Michal Ľalík má bohaté skúsenosti so zemným plynom a jeho prepravou, Aktuálne zastáva pozíciu riaditeľa divízie obchodu v SPP, čím detailne pozná aktuálnu situáciu na trhu so zemným plynom na Slovensku aj v Európe. V rozhovore rozoberá dostatok zemného plynu, jeho cenu, naplnenosť zásobníkov, tranzit plynu či situáciu okolo LNG.
Ako momentálne vyzerá situácia na Slovensku so zemným plynom?
Podľa rozhodnutí ministerstva hospodárstva vydaného vo všeobecnom hospodárskom záujme je SPP subjekt, ktorý je povinný plniť európske nariadenie o skladovaní zemného plynu. Čiže sme zodpovední za to, aby sme k 1. novembru mali naplnené stavy zásobníkov, ktoré tomuto nariadeniu zodpovedajú. Ide zhruba o 17,76 terawatthodín. Aktuálne je naplnenosť približne na úrovni 60 percent, čo je v súlade s tým, ako sa zásobníky plnia všade v Európe.
Zároveň máme zakontrahované všetky objemy zemného plynu na to, aby sme 1. novembra stav naplnenosti stopercentne splnili.
Takže plynová kríza nehrozí?
Kríza rozhodne nehrozí.
Aká časť plynu pochádza už od neruských dodávateľov?
V súčasnosti už viac ako polovica, pretože povinnosť naplniť zásobníky je historicky najvyššia. SPP nikdy nemalo takú vysokú skladovaciu kapacitu, čo znamená, že zemný plyn aktuálne neodoberáme len z Ruska, ale aj od iných dodávateľov. Sme aktívni na trhoch v Rakúsku, v Českej republike, v Nemecku. Zemný plyn nakupujeme aj na Slovensku alebo dokonca aj priamo v zásobníku. Poradie jednotlivých kontraktov určujeme samozrejme podľa ceny tak, aby mix nákupných kontraktov bol pre nás a pre našich zákazníkov čo najvýhodnejší.
SPP dlhodobo tvrdí, že ruský plyn je najvýhodnejší. Čím to zdôvodňuje?
V prvom rade musím uviesť na pravú mieru tvrdenie, že ruský plyn najvýhodnejší. Nie je najvýhodnejší vo všeobecnosti, je najvýhodnejší pre nás, pre Slovensko a hlavne pre spoločnosť SPP. Netvrdím, že v Európe sa nedá kúpiť plyn za rovnakú cenu, alebo dokonca možno aj za nižšiu, ale neviem ho za tú cenu kúpiť tu na Slovensku.
Cenu zemného plynu vždy udáva veľkoobchodný trh. Každá krajina má svoj vlastný veľkoobchodný trh a každá krajina má svoju vlastnú cenu na ňom. Jednu z najnižších cien ponúka holandské TTF, čo je referenčný obchodný bod. Tam by som dokázal zemný plyn kúpiť za lacnejšie, ako kupujem v súčasnosti od Gazpromu. Ale bohužiaľ ten plyn by bol v Holandsku. Odtiaľ by som ho ešte musel prepraviť na Slovensko, čo by ma stálo ďalšie náklady, ktoré by spolu s cenou komodity celkovo boli ďaleko vyššie ako balík, ktorý platíme Gazpromu.
Pri dodávkach ruského zemného plynu do Európy je Slovensko najbližšie k Rusku, čo znamená, že keď Gazprom dodá zemný plyn Nemcovi alebo nám za rovnakú cenu, tak z nás má vyšší zisk, pretože náklady, ktoré musí vynaložiť na prepravu na Slovensko, sú ďaleko nižšie ako tie, ktoré musí vynaložiť na prepravu do Nemecka. Pre všetky ostatné zdroje je Slovensko úplne na konci tohto reťazca a preto preprava zo všetkých iných zdrojov je pre nás najdrahšia.
Ako drahá je cena ruského plynu napríklad v porovnaní s TTF?
