Hriňovská mliekareň Koliba investuje nemalé prostriedky na znižovanie negatívnych vplyvov na prírodu. Napriek tomu Slovenská inšpekcia životného prostredia vníma dopady nedávnej udalosti ako neblahý stav, za ktorý musí mliekareň zaplatiť pokutu za vypúšťanie priemyselných odpadových vôd do verejnej kanalizácie vo výške 135 tisíc eur.

Kým inšpekcia situáciu považuje za kritickú, Ján Malatinec, predseda predstavenstva firmy Koliba, ktorá mliekareň prevádzkuje, pokutu považuje za neoprávnenú. Podľa jeho slov totiž došlo k havárií a mliekareň situáciu ihneď vyriešila. Do budúcna má podobným problémom zabrániť aj monitoring povrchových vôd.

Pán Malatinec, v januári Hriňovská mliekareň dostala pokutu 135 tisíc eur od Slovenskej inšpekcie životného prostredia za vypúšťanie priemyselných odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez povolenia. Prečo je podľa Vás pokuta neoprávnená?

Slovensko po zmene vlády deklaruje životné prostredie ako jednu zo svojich priorít. Pravdepodobne preto pristúpila Slovenská inšpekcia životného prostredia v januári k bezprecedentnému riešeniu. Firme Koliba, ktorá prevádzkuje Hriňovskú mliekareň dala pokutu 135-tisíc eur. Takúto vysokú pokutu ešte na Slovensku žiaden podnik za znečisťovanie životného prostredia nedostal.

V tomto konkrétnom prípade išlo o vypúšťanie priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd bez povolenia. Za rozhodnutím inšpekcie stojí aj minister životného prostredia Ján Budaj. My s tým nesúhlasíme. Za Hriňovskú mliekareň sa zase postavil minister hospodárstva Richard Sulík. Preto som sa naňho obrátil so žiadosťou o pomoc. Pokuta v tejto výške v súčasnej dobe na našu spoločnosť pôsobí likvidačne.

Zdravé životné prostredie je však v posledných rokoch silnou témou nielen pre environmentálnych aktivistov, ale aj pre samotný priemysel. Aj to je dôvod, pre ktorý dbá inšpekcia na dodržiavanie prísnych pravidiel.

Áno, preto aj my investujeme do typu výroby zameranej na zníženie negatívne vplyvu na prírodu. Aj Európska environmentálna agentúra konštatuje, že správanie európskeho priemyslu sa zlepšilo. Aj my sme sa museli prispôsobiť prísnejším predpisom v oblasti životného prostredia.

Je však pravdou aj jej tvrdenie, že priemysel je ešte stále zodpovedný za určité zaťažovanie životného prostredia, pokiaľ ide o znečistenie a odpad, ktorý produkuje. Ani zodpovedné výrobné podniky však toto znečisťovanie nerobia cielene, zvyčajne sa to deje v rámci havárií. Aj náš prípad, za ktorý by sme zaplatiť takto vysokú pokutu, bol haváriou.

Čo v tomto prípade žiadate od ministra hospodárstva?
Aktuálne čelíme pravdepodobne najväčšiemu ohrozeniu našej existencie. Slovenská inšpekcia životného prostredia vyvinula nebývalú mediálnu aktivitu, aby vykreslila náš podnik ako firmu, ktorá nedbá na životné prostredie a úmyselne ho znečisťuje. Nič však nemôže byť ďalej od pravdy.

V liste uvádzam argumenty, prečo si myslím, že pokuta je privysoká. Svoje povinnosti si svedomito plníme a sme jediná mliekareň na Slovensku, ktorá má dokonca vlastnú čistiareň odpadových vôd. Za vinu sa nám dáva úmyselné vypúšťanie nevyčistenej vody do odtoku, kde štandardne odteká dažďová voda.

Zároveň priznávam, že k havárii došlo. Upchala sa jedna kanalizačná rúra a v malom rozsahu sa naozaj do povrchových vôd dostala nevyčistená voda. Problém však bol okamžite vyriešený a žiadna hmatateľná, či viditeľná ekologická škoda sa nestala. Som presvedčený o tom, že mliekareň bola vybraná za exemplárny prípad, na ktorom chce ministerstvo životného prostredia ukázať, že svoj boj so znečisťovateľmi myslí vážne.

