Vláda v programovom vyhlásení, o ktorom sa diskutuje v parlamente, deklaruje, že prijme veľa opatrení v oblasti boja proti daňovým a colným únikom, praniu špinavých peňazí. O tom, ako môžu napokon dopadnúť tieto opatrenia hovoria niektoré novely daňových zákonov, ktoré presadila minulá vláda a platia od januára. Daňový poradca Martin Tužinský hovorí, že viaceré právne úpravy sú účelové a nesystematické a “zjavne smerujú k cieleným daňovým únikom.“

Výnimky pre niektorých

Ak si dnes občan kúpi napríklad nehnuteľnosť, daň z príjmu, ak nehnuteľnosť predá, neplatí až po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti. Ak dom či byt predá skôr, z rozdielu medzi kúpnou cenou a predajnou cenou zaplatí nielen daň z príjmov (19 percent, respektíve 25 percent), ale aj zdravotné poistenie (14 percent).

Výnimku zo zdanenia príjmov si však potichu vylobovali osoby blízke finančnej skupine J&T. Stalo sa to v novele zákona o dani z príjmov, ktorá platí od januára.

„Podľa paragrafu 9 ods. 1 písm. k) zákona príjmom fyzickej osoby oslobodeným od dane z príjmu aj príjem z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok. Od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,“ vysvetľuje paragraf v zákone M. Tužinský.

Niektoré ustanovenia v novele zákona o dani z príjmov boli zase akoby šité na potreby Váhostavu, ktorý išiel do reštrukturalizácie. M. Tužinský hovorí konkrétne o paragrafe 17 ods. 32 písm. c).

Spoločnosť v reštrukturalizácii si v minulosti prijaté tovary a služby, ktoré spotrebovala v rámci svojej činnosti uznala do daňových výdavkov a znížila tak svoj základ dane.

„Potvrdením reštrukturalizačného plánu si spoločnosť môže svoje záväzky (z ktorých niektoré v minulosti predstavovali daňovo uznateľné náklady), ktoré veritelia neprihlásili do reštrukturalizácie odpísať a tento odpis je od dane oslobodený (§ 13 ods. 1 písm. d). Okrem toho, tie záväzky, ktoré boli v minulosti po splatnosti a bolo nutné o ich neuhradenú časť zvyšovať základ dane z príjmov (§ 17 ods. 27), v roku 2015 budú predstavovať podľa novely zákona odpočítateľnú položku. Rovnako, tie záväzky, ktoré sú po splatnosti sa „dodaňovať“ nebudú, takže daňovník v reštrukturalizácii má zabezpečené výsostné postavenie.“

Stačí už len dobre počítať a dobre plánovať. Takto je možné si do budúcnosti „našetriť“ daňovú stratu, ktorú bude možné postupne odpočítavať od základu dane. K týmto daňovým výhodám treba ešte pripočítať to, že pohľadávky veriteľov Váhostavu odkupuje štátna spoločnosť Slovenská reštrukturalizačná, a teda v konečnom dôsledku neznášajú stratu len samotní veritelia Váhostavu, ale každý občan Slovenska.

Čachre v stavebníctve

Ďalšou čiernou dierou pre daňové úniky je novela zákona o DPH. Zaviedol sa ňou prenos daňovej povinnosti pri dodaní stavby, časti stavby alebo stavebných prácach z platiteľa – poskytovateľa stavebných prác na platiteľa – príjemcu stavebných prác. To znamená, že DPH odvedie štátu firma na konci reťazca. Táto zmena mala byť reakciou na to, čo sa stalo malým stavebným firmám a živnostníkom, ktorí stavali pre Váhostav. Ten im za dodanú prácu nezaplatil, ale tieto firmy museli napriek tomu odviesť 20 percent DPH štátu.

M. Tužinský hovorí, že sme sa z kauzy Doprastavu či Váhostavu nepoučili.

„Ten, kto dodá stavbu, časť stavby alebo stavebnú prácu totiž (v porovnaní s inými platiteľmi DPH) nemusí takéto faktúry s prenosom daňovej povinnosti uvádzať v kontrolnom výkaze k DPH, a teda nie je možné v reálnom čase odkontrolovať, či vôbec bola v konečnom dôsledku DPH odvedená alebo nie.“

Podľa neho stačí, ak príde pár šikovných developerov. Subdodávatelia korektne vystavia faktúru s prenosom daňovej povinnosti. Subdodávatelia budú mať napríklad materiálové vstupy, z ktorých im vzniknú nadmerné odpočty. Tieto im štát vráti. Vystavené faktúry na developera však v kontrolnom výkaze k DPH neuvádzajú. Developer v rámci kontrolného výkazu k DPH nevykoná samozdanenie. Pri predaji predá nehnuteľnosť konečnému kupujúcemu a vystaví mu faktúru. DPH však štátu neodvedie. „V tomto prípade si stačí iba vhodne načasovať transakcie, navrhnúť ideálnu štruktúru skupiny (subdodávateľ – developer) a na daňový únik nie je potrebné nehnuteľnosť reálne ani dostavať. Nielen, že štátu nebude odvedená DPH, v konečnom dôsledku môže byť postihnutým konečný kupujúci,“ vymenúva dôsledky daňový poradca M. Tužinský.

DPH až zo zaplatenej faktúry

Kauza Váhostav bola pre minulú vládu motívom aj na zavedenie osobitného režimu DPH pre malých podnikateľov, ktorí môžu platiť DPH len z faktúr, ktoré im už odberateľ uhradil. Podstatou osobitného režimu je, že daňová povinnosť z dodaných tovarov a služieb vzniká až momentom prijatia platby za plnenie od odberateľa. Ide o dobrovoľnú úpravu, ktorú môžu využiť platitelia dane, ak ich ročný obrat v zmysle zákona o DPH je nižší ako 100 000 eur a nebol na nich vyhlásený konkurz alebo nevstúpili do likvidácie. Platitelia, ktorí sa pre osobitnú úpravu rozhodnú, to musia oznámiť správcovi dane. Platiteľ musí na faktúre pritom uviesť, že „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

Podľa M. Tužinského aj toto je priestor pre daňové úniky. „Čím viac faktúr totiž bude medzi platiteľmi faktúr, pričom dodávateľ uplatňuje osobitný režim a odberateľ je v „bežnom“ režime platenia DPH a čím viac čiastkových platieb medzi sebou uskutočnia, tým je väčší priestor pre nemožnosť ich skontrolovania. Ak zoberieme ešte faktor existencie mesačných a kvartálnych zdaňovacích období, je to relatívne veľký priestor pre daňové úniky.“