Už niekoľkokrát sme komunikovali, že tá cena je veľmi podobná cene nemeckej. Koniec koncov, cenový index, ktorý je prítomný v zmluve s Gazpromom, sa odvíja od nemeckej ceny. Aktuálne je kontrakt, ktorý máme s Gazpromom, o viac ako 15 percent výhodnejší ako akýkoľvek iný plyn, ktorý na Slovensku viem dostať.
Aké sú náklady na tranzit plynu z Nemecka na Slovensko?
Ak sa vám podarí kúpiť ročné prepravné kapacity - od októbra do konca septembra - tak budúci rok budete za prepravu platiť zhruba 2,88 Eur/MWh. Samozrejme, závisí to od toho, či sa vám tú kapacitu podarí kúpiť optimálnym spôsobom. Tieto aukcie sa uskutočňujú iba raz za rok, pre všetky prepravné trasy súčasne a boli zrovna minulý pondelok. Spoločnosť SPP uspela v aukcii a prepravnú kapacitu z Nemecka smerom cez Českú republiku sme získali.
Môžete špecifikovať jej objem?
Nejdem hovoriť konkrétne čísla, ale je to objem, ktorý bude postačovať na plynulé zásobovanie našich zákazníkov.
Ale rozhodne to asi nie je objem, ktorý dokáže plne nahradiť ruský plyn?
Stále sa spoliehame na to, že ruský plyn sem bude prúdiť aj naďalej. Napriek tomu je tam ešte dostatok prepravnej kapacity, ktorú je možné v prípade potreby dokúpiť. Opačná situácia je napríklad na nemecko-rakúskej hranici, kde bola aukcia dvakrát prerušená, pretože o túto kapacitu je 11- alebo 12-násobne väčší dopyt nad ponúkanú kapacitu tohto prepojovacieho bodu.
Plánujete tento tranzit z Nemecka aj aktívne využívať?
Áno, ten tranzit využívame už aj v súčasnosti, a využívame ho už niekoľko mesiacov. Jednak máme svoju dcérsku spoločnosť v Českej republike, takže časť objemov predávame jej a zvyšok využívame pre naše potreby.
Aký plyn zo západu nakupujete?
Sú to štandardné spotové kontrakty, väčšinou uzatvorené na obdobie jedného roka.
Je pravda, že dlhodobejší kontrakt ponúka nižšiu cenu ako na spote?
Nie je to pravda, situácia je dokonca opačná. V súčasnosti producenti nemajú prebytky zemného plynu. Je preto nelogické, aby dlhodobé kontrakty uzatvárali za ceny nižšie, ako dokážu zobchodovať na spote, pretože o zemný plyn je veľký záujem. Naopak, pri dlhodobých zmluvách väčšinou producenti zahrnú do ceny aj určitú mieru rizík, čiže ich cena je potom o trochu vyššia ako cena na spotovom trhu.
Takže krátkodobé kontrakty sú z vášho pohľadu úplne dostatočné v súčasnej situácii?
Máme uzavretý dlhodobý kontrakt s Gazpromom a po dobu, kým ho budeme mať uzavretý a pokým bude v platnosti, nevidíme zmysel v tom, aby sme uzatvárali ďalší dlhodobý kontrakt.
Prečo?
Pretože dokým Gazprom je v stave dodávať nám zemný plyn, nemáme inú možnosť, ako tento zemný plyn odoberať. To je situácia, kedy nie je potrebné, aby sme mali dlhodobých kontraktov viac.
Hovorí sa o tom, že Gazprom zlyhal v dodávkach a je možné ho dať na arbitráž a ukončiť odoberanie plynu z Ruska. Vidíte to tak aj vy?
SPP je štandardná obchodná spoločnosť, ktorá robí svoje rozhodnutia takým spôsobom, aby boli ekonomicky výhodné a optimálne pre spoločnosť samotnú aj pre našich zákazníkov. Už niekoľkokrát sme potvrdili, že dodávka ruského plynu je pre nás ekonomicky najvýhodnejšia a nevidíme zmysel v tom, aby sme ten kontrakt v súčasnej dobe vypovedali.
