Na otázku odpovedali štyria ekonómovia:
TREND Barometer: Je dôchodkový systém v súčasnej podobe udržateľný?
Ivan Mikloš, bývalý minister financií
Prostriedky, ktoré sporitelia v druhom pilieri investujú na svojich účtoch prostredníctvom súkromných správcovských spoločností, ich tam ukladajú za účelom čo najvyššieho zhodnotenia, pretože čím vyššie toto zhodnotenie bude, tým vyšší budú mať dôchodok z druhého piliera. Štát by sa mal starať o to, aby pravidlá hry, ktorými určuje možnosti a obmedzenia s nakladaním s týmito prostriedkami, boli také, že budú minimalizovať hroziace riziko a maximalizovať možný výnos. Teda presne opačne, ako to robili bývalé Ficove vlády, ktoré napríklad zásadne obmedzili možnosti investovania do akcií práve v rokoch, kedy akciové trhy narástli takým spôsobom, že pripravili slovenských dôchodcov o prostriedky v kumulatívnej hodnote okolo 7 mld. eur.
Rovnako druhý pilier, a teda aj výnosnosť prostriedkov uložených v ňom, obmedzujú ďalšie kroky Ficových vlád, ako je zníženie príspevkov do druhého piliera alebo explicitný súhlas so vstupom, pričom je zjavné, že dobrovoľnosť druhého piliera je pre jeho vyššiu výnosnosť lepšie zabezpečiť explicitným nesúhlasom so vstupom.
Akákoľvek forma povinného, či už priamo alebo nepriamo vynucovaného investovania prostriedkov z druhého piliera do štátnych investičných projektov by bola len ďalším spôsobom ohrozujúcim a znehodnocujúcim potenciálne výnosy z takto investovaných zdrojov, a teda v konečnom dôsledku znehodnocovaním dôchodkov budúcich dôchodcov. Návratnosť a efektívnosť štátnych investícií je totiž všade na svete spojená s vyšším rizikom neefektívnosti, korupcie, a teda nižšej návratnosti. Na Slovensku to, žiaľ, platí dvojnásobne.
Radovan Ďurana, analytik INESS
Už dnes pravidlá investovania v II. pilieri umožňujú, aby 20 percent prostriedkov bolo investovaných v štátnych dlhopisoch. Sporitelia sa už teraz, v niektorých fondoch, podieľajú na financovaní štátnych výdavkov a projektov. Tento limit chráni ich úspory pred prílišnou koncentráciou, koniec koncov aj štáty môžu zbankrotovať. Rozširovanie tohto limitu by som nepovažoval za šťastné a žiaduce.
Štátne projekty sú chronicky známe predražením a oneskorenou dodávkou. Úspory by sa mali investovať do projektov, ktoré sú návratné, majú ekonomický zmysel aj bez nutnosti zdaňovania samotných sporiteľov. Konečné rozhodnutie by mal mať vždy samotný sporiteľ, štát by nemal nikoho nútiť. Za lepšiu stratégiu považujem diverzifikáciu úspor do zahraničia.
Martin Šuster, analytik RRZ
Pokiaľ vláda dá dôchodkovým spoločnostiam iba možnosť – nie povinnosť - investovať aj do domácich infraštruktúrnych projektov, pravdepodobne sa nič nezmení. DSS a DDS budú ďalej investovať prevažne na svetových kapitálových trhoch, kde vedia dosiahnuť lepšie výnosy pri tom istom riziku. Tu sú tri dôvody prečo by investovanie dôchodkových úspor na Slovensku v žiadnom prípade nemalo byť povinnosťou:
Jediným cieľom úspor v druhom a treťom dôchodkovom pilieri je priniesť sporiteľom, budúcim dôchodcom, čo najvyšší dôchodok. Dôchodkové spoločnosti dokážu v akciových a indexových fondoch dosiahnuť výnosy 6 až 10% ročne, napr. v mojom druhopilierovom fonde mám desaťročný priemerný čistý výnos 8,4%. Takéto vysoké výnosy nedokáže štát v infraštruktúrnych projektoch ponúknuť. Alebo z iného uhla, také vysoké náklady nechceme za úvery na stavby diaľnic či domov platiť, tie stavby by sa potom predražili. Keby štát nútil sporiteľov požičiavať naspäť štátu, pripravil by ich o vyššie dôchodky.