Suma, o ktorej hovoríme, 135 tisíc eur je najvyššia, akú inšpektori dosiaľ slovenskému priemyslu udelili.

Presne tak. Považujeme ju za nespravodlivú a ako výsledok úradníckej svojvôle. Navyše keď neustále vnímame, ako ministerstvo a inšpekcia postupne ustupujú od obvinení, ale vždy sa začnú sústrediť na niečo nové. Najprv to bola falošná kanalizácia, či úmyselné vypúšťanie odpadu, chemikálii do rieky Slatina. Teraz nám pripisujú vypúšťanie organického odpadu, ktorý ničí potravu pre ryby.

Neustále nám chodia kontroly na schválenie prevádzky a podobne. Pravda je však taká, že pri žiadnej našej neúmyselnej havárii nedošlo, našťasie, k úhynu rýb. Môžem s určitosťou povedať, že od nás vychádza ľahko odbúrateľné organické znečistenie, kým na druhej strane, iní producenti na rieke Slatina majú znečistenie anorganického pôvodu.

Podľa Vás však okrem toho, že nešlo o úmyselné spôsobenie environmentálnej katastrofy, prišlo k viacerým pochybeniam inšpektorky. Na základe čoho to tvrdíte?

Základný problém je v neodbornom odobratí vzorky (dňa 23.8.2020), ktorá mohla byť kontaminovaná. Inšpektorka nedodržala ani základné zásady. Vzorku odoberala bez ochranných pracovných rukavíc a do PET fľaše, ktorej sterilita je nanajvýš pochybná. Vzorky sa pritom majú odoberať do sterilnej vzorkovnice.

Pochybenia sa nesú počas celej kontroly. Inšpektorka odoberala vzorku úplne sama, pričom čakala minimálne hodinu, kým o udalosti informovala našu spoločnosť. To podľa mňa nesvedčí o tom, že situácia bola skutočne havarijná a cieľom inšpekcie bolo vyriešiť problém. Samotné odstránenie poruchy totiž zabralo niekoľko minút.

Z viacerých mediálnych výstupov je zjavné, že sa mal niekto vyhrážať inšpektorke, ktorá robila kontrolu v mliekarňach.

Odmietam, že by sa inšpektorke niekto vyhrážal kvôli kontrolám v našom podniku. Výhražné esemesky podľa medializovaných informácií prišli inšpektorke v čase pred kontrolou v našej spoločnosti. V tom čase inšpektorka o mliekarni Hriňová ani poriadne nevedela. Taktiež samotná inšpektorka nám potvrdila, že uvedené vyhrážanie nemá s nami súvis a nikto v našej spoločnosti sa jej nevyhrážal. Nevidím tu žiadnu súvislosť a stojím si za všetkými svojimi ľuďmi, ktorí by sa k takejto forme komunikácie nikdy neznížili.

Inšpekcia životného prostredia nebrala do úvahy ani to, že v areáli závodu sa nachádza aj ďalšia drenážna šachta, kde sú podzemné vody pritekajúce zo širokého okolia mesta Hriňová, ktorá nie je odkanalizovaná. Je absurdné, že kontrola neberie do úvahy to, že vody sa v tejto šachte zmiešajú a až potom vytekajú do rieky Slatina.

Nedalo sa zabrániť havárii, ktorej dôsledky pretrvávajú už dlhé týždne?

Každej havárií je možné zabrániť v prípade, že o nej viete vopred. Havária nie je niečo, čo si viete naplánovať a naša spoločnosť by v prípade vedomosti zabezpečila opatrenia, ktoré by zamedzili uvedenej havárií. Dá sa to prirovnať k havárií s automobilom. V prípade, že by vodič vedel, že bude mať v tej deň haváriu, do auta si nesadne. Keby sme vedeli, že dôjde k upchatiu kanalizácie, tak to zabezpečíme tak, aby k uvedenému upchatiu nedošlo.

V pôvodnej kanalizácií došlo k upchatiu potrubia a následne priesaku technologickej vody do spodných vôd. Uvedená voda pretekala mimo čistiarne odpadových vôd a nebolo možné ju zaznamenať, len vizuálnou obhliadkou, ktorá sa robí raz za 24 hodín. Aby však ani k takýmto nehodám už nedochádzalo, ide mliekareň nainštalovať monitoring povrchových vôd. Tak zachytíme nehodu okamžite.