Ale môžem potvrdiť, že SPP je v pozícii, že by ruského dodávateľa mohol dať na arbitráž. Ale ako som povedal, nedávalo by nám to v súčasnosti ekonomický zmysel. Na to, aby sme to urobili, máme dostatok času bez toho, aby spoločnosť alebo štát utrpeli hospodárske škody.
Ale je tam druhý problém a to je nariadenie Európskej únie o odstávkach ruského plynu od prvého januára 2028. Ako sa SPP pripravuje na toto nariadenie?
Európskej komisii sme tlmočili svoje výhrady voči tomuto nariadeniu. Koniec koncov, Komisia si sama uvedomuje, že aktuálne nie je fyzicky možné odstaviť dodávky ruského zemného plynu špeciálne do nášho regiónu. Zároveň toto nariadenie obsahuje aj klauzulu, že odstavenie sa nemusí vôbec uplatňovať v niektorom regióne v prípade, ak nedôjde k naplneniu určitých predpokladov.
Akých predpokladov?
Predpoklady, o ktoré sa Európska komisia opiera sú jednak posilnenie plynárenskej infraštruktúry smerom zo západu na východ. Hovorím hlavne o prepojovacích bodoch medzi Nemeckom a Rakúskom a Nemeckom a Českou republikou, kde kapacita nie je postačujúca. Zároveň Európska komisia toto rozhodnutie opiera o predpoklady, že v budúcnosti bude dostatok skvapalneného zemného plynu v dôsledku toho, že by mala narásť skvapalňovacia kapacita a dopyt po zemnom plyne by nemal rásť takým tempom ako produkčné kapacity. Keby sa toto v budúcnosti nepotvrdilo, Európska komisia by musela prehodnotiť svoje rozhodnutie.
Takže momentálne neriešite strednodobú alebo dlhodobú diverzifikáciu od ruského plynu?
Samozrejme, že ju riešime. Netajíme sa tým, že Rusko nie je jediným dodávateľom. Zemný plyn nakupujeme už v súčasnosti z viacerých zdrojov. Rusko tvorí z neho iba jednu časť, ktorá je menšia ako polovica celkového objemu.
Viete špecifikovať tie zdroje?
Firmy komunikujeme úplne otvorene. Ide o najväčšie a najviac renomované spoločnosti ako RWE, BP, Shell, ENI či ExxonMobil. A samozrejme, mnohé iné.
Tieto zmluvy uzavrelo súčasné alebo predchádzajúce vedenie?
Žiadne vedenie minulé ani súčasné neuzavrelo s nikým iným ako s Gazpromom zmluvu na dlhšie obdobie ako jeden rok. To znamená, že všetky tieto zmluvy sa museli uzavrieť nanovo, z čoho vyplýva, že sú nové.
Diverzifikácia z iných zdrojov je ale drahšia. Hovorili ste o nákladoch takmer 3 eurá za tranzit z Nemecka na Slovensko.
Pri optimálnej preprave.
Ak sa to prepočíta na spotrebu SPP, tak náklady vychádzajú v desiatkach miliónov eur.
Tri eurá krát 30 terawatthodín, čo je 90 miliónov eur.
Pretým SPP uvádzalo stovky miliónov. Viete vysvetliť tú disproporciu?
Jednak prepravné poplatky sa z roka na rok menia. Napríklad preprava z Nemecka v súčasnom plynárenskom roku je drahšia, ako bude v budúcom roku. Taktiež špeciálny poplatok, ktorý donedávna uplatňovalo Nemecko bol na úrovni 2,5 eura.
Čiže nie je úplne jednoduché povedať, o koľko viac by celé Slovensko muselo minúť, keby malo brať plyn iba zo západu. Záviselo by to od toho, koľko prepravných kapacít, na ktorej trase by sme museli kúpiť. A ďalšia vec je, či tie prepravné trasy budú dostupné. To je tiež veľmi dôležitá otázka. Ak by sme celé Slovensko mali zásobovať cez Českú republiku, tak kapacita na to nie je postačujúca. Museli by sme siahnuť po menej atraktívnych možnostiach, ako napríklad preprava cez Poľsko a tam už tá preprava stojí viac ako šesť eur.
