Ešte na začiatku tohto roka britská Office for National Statistics (ONS) oficiálne potvrdila, že pravidelné a dlho trvajúce dochádzanie do práce pripomína špecifickú depresiu, kedy sa ľudia cítia horšie, sú menej šťastní, menej spokojní, pociťujú úzkosť a majú dojem, že ich bežná činnosť nie je taká dôležitá.

Rozsiahla štúdia, do ktorej ONS zapojila viac ako 60-tisíc ľudí, z ktorých viac ako 90 percent do práce dochádzalo, tvrdí, že intenzívnu dochádzkovú mizériu zažívajú pracovníci, ktorých cesta do práce trvá od 60 do 90 minút. Ak z celkového času cestuje človek autobusom viac ako 30 minút, ide o najhoršiu kombináciu, píše spravodajský portál Daily Mail.

Výsledky štúdie naznačili, že dochádzanie negatívne ovplyvňuje naše osobné blaho a že ani vyšší príjem či lepšie bývanie nemôže tieto nepriaznivé efekty spojené s cestovaním do práce plne vykompenzovať.

„Táto správa hovorí to, čo mnohí z nás, ktorí trávia rána a večere sedením v dopravných zápchach alebo natlačení ako sardinky v železničných vozňoch, už vedia. Dochádzanie môže byť fuška,“ reagoval na štúdiu Daniel Newman z britskej Cardiff University.

„Predchádzajúce štúdie ukázali, že dochádzanie ovplyvňuje naše fyzické zdravie. Je pravdepodobné, že dochádzajúci menej cvičia a menej jedia domáce jedlá, a existuje aj vyššia šanca, že trpia nespavosťou a bolesťami kĺbov. Dáva zmysel, že takéto telesné neduhy môžu mať dopad aj na mentálne zdravie,“ dodal D. Newman pre Daily Mail.

Najspokojnejší z nespokojných

Skupina kanadských výskumníkov z McGill University sa nedávno pokúšala bližšie určiť súvislosť medzi spokojným dochádzaním do práce a použitým dopravným prostriedkom. Snažili sa zoradiť šesť hlavných spôsobov dopravy – autobus, auto, metro, vlak, bicykel a chôdza - a vytvoriť hierarchiu podľa spokojnosti po príchode do práce.

Ako podotýka portál Citylab, ideálne dochádzanie je žiadne dochádzanie, no takejto situácii sa teší len malé percento zamestnancov. V rámci výskumu, ktorého sa zúčastnilo približne 3 400 oslovených, sa najviac ľudí (85 percent) zhodlo, že spokojný príchod do práce zaznamenávajú vtedy, keď sa do nej dostanú po vlastných.

Takmer rovnakú spokojnosť ako pri chôdzi cítia aj ľudia, ktorí sa do práce dopravujú vlakom. So spokojným príchodom nemajú problém ani cyklisti. Výraznejší prepad však nastal v prípadoch, keď ľudia používajú auto a keď musia využívať hromadnú dopravu, či už ide o autobus alebo metro.

Dochádzanie ubíja, zažiť spokojný príchod do práce je náročné

Výsledky štúdie výskumníkov z McGill University Zdroj: www.citylab.com / Transportation Research Part F

Výskumníci brali do úvahy aj rôzne aspekty cestovania, akými sú napríklad doba cestovania, pohodlie, bezpečnosť dopravy, náklady, počasie či čakacia doba, dodáva portál Vox.

Staršie štúdie potvrdzujú, že chodci, cyklisti a iní aktívni dochádzajúci majú tendenciu si svoj presun viac užívať ako tí pasívni. Chodcom a cyklistom taktiež nehrozia žiadne dopravné zápchy, rovnako sú ušetrení aj neželaných úskalí, ktoré sú spájané s hromadnou dopravou a ktoré spokojnosť z cestovania nezvyšujú. Na prekvapenie výskumníkov si však cestu užívajú aj cestujúci vlakom.

Rozdielne vnímanie

O tom, ktorá dopravná metóda spôsobuje najmenšie psychické výkyvy, sa ale správa britskej ONS a štúdia kanadských výskumníkov rozchádzajú.

Zatiaľ čo kanadská štúdia propaguje vlakovú dopravu ako jednu z „najspokojnejších“ možností, oslovení Briti si spájajú cestovanie s vlakom s vyššou mierou úzkosti. Podobne britskí chodci by boli spokojnejší, keby mohli cestovať radšej autom.

Rozdielne vnímanie môže byť spôsobené výrazne odlišnou veľkosťou opýtaných respondentov, ktorí sa zúčastnili štúdií. Ako upozorňuje portál Vox, v prípade kanadskej štúdie ide o závery, ktoré výskumníci získali od relatívne malej skupiny a ktoré sa vzťahujú na jedno konkrétne mesto, na Montreal.

Trojhodinový zlom

V prípade, že cesta do práce trvá dlhšiu dobu, spokojnosť podľa očakávaní klesá bez ohľadu na zvolený režim dochádzania s každou ďalšou minútou. Napriek tomu podľa kanadskej štúdie chodci a cyklisti vnímajú dlhší cestovný čas prijateľnejšie. Ich spokojnosť sa v porovnaní s ostatnými možnosťami dopravy znížila len o polovicu.

Ak však doba cestovania prevýši hranicu troch hodín, spokojnosť klesať nezačne, ale sa ustáli. Britská štúdia naznačuje, že ľudia s veľmi dlhým časovým dochádzaním majú úplne iné skúsenosti ako tí, ktorí cestujú kratší čas. Ľudia sú zvyknutí čas pri dlhých cestách využívať produktívnejšie, poukazuje britský portál The Guardian.

Míňame čas, míňame peniaze

Priemerný dochádzkový čas Američana do práce bol v roku 2011 25,5 minúty, píše agentúra Reuters. Podľa sčítania ľudu 10,8 milióna Američanov v skutočnosti cestuje dlhšie ako hodinu, približne 600-tisíc ľudí musí dokonca absolvovať „mega-dochádzanie“, teda cestuje najmenej 90 minút.

Keď si človek nájdi chvíľu času, sadne si za stôl a spraví si súpisku nákladov, ktoré súvisia s dochádzaním do práce, môže zostať zaskočený, upozorňuje agentúra. Pokiaľ zamestnanec nedochádza do práce pešo, môže sa dopracovať k nemilej sume, ktorá v závislosti od spôsobu dopravy môže ročne predstavovať niekoľko tisíc dolárov, respektíve eur, nerátajúc hodnotu svojho času.

Spočítať si cestovné náklady sa rozhodla napríklad aj Kay Phillipsová, ktorá štyri roky musela kvôli práci cestovať približne 2,5 hodiny každý pracovný deň. Len za benzín za dané obdobie minula 43-tisíc dolárov (približne 33-tisíc eur).

Agentúra Reuters ďalej zdôrazňuje, že na dochádzanie do práce najviac doplácajú zamestnanci so slabšími príjmami. Na náklady na cestovanie musí takýto zamestnanec obetovať šesť percent z platu, ak do práce šoféruje sám, musí vyčleniť osem až deväť percent.