríli celý zisk na úrovni 20 miliónov korún, akumulovaný niekoľko rokov. Hlavní akcionári sa zhodujú v tom, že burza v súčasnosti nepotrebuje žiadne investície.
Záujem o fondy sa prebúdza
Jedinou rozvíjajúcou sa oblasťou kapitálového trhu tak už roky ostávajú otvorené podielové fondy. Získavajú si čoraz väčšiu priazeň drobných investorov.
Napriek nepriaznivej situácii na svetových trhoch, v dôsledku ktorej sa zhodnotenie viacerých akciových fondov domácich správcov pohybuje za posledných 12 mesiacov okolo 30 percent pod nulou.
Najmä peňažné a dlhopisové fondy slovenských správcov dosiahli za minulý rok výrazne lepšie zhodnotenie, ako ponúkajú vklady v bankách. Predovšetkým vďaka tomu v súčasnosti dosahuje prílev peňazí do fondov zhruba 300 miliónov korún týždenne.
Väčšina drobných investorov si zjavne neuvedomuje, že minuloročné zhodnotenie súviselo s pádom úrokových mier na peňažnom trhu, čo prudko zdvihlo hodnotu nakúpených štátnych dlhopisov. Takéto zhodnotenie sa už nebude opakovať.
Fondy zamerané na zahraničné trhy výrazne strácajú v súvislosti s posilňovaním slovenskej koruny voči euru a najmä doláru. Niektoré fondy zamerané na americké štátne dlhopisy dokázali v dolároch vyprodukovať vyše 10-percentný ročný zisk. Po zohľadnení kurzov sa však z pohľadu slovenského investora prepadli hlboko do červených čísiel.