Prečo je Poľsko také drahé?
Preprava zemného plynu je oblasť, ktorá je regulovaná a je regulovaná na národnej úrovni. Zároveň je regulovaná európskym tarifným sieťovým predpisom. Výpočet taríf má svoje pravidlá. Stanovujú sa na základe nákladového princípu. Veľmi zjednodušene, konkrétny prepravca zoberie svoje náklady, k nim, pridá povolenú maržu a dostane objem výnosov, ktorý by mal na nasledujúce obdobie zarobiť. Tieto podelí plánovaným objemom prepravy a dostane jednotkovú tarifu. Náš región historicky prepravoval obrovské kvantá zemného plynu, to sa týka aj Slovenska, Českej republiky aj Poľska, a v súčasnosti táto preprava tu nie je, pretože prepravované objemy ruského plynu výrazne klesli. Jednotkové náklady preto vzrástli, pretože ten istý objem povolených výnosov musíte rozdeliť na nižšie množstvo objednaných kapacít. Toto je hlavným dôvodom, prečo je preprava cez Poľsko taká drahá - na tú prepravu musíte použiť prepravný systém Jamal, ktorý v súčasnosti nie je používaný.
Hovorí sa o problémoch v Turkstreame medzi tureckou a ruskou stranou. Je SPP nejakým spôsobom pripravený aj na potenciálny výpadok ruského plynu ešte pre rokom 2028?
Áno. SPP nenakupuje zemný plyn výhradne z Ruska. Nakupujeme ho z viacerých zdrojov. V prípade, že by došlo k úplnému odstaveniu toku zemného plynu od Gazpromu, vieme sa zariadiť a nakúpiť viac zemného plynu z iných zdrojov.
Rokujeme aj o dlhodobých zmluvách priamo s producentmi zemného plynu. Rokujeme o dodávkach skvapalneného zemného plynu, ale všetko to je beh na dlhé trate a nie je to možné uzavrieť zo dňa na deň.
Hovorili ste o LNG. Prečo nekupujete LNG?
Čo sa týka skvapalneného zemného plynu, je tu viacero nevýhod. Jednak SPP nie je tak veľká firma, aby sa samostatne a plne mohla zásobovať prostredníctvom skvapalneného zemného plynu. A zároveň máme veľkú nevýhodu v tom, že nie sme prímorská krajina a terminály na Slovensku nie sú.
Čo sa týka dodávok skvapalneného zemného plynu, keď si objednáte slot v LNG termináli, počas neho musí dôjsť k dodávke skvapalneného zemného plynu a ten slot trvá povedzme v Poľsku šesť dní. Keď si vyrátate objem, ktorý SPP potrebuje pre svojich zákazníkov, tak prídete k tomu, že za rok to je zhruba 30 LNG lodí. Čiže každých šesť dní by vám tá loď mala prísť a potom šesť dní budete bez dodávky. Buď budete mať v mieste dodania nejaký zásobník, alebo budete mať partnera, ktorý bude mať svoju dodávku umiestnenú zrovna zhruba v tej dobe, kedy vy nebudete mať ten plyn a to z toho dôvodu, aby ste optimalizovali nákup prepravných kapacít.
Pri rozmere firmy ako SPP by dávala LNG dodávka zmysel jedine v prípade, ak by tá dodávka mala byť priamo na Slovensko, alebo ak by sme to mali spraviť s nejakým s nejakým partnerom, ktorý nám bude vedieť tú dodávku transformovať do štandardných obchodovateľných produktov. Koniec koncov, to je to, čo už SPP niekoľkokrát urobilo.
Takže je to veľmi komplexný proces?
Vidím to ako vhodný doplnok, ale určite nie ako hlavnú formu zdrojovania spoločnosti ako SPP.