Tí sporitelia, resp. pracujúci, ktorí chcú zveriť svoje dôchodkové odvody štátu, môžu predsa zostať v prvom pilieri. Ak si niekto myslí, že slovenský štát hospodári s peniazmi lepšie než dôchodkové spoločnosti, má úplnú slobodu zostať iba v prvom pilieri. Odvody síce formálne idú Sociálnej poisťovni, ale tá je a aj naďalej bude vysoko dotovaná štátom. Čím viac odvodov do Sociálnej poisťovne zaplatí poistenec, tým menšiu dotáciu bude musieť dať Poisťovni štát a teda štátu zostane viac voľných zdrojov napr. na stavanie diaľnic či dotovanie nájomných bytov.
Jednou z výhod druhého a tretieho piliera je, že rozkladá riziká pre budúcich dôchodcov. Náš dôchodok z prvého piliera závisí od toho, ako sa bude dariť Slovenskej ekonomike, špecificky ako rýchlo porastú priemerné mzdy. Keby sa Slovensku nedarilo, ale zvyšok sveta by rástol svižnejšie, dôchodky z druhého a tretieho piliera sporiteľom čiastočne vykompenzujú nižšie prvopilierové dôchodky. Samozrejme, platí to aj naopak – ale v priemere to znamená, že súčet dôchodkov zo všetkých troch pilierov je menej rizikový než len z jedného piliera. Keby však sporivé piliere museli investovať na Slovensku, stratili by tento efekt diverzifikácie rizika.
Daniela Danková, Oranžová obálka
Mechanizmus investovania a riadenia rizík a limitov pri správe úspor sporiteľov v II. pilieri je dosť prísny a vyžaduje, aby sa do portfólia dôchodkových fondov nakupovali len kvalitné cenné papiere, ktoré sú kótované na burze alebo budú do 1 roka prijaté na burzu. Systém riadenia rizík zároveň vyžaduje, aby správcovia mali funkčný systém riadenia rizík, vyhodnocovali riziká pravidelne a zároveň vykonávali správu s odbornou starostlivosťou v prospech sporiteľov.
II. pilier spravuje budúce dôchodky ľudí, ktorí sa na tieto zdroje spoliehajú. V budúcnosti budú tieto úspory formovať viac ako tretinu dôchodkového príjmu. Z toho dôvodu musí regulácia veľmi prísne posudzovať priame investície do infraštruktúrnych projektov.
Správcovia, ktorí konajú v prospech sporiteľov, musia dôsledne posúdiť rizikovosť a výnosnosť každej investície a zároveň musí plniť kvalitatívne aj kvantitatívne limity na investičný proces. Z uvedeného môžeme predpokladať, že priame infraštruktúrne investície sú možné len v prípade sekuritizácie projektov cez osobitné právne entity (tzv. SPV - special purpose vehicles), pri ktorých dôjde k dôslednému odčleneniu investičného projektu od materskej spoločnosti a budú vykonaný dôsledný audit (due dilligence) pred samotným sekuritizačným procesom, t.j. vytvorením finančného nástroja.
Z pohľadu sporiteľa a v na jeho účet konajúceho správcu tak musí nová právna norma reflektovať na prísne požiadavky posúdenia nákladov a výnosov budúcej investície. Ak by to mali byť investície napríklad do nájomných bytov, nová právna entita musí jasne prezentovať obchodný zámer, zdroj financovania, očakávanú výnosnosť do budúcnosti a spôsob získania zdrojov (cez dlhové alebo majetkové cenné papiere, ktoré budú musieť byť prijaté na obchodovanie na burzu). Transparentnosť celého procesu je kľúčová, aby verejné alebo kvázi-verejné infraštruktúrne projekty boli podrobené dôslednému auditu pred samotným financovaním a sporitelia mali informáciu o očakávanej výnosnosti investície. Ak by úprava zákona o starobnom dôchodkovom sporení obmedzila prísne kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na investície, znížila by sa dôvera sporiteľov k správcovskej spoločnosti, čo by mohlo viesť k výraznému presunu sporiteľov do iných spoločností. Minulé skúsenosti s ohrozením dôvery v jednu spoločnosť vyvolali dosť výrazné odlivy sporiteľov.
Bez detailnejších technických informácií ohľadom spôsobu právnej úpravy je však náročné posudzovať tento zámer. Máme však za to, že kvalitatívne je súčasná právna úprava investičného procesu v II. pilieri dostatočná a skôr by sa malo pracovať na právnej úprave sekuritizačného procesu verejných alebo kvázi-verejných infraštruktúrnych projektov tak, aby sa na kvalitne pripravené projekty mohli vyžiť dlhodobé dôchodkové úspory Slovákov a Sloveniek.