Poďme ešte k nákladom plynu pre odoberateľov, tie sú jedny z najvyšších v Európe. Čo je toho dôvodom?
Je pravda, že koncoví odberatelia v Slovenskej republike platili minulý rok jedny z najvyšších cien zemného plynu v EÚ. To je jednoducho fakt, ale vôbec to nesúvisí s tým, za koľko ich dodávatelia odoberajú zemný plyn. Keď sa chcete pozrieť na to, ako dodávatelia nakupujú zemný plyn, tak sa treba pozrieť na veľkoobchodné ceny plynu. A tie sa na Slovensku dlhodobo pohybovali plus mínus zhruba na úrovni nemeckej ceny. Koniec koncov to aj odráža fakt, že Gazprom dodáva plyn na Slovensko približne za nemeckú cenu.
Až v súčasnosti, od februára, tie ceny výrazne poskočili oproti západným indexom. V januári ešte na Slovensku bol relatívne prebytok zemného plynu, keďže SPP mal navtláčené zásobníky na historicky najvyššiu úroveň, a nepotreboval zemný plyn nakupovať. Situácia sa zmenila začiatkom februára, keď došlo k útokom na infraštruktúru na Ukrajine a bola zničená značná časť produkčných kapacít v krajine. To spôsobilo, že Ukrajina začala nakupovať zemný plyn zo Slovenska, z Maďarska a Poľska. A nakupuje také objemy zemného plynu, že to cenovú úroveň v týchto krajinách ako Slovensko a Maďarsko zdvihlo o 5 až 6 eur nad Nemecko alebo Holandsko Táto situácia pretrváva až do súčasnosti.
Ako ovplyvňujú slovenské ceny navýšené poplatky za skladovanie a tranzit plynu na Slovensku?
K regulovaniu skladovacích poplatkov došlo až v priebehu tohto roku a rovnako tak aj k zvýšeniu prepravných poplatkov došlo až k prvému januáru tohto roku. Tie čísla, ktoré publikuje Eurostat, jednak obsahujú kompletný balík služieb - to znamená obsahuje regulované poplatky vrátane skladovania, prepravy a distribúcie a zároveň obsahuje aj cenu komodity, ktorá je na Slovensku kreovaná iným spôsobom ako inde v Európe.
Zákazníci na Slovensku sú skôr konzervatívnejší a radšej si zaisťujú ceny komodity dopredu, ako by boli vystavení náhlym zmenám. A to sa im žiaľ vypomstilo práve v roku 2024, kedy ceny komodity mali zaistené z rokov 2023 a 2022, keď boli historicky najvyššie. Odzrkadlilo sa to na tom, že v roku 2024 dostávali zemný plyn za drahšie ako ostatní odberatelia zo Západu. Ale keby sme sa pozreli napríklad na roky 2021 a 2022, tak tam to bolo naopak, na Slovensku boli jedny z najnižších cien zemného plynu.
V poslednej dobe regulátor umožnil vyššie náklady na uskladnenie aj prepravu. Odrazí sa to nejako v cenách pre odberateľov?
Nie. Keď sa bavíme o regulovanom segmente domácností, tam je cenotvorba daná úplne striktne. Čo sa týka odberateľov na veľkoobchodnom trhu, je tu nejaká časť, ktorá s nami už má podpísaný kontrakt na dodávku na budúci rok, kde dodatočné náklady na skladovanie nie sú reflektované. A potom je tu samozrejme nejaký objem zákazníkov, ktorí stále nemajú kontrakt na rok 2026 a tí sa budú rozhodovať na základe ekonomických parametrov. Nie sme jediný dodávateľ na Slovensku a keď im ponúkne niekto iný výhodnejšie podmienky, tak títo zákazníci pôjdu za iným dodávateľom.
Takže nie je tu malá konkurencia na trhu?
Nepovedal by som, že tu je malá konkurencia. Máme tu do 30 aktívnych dodávateľov.
Čo je cieľom projektu SPP+ a v akom stave je?
Ozývajú sa hlasy, že je to firma, ktorá bola založená na Ukrajine. Nie, bola založená na Slovensku a jej hlavným cieľom je zabezpečovať prípadnú prepravu zemného plynu cez ukrajinské územie, ak by k tomu jedného dňa malo dôjsť. Firma bola založená v priebehu mája a aktuálne získavame všetky potrebné povolenia na Ukrajine, aby v prípade obnovenia prepravy ruského zemného plynu cez ukrajinské územie bola pripravená na tento účel.
Pokiaľ bude pokračovať na Ukrajine vojna, asi nie je realistické túto spoločnosť využiť?
Paradoxne, jedným z najväčších odberateľov ruského zemného plynu je práve Ukrajina. Aktuálne zemný plyn nakupujú a dodávajú na svoje územie cez päť krajín. Stále hovoríme, že obnovenie tranzitu zemného plynu cez ukrajinské územie je výhodné naozaj pre všetkých, vrátane Ukrajiny samotnej, lebo jednak z tohto tranzitu zemného plynu mala nemalý príjem a tiež obnovenie tranzitu cez jej územie by dokázalo zásadným spôsobom zraziť ceny komodity v celej Európe vrátane Ukrajiny.
Mohlo by to mať až tak zásadný vplyv?
Existujú viaceré štúdie. Napríklad spomeniem Goldman Sachs, ktorý hovorí, že v prípade, ak by sa v plnej miere obnovila preprava cez Ukrajinu, tak by cena v roku 2026 klesla významne pod 20 eur. Aktuálne ceny komodít prudko reagujú na akékoľvek informácie z trhu - zoberte si konflikt v Iráne, kde sa z pohľadu plynárenstva nestalo nič, ale existovalo tu riziko toho, že by mohlo dôjsť k výpadku skvapalneného zemného plynu z Kataru. Trh na to zareagoval prudkým nárastom o viac ako sedem eur.
To isté sa stalo aj na Slovensku - Ukrajina začala nakupovať zemný plyn a cena na Slovensku oproti západu poskočila o päť eur. V prípade, ak by bola odstavená od zajtra akákoľvek dodávka ruského zemného plynu, vznikla by tu ďalšia disproporcia medzi ponukou a dopytom a jeho cena by musela reagovať.
Momentálne máme dvojnásobne vyššiu cenu plynu oproti dlhodobému priemeru. Aj keď je to špekulácia, ako vidíte jeho budúcnosť? Môže klesnúť na pôvodné úrovne?
Nejakým väčším poklesom by som aktuálne neveril, ak by sa nemalo stať niečo zásadné. Na to, aby ste znížili cenu zemného plynu, potrebujete mať dostatok zdrojov, ktoré aktuálne v Európe nemáme. A tým, že sme odtiaľto vytlačili ruský zemný plyn, sme prišli o jediný flexibilný zdroj, pretože všetky ostatné potrubné zdroje zemného plynu idú na maximum svojich možností, či už produkčných alebo infraštruktúrnych.
A čo sa týka skvapalneného zemného plynu, tam je konkurencia, na strane dopytu, naozaj obrovská. Zároveň ten zdroj tiež nie úplne flexibilný, pretože keď chcete od zajtra zvýšiť dodávku zemného plynu, tak loď vám za deň z Ameriky nepripláva. To znamená, že vytlačením jediného flexibilného zdroja zemného plynu z Európy sme si tú cenu zdvihli a reálny návrat k cenám okolo 20 eur vidím jedine v prípade, ak by sa dodávky ruského zemného plynu obnovili.
- Michal Ľalík
Po štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave sa v roku 2008 zamestnal v spoločnosti SPP, a.s. na pozícii manažér pre bezpečnosť dodávok. V polovici roku 2011 prešiel do spoločnosti Eustream, a.s., v ktorej počas takmer 13 rokov pôsobil na viacerých pozíciách, naposledy ako vedúci útvaru regulácie a rozvoja siete. Od marca 2024 sa vrátil do SPP na pozíciu riaditeľa divízie obchodu